Na Slovensku máme množstvo stavieb, ktoré sa dôkladne naplánovali, finančne zabezpečili, spropagovali v tlači a nikdy sa nerealizovali. I keď väčšinou bývajú spájané s bývalým režimom, stretávame sa s nimi na našom území v priebehu celého 19. a 20. storočia. Medzi takéto projekty, na ktoré sa už dávno zabudlo, patrila i výstavba turistickej chaty a observatória priamo na Gerlachovskom štíte. Čo sa malo postaviť na Štíte Františka Jozefa I. Začiatkom 20. storočia nieslo toto najvyššie položené miesto Slovenska okrem svojho tradičného názvu aj „hrdé“ pomenovanie Štít Františka Jozefa I. Pôvodne pre observatórium pripadali do úvahy viaceré lokality. V súťaži s Kriváňom, Slavkovským, Lomnickým a Ľadovým štítom vyhral nakoniec Gerlach. V jeho prospech rozhodli jednak približne rovnaké náklady na výstavbu a jednak predsa len najvyššia poloha. Za prípravou dlho plánovanej akcie stáli viacerí veľmi aktívni turisti, spomeňme aspoň Edmunda Teryho a jeho zaťa Jozefa Déryho. V roku 1908 bol celý projekt definitívne pripravený a predložený na posúdenie odborníkom i laickej verejnosti. Autormi stavebných plánov boli debrecínski architekti. Materiál, ktorý predložili, spĺňal najmodernejšie kritériá. Dovtedy napríklad viacerí odborníci presadzovali názor, že v takýchto nadmorských výškach by sa mali objekty budovať výhradne z dreva. Na stenách kamenných budov totiž dochádzalo pre vysokú vlhkosť vzduchu k vyzrážaniu vody. Múry boli potom stále vlhké alebo dokonca pokryté ľadom. Architekt preto navrhol, špeciálnu vodovzdornú vnútornú matrixovú vrstvu a korkový obklad hrubý 5 – 6 centimetrov. Takto realizované zateplenie sa dalo podľa posudku odborníkov porovnať s murivom trojnásobne hrubším. Zaujímavo bola riešená vrchná terasa, ktorá mala v prípade priaznivého počasia slúžiť ako vyhliadková plošina. Projekt rátal so šiestimi izolačnými vrstvami, ktoré by budovu dostatočne zabezpečili proti presakovaniu vody a úniku tepla. Železobetónovú platňu mali zospodu spevňovať drevené hrady a tepelne izolovať štvorcentimetrový asfaltový plášť s korkovým obložením. Povrch platne pred prienikom vody chránila desaťcentimetrová vrstva škváry, pokrytá ďalšou vrstvou asfaltu. Technické problémy Vážnym technickým problémom vo vysokohorských podmienkach bolo dostatočné zabezpečenie okien a dverí. Preto ako výplň pre 21 okien a dvoje dverí plánovali použiť špeciálne polcentimetra hrubé sklo. Chata mohla poskytnúť prístrešie dvadsiatim turistom. Myslelo sa na oddelené mužské a ženské spálne i kuchyňu. Hostí mali vodou zásobovať dve cisterny. Väčšia, na úžitkovú vodu, sa mala dopĺňať dažďovou vodou zachytávanou na streche budovy. Menšiu, určenú na pitnú vodu, plánovali napĺňať vodou z najbližšieho plesa. Obe nádrže sa mali nachádzať pod schodmi vo vnútri budovy a rúrami sa mali napájať na kohútiky v kuchyni. Kvôli cisternám, ale aj celkovému spevneniu základov budovy, mala ju z troch strán obklopovať meter hrubá kamenná terasa. Objekt mal mať stáleho strážcu, ktorý by jednak dozeral na chatu, zabezpečoval pre turistov základné služby, ale najmä zaznamenával meteorologické merania. S jeho ubytovaním sa rátalo v miestnosti na prvom poschodí, kým astronomické a meteorologické prístroje mali byť uskladnené vo vežičke na vrchu chaty. Odtiaľ sa mohli za priaznivého počasia vynášať na hornú terasu, kde by sa realizovali jednotlivé pozorovania. Po podrobných prepočtoch dospeli organizátori výstavby aj k sume, ktorú by si takýto projekt vyžadoval. Cena použitého materiálu i náklady na mzdy staviteľov a remeselníkov nemali presiahnuť sedemdesiatpäťtisíc korún. I keď nešlo o sumu prehnane veľkú, stále sa hľadali možnosti úspor. Napríklad kameň potrebný na stavbu sa mal, podľa skúseností z výstavby podobných chát v Alpách, ťažiť neďaleko staveniska. Žiaľ, projekt sa nakoniec nerealizoval. Môžeme za to poďakovať najmä zdĺhavému schvaľovaciemu konaniu vtedajších cisársko-kráľovských úradníkov. Aby sa získanie povolenia urýchlilo, riaditeľ liptovského lesného úradu odovzdal začiatkom roku 1908 vypracovaný projekt priamo do rúk ministra pôdohospodárstva. No napriek prísľubom sa dlho nič nedialo. Až po mnohých urgenciách a žiadostiach ministerstvo požiadalo o vyjadrenie ďalších odborníkov. Tí prezentovali k celej záležitosti jednoznačne kladný postoj. Riaditeľ Zemepisnej spoločnosti v Uhorsku, inak bratislavský rodák, Lajos Lóczy okrem kladného posudku ponúkol dokonca šesťtisíc korún na vybavenie observatória. Ani výzvy a podpora rozličných spolkov, športových a spoločenských organizácií však nedokázali urýchliť schvaľovací proces. Do začiatku prvej svetovej vojny (1914) sa to už nepodarilo stihnúť. O niečo neskôr, v dvadsiatych rokoch, sa nadšenci ešte raz pokúsili vybudovať na Gerlachovskom štíte astronomickú pozorovateľňu. Aj keď navrhovaný objekt, využívajúci terénne nerovnosti pod vrcholom štítu, bol už podstatne skromnejší ako predošlý projekt, nepodarilo sa ho realizovať. Observatórium vo Vysokých Tatrách sa nakoniec podarilo postaviť. Síce až o tridsaťpäť rokov po vypracovaní prvého návrhu a na Lomnickom štíte, ale predsa. Žiaľ, absencia chaty na najvyššom mieste Slovenska sa nám vypomstila. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa neuskutočnil plánovaný výstup hláv štátov Vyšegrádskej štvorky v septembri minulého roka.
