Je doobeda, posledná septembrová nedeľa. Školský aj akademický rok sú už v plnom prúde a voľného času teda nazvyš veľa nie je. Napriek tomu sa pri liečebnom ústave pod Zoborom schádza približne desať mladých ľudí. Idú vzdať hold tým, ktorí pred siedmimi desaťročiami začali na týchto miestach bojovať za našu slobodu.
Posledné septembrové dni boli mimoriadne chladné a upršané. Preto sme pozerali na zamračenú oblohu rovnako, ako na ňu pozerala 29. septembra 1944 mladá partizánka Pavla Maľučenková. V jej prípade mraky nad poľným letiskom otvorili len malé okienko, cez ktoré preletelo lietadlo so sovietskymi partizánmi smerujúce k Veľkému Tribeču. Viditeľnosť bola taká zložitá, že piloti sa na západnom Slovensku len ťažko orientovali. Aj keď mala skupina s názvom “Národný pomstiteľ” pristáť vo Veľkom Tribeči, piloti dali rozkaz zoskočiť neďaleko svetiel väčšieho mesta a dymu lokomotívy. Ako sa neskôr ukázalo, tým mestom bola Nitra.
Aj keď neplánovane, ale štrnásť sovietskych partizánov pristálo v lesoch pod Zoborom. Na miesto pôvodného zoskoku sa museli dostať peši. Vyše štyridsať kilometrov prešli za tri dni, len s tromi konzervami duseného mäsa na celú skupinu. O necelý mesiac už mala ich partizánska skupina 500 členov so štábom v dedine Zlatno. Po troch mesiacoch partizánskej činnosti a krutej zime nakoniec prišlo vytúžené oslobodenie. Zďaleka sa ho však nedožili všetci členovia pôvodného výsadku.
Dnes je tento výsadok v Nitre takmer zabudnutý a pripomína ho len skromná pamätná tabula umiestnená na stene vysielača. Radšej na stene vysielača, ktorý je za plotom, pretože pôvodný pamätníček sa pred niekoľkými rokmi stal obeťou vandalizmu. Preto pamätnú tabulu premiestnili na bezpečnejšie miesto. Tu si ju však všimne len málo návštevníkov Zobora.
Obnovený klub Spoločnosti L. Novomeského v Nitre sa preto popri prípravách na spustenie literárnej súťaže Novomeského Nitra rozhodol partizánsky výsadok z 29. septembra 1944 pripomenúť. Desať ľudí je skromná účasť, no veríme, že sme v nedeľu položili základy peknej tradície, ktorú rok od roku podporí viac organizácií, no hlavne obyvateľov Nitry.
Štrnásti statoční partizáni, z ktorých sa niektorí už do vlasti nevrátili, si zaslúžia, aby sme ich odkaz šírili ďalej. Je to to najmenej, čo pre ich pamiatku môžeme spraviť.
Autor je člen Spoločnosti Ladislava Novomeského, klub Nitra
