Ak niektorí rozprávali o vstupe Slovenska do Európskej únie okolo roku 2005, tak po finančnom škandále s prostriedkami Európskej komisie zahraniční predstavitelia už hovoria o neskoršom termíne. Otvorenie prípadu Rolanda Tótha poukázalo na jasnú skutočnosť – utajenosť narábania s prostriedkami PHARE totiž len umožňuje neprehľadnosť v tejto oblasti a je dobrým hniezdom na množenie sa korupčných škandálov.
Už minulý týždeň politické strany hľadali politického vinníka. Pritom od začiatku sa vedelo, že tieto projekty má v prvom rade na starosti podpredseda vlády pre európsku integráciu Pavol Hamžík. Premiér Mikuláš Dzurinda mu vyčítal najmä to, že o hroziacom škandále vládu neinformoval. Vicepremér sa totiž rozhodol riešiť tento problém sám a dokonca ho zastavenie vyplácania prostriedkov z EK natoľko nezamestnalo, aby zrušil svoju dovolenku. To znamená, že Slovensko sa takpovediac očiernilo pred EÚ, a Pavol Hamžík pokojne trávil veľkonočné sviatky bez toho, aby o tak závažnej veci vedeli i ostatní členovia vlády. Dokonca aj hovorca komisára pre rozširovanie Guntera Verheugena vyhlásil, že to nie je záležitosť iba štátneho úradníka, ale zodpovednosť ponesie celý Dzurindov kabinet. Otázkou zostáva, prečo teda P. Hamžík nechcel svojich kolegov informovať. Myslel si, že to sám zvládne? Alebo ho k takémuto kroku viedlo niečo iné?
Postup výberového konania
Podľa slov P. Hamžíka v relácii Na telo o prostriedky zo strany EÚ nemôže požiadať občan sám, ale len prostredníctvom ministerstiev, obcí či miest, pod kompetenciu ktorých predmet projektu spadá. Ako príklad uviedol postavenie čističky odpadových vôd. S takýmto projektom by sa občan musel obrátiť na Ministerstvo životného prostredia SR. Cez P. Hamžíka a jeho rezort teda síce projekty idú, ale ten kontroluje iba ich formálnu stránku.
Transparency International Slovensko (TIS) poukazuje na neinformovanosť verejnosti ohľadom nakladania s financiami EK. Formálna, technická aj cenová stránka projektov je totiž tajná. O konečnom rozhodnutí sa teda verejnosť nedozvie. Výberové konanie má podľa pravidiel PHARE päť fáz. Prípravné konanie, formálne, technické a cenové vyhodnotenie sú tajné. Jedine otváranie ponúk býva verejné a zápis má právo obdržať zúčastnená firma. Členovia komisie samostatne vypĺňajú spôsobom „áno – nie“ jednotlivé technické kritériá stanovené prijímacou inštitúciou. V prípade jedného „nie“ ponuka nezodpovedá technickému zadaniu a je vylúčená. Dodatočné zmeny sú pritom vylúčené.
Podľa jedného z princípov financovania projektov PHARE je každá spoločnosť alebo osoba, ktorá sa podieľala na príprave projektu, vylúčená z jeho realizácie. Ale na viacerých rezortoch sa ujala tradícia, keď si niektorí privyrábajú práve vypracovávaním projektov pre jednotlivé firmy. Keďže vedia, čo všetko by mal asi projekt obsahovať, tak ich úspešnosť je veľmi vysoká. Pritom projekty typu „Dodávky“ do 300 000 eur a projekty do jedného milióna eur typu „Práce“ sa realizujú prostredníctvom národnej verejnej súťaže. Podmienkou je, že informácia o súťaži musí byť publikovaná minimálne v dvoch denníkoch.
Za štyri roky 15,5 miliárd
V rámci prehľadu o prioritách a opatreniach, ktoré je možné spolufinancovať v rámci Národného programu PHARE na rok 2001, sa nepredpokladá financovanie z PHARE 2001 v oblastiach poľnohospodárstvo a životné prostredie. Medzi opatrenia oprávnené na financovanie z tohto programu patrí napríklad implementácia reformy sociálneho poistenia, podpora harmonizácie v sektore železničnej dopravy, najmä nezávislosť riadenia pre železničné spoločnosti, tranzitné práva a prístup k infraštruktúre. V oblasti energetika by pomoc mohla smerovať do implementácie energetickej účinnosti, podpore orgánov zabezpečujúcich zásoby ropy, či posilnenie nezávislého dozorného orgánu.
V rokoch 1996 až 2000 získala Slovenská republika podľa dokumentov vlády z predvstupových fondov EÚ finančné prostriedky v rozsahu 15,5 miliárd korún. Do 31. decembra 1998 sa úspešne ukončila realizácia projektov z finančných memoránd 1995 a 1997. Pritom z pôvodne plánovaných financií to v roku 1995 predstavuje 91,4 percent a v roku 1997 98 percent. K 31. decembru 2001 bolo zmluvne dohodnutých 15 percent prostriedkov z finančného memoranda 1999. Pritom platnosť týchto finančných memoránd sa končí 31. decembra 2002.
Priorita vlády – boj s korupciou
Slovensko sa teda ocitlo v korupčnej afére, ktorá môže vážne ohroziť jeho vstup do Európskej únie. Pritom práve to bola jedna z hlavných priorít súčasnej koaličnej vlády. Druhou je boj s korupciou, keďže kabinet Mikuláša Dzurindu vypracoval aj Národný program boja proti korupcii. Pre podozrenia z korupčných škandálov však už museli odstúpiť štyria členovia vlády – Ľudovít Černák, Gabriel Palacka, Pavol Kanis a Pavol Hamžík. Ale prvý raz v tomto prípade ide o odvolanie predsedu politickej strany z vládnej koalície.
Problémy v SOP teda naďalej pretrvávajú. Odišiel z nej nespokojný poslanec Jirko Malchárek, pričom neustále silnie kritika najmä smerom na predsedu strany. Teraz práve tento muž stratil svoju pozíciu vo vláde. V lete uvidíme, či táto situácia posilnila šance Jána Šimka na získanie predsedníckeho postu v SOP, o čom by mali rozhodnúť delegáti mimoriadne zvolaného snemu. Ani rozličné názory na privatizačné tímy medzi P. Hamžíkom a jeho straníckou kolegyňou ministerskou správy a privatizácie národného majetku Máriou Machovou neprispievajú k utuženiu radov SOP. Keď si popritom uvedomíme, že celú aféru otvorila manželka Rolanda Tótha, s ktorou sa práve rozvádza, opäť sa potvrdilo, že za všetkým treba hľadať ženu.
