Dnes 4. apríla 2020 (píšem tento článok na pravé poludnie) si pripomíname trištvrte storočia oslobodenia Bratislavy Červenou armádou (a pod jej velením aj rumunskými jednotkami) od nemeckých fašistických vojsk. Tento deň je jedinečným míľnikom na slovenskej, demokratickej a pokrokovej ceste Bratislavy a mojej Petržalky. Patrí medzi výnimočné „bratislavotvorné“ dátumy, ako sú: 1. január 1919 – obsadenie Bratislavy československými vojskami, 4. február 1919 príchod Vavra Šrobára ministra československej vlády s plnou mocou pre správu Slovenska do Bratislavy, čo znamenalo de facto vyhlásenie nášho mesta za stolicu Slovenska. Ale aj stále nedoceňovaný 16. marec 1919, kedy sa z Prešporka stala Bratislava. (Však páni mešťanostovia bratislavskí, ktorým storočnica oboch významných dní nestála minulý rok ani za zmienku!) My Petržalčania radíme k míľnikom aj 14. august 1919 – pripojenie Petržalky k československému štátu. Ten si naša samospráva minulý rok pripomenula veľmi dôstojne.
Po dni oslobodenia Bratislavy za najvýznamnejšie bratislavské dejinotvorné dátumy 20. storočia považujem ešte ďalšie tri: 29. október 1968 – podpis zákona o čs. federácii na Bratislavskom hrade, 1. január 1969 – vznik Slovenskej socialistickej republiky a uzákonenie Bratislavy jej hlavným mestom a 1. január 1993 vznik Slovenskej republiky s hlavným mestom Bratislava.
Pamätník víťazstva, dielo sochára Jozefa Kostku
a architekta Milana Škorupu na Námestí Eugena Suchoňa.
Foto: Emil Polák.
Ako človek, ktorému slovenská vlastiveda je nielen koníčkom, ale aj potešením, nepripomínam si dnešný deň len pre okrúhlosť výročia. Už viacero rokov patrí oslobodenie Bratislavy a Petržalky, ktorá je súčasťou Bratislavy až od roku 1946, do mojej osobnej, rodinnej, priateľskej i petržalskomatičnej pozornosti. Čitatelia Slova, ale i iných médií sa o tom mohli a majú možnosť presvedčiť nahliadnutím do archívu Slova už od roku 2012. Každoročne. Na tento rok sme mali plánovanú spomienku (v spolupráci so ZO SZPB Janka Bulíka) pri pamätnej tabuli na budove školy na Záporožskej ulici v Petržalke.
(Ako vyzerá tabuľa na škole možno pozrieť v mojom článku spred roka: Oslobodenie, alebo ukončenie vojny?
V mojom osobnom vlastivednom pláne som predpokladal reportáž o stave pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ na tieto dni v Bratislave a okolí. Korunovaný vírus ma vyhnal z ulíc a prekazil moje predsavzatie. Môžem však reagovať na dnešnú výzvu Braňa Ondruša prispieť svojím článkom spred piatich rokov o sieti tzv. míľnikov oslobodenia v Bratislave: Míľniky oslobodenia Bratislavy.
Neodpustím si poznámku na okraj premenovávania a pomenovávania verejných priestorov v Bratislave. Vedenie hlavného mesta by malo vrátiť meno maršala Malinovského. Aspoň takým spôsobom, ako pribudlo námestie Nežnej revolúcie na úkor námestia SNP. Vyčleniť z dnešnej Šancovej ulice (do roku 1990 Malinovského) jej časť medzi Račianskym a Trnavským mýtom a nazvať ju menom maršala Malinovského. Zmena adresy by sa dotkla len relatívne malého počtu obyvateľov.
A ešte jedna poznámka. Pri spomienke na oslobodenie Bratislavy a Petržalky nezabúdame na utrpenie a smútok, ktorý predstavoval nacistický režim v Nemecku a jeho satelitné hrôzovlády na Slovensku a v našom prípade i v Maďarsku. Oslobodením sa zatrhlo ubíjanie nevinných. Kladieme tiež kvety k hrobu takmer 500 židovských obetí zavraždených na petržalskom cintoríne bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzali a akej viery boli. Vždy to boli ľudia! Ak niekto hľadá postranné úmysly osloboditeľov dnešnou „mejnstrímovou“ optikou, nech ju zaostrí ľudským utrpením, ktoré prinášala svetová vojna. Urobiť prietrž nacistickým zločinom bolo v súlade so základným ľudským právom, právom na život.
SÚVISIACE:
Petržalka sa 5. apríla 1945 navrátila do slovenskej vlasti
Deň obetí Dukly ako začiatok protikomunistického odboja
Petržalské pamätanie – 6. stretnutie pri príležitosti oslobodenia Petržalky Červenou armádou
Oslobodenie Petržalky 5. 4. 1945
Míľniky oslobodenia Bratislavy
Oslobodzovanie pokračuje. Prepisovaním dejín Bratislava – sedemdesiat rokov a jeden deň po oslobodení
Spravodlivosť po druhej svetovej vojne alebo Mŕtvi z Petržalky sú aj naši mŕtvi
Krvavý koniec marca 1945 v Petržalke
