Uverejňujeme uznesenie, ktoré prijala Sociálnodemokratická strana Nemecka na novoročnom zasadnutí predsedníctva v Nauene. Tento dokument SPD o novej východnej politike zmierňovania napätia obsahuje požiadavky na vyriešenie konfliktu na Ukrajine: zákaz dodávok zbraní a zrušenie sankcií ako predpoklad a dodržanie dohôd Minsk 2 – východiska pre mier v tejto krajine. V tomto duchu je koncipované aj memorandum konferencie Cesty k mieru, ktorá sa konala ako spoločná iniciatíva Nemecko-ruského fóra a Nemecko-ukrajinského fóra pod záštitou predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica v Košiciach 6. a 7. marca 2015.
1. Sociálnodemokratická politika mieru a uvoľňovanie napätia
Vítame a aktívne podporujme aktuálne spoločné úsilie spolkovej kancelárky Merklovej a francúzskeho prezidenta Hollanda. V najbližších dňoch musí ísť o konkrétny pokrok pri zaistení dlhodobého a udržateľného pokoja zbraní, aby sa vytvorili základy pre ďalšie politické mierové rokovania vo východnej Ukrajine. Vstup do vážnych a konštruktívnych rokovaní a využitia ich možností na upokojenie situácie je dnes predovšetkým výzvou pre ruské vedenie.
Jedno je nám jasné: v tomto konflikte nie možné žiadne vojenské riešenie. Dodávky zbraní neprispejú k jeho oslabeniu. Preto sa SPD zasadí o nepripustenie dodávok zbraní na Ukrajinu.
Sociálnodemokratická strana Nemecka sa hlási už od svojho založenia pred viac ako150 rokmi k politike mieru a medzinárodného porozumenia. Sociálna demokracia, ktorá vznikla v ére imperializmu a potlačovania práv na sebaurčenie národov, chápala svoje hodnoty slobody, spravodlivosti a solidarity vždy aj ako internacionálny záväzok spravodlivého mierového usporiadania. Odvážne sociálne demokratky a sociálni demokrati zaplatili v 20. storočí za svoj odpor proti národnosocialistickej útočnej a vyhladzovacej vojne väzením, prenasledovaním a životmi.
Sociálnodemokratická východná politika v 60. a 70-tych rokoch vytvorila vedomie v Nemecku o nepredstaviteľných obetiach, ktoré priniesol vtedajší Sovietsky zväz pri porážke Hitlera a oslobodzovaní koncentračných táborov. Táto politika sa začala v Moskve a zahrnovala následne zmierenie s Poľskom a vtedajším Československom. Za to, že dnes Nemci môžu žiť v Európe ako „národ dobrých susedov“ – Brandtova formulácia z prvého vládneho vyhlásenia z roku 1968 – vďačíme jeho politike uvoľňovania napätia. Dodnes nestratila nič na svojom význame. K nástupníckym štátom Sovietskeho zväzu patrí dnes nielen Rusko, ale aj nezávislé štáty Ukrajina a Bielorusko – a ich národy priniesli tiež, podobne ako ruský, nepredstaviteľné obete. Aj voči nim máme zodpovednosť.
Po roku 1945 sa mnohí sociálni demokrati v NDR a v štátoch strednej a východnej Európy nasadením vlastného života postavili proti útlaku komunistickej krutovlády. Proti diktatúre, svojvôli a násiliu, za slobodu, demokraciu a mierové riešenie konfliktov – v tejto línii rozvíjala SPD svoju politiku uvoľňovania. Táto politika bola pevná vo svojich princípoch, ale dostatočne pružná vo svojich prostriedkoch a spôsoboch. Práve toto naštartovalo „zmenu prostredníctvom približovania“.
„Mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko nič“ Táto veta Willyho Brandta je a zostáva nemenným základným princípom sociálnodemokratickej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Uznanie európskych povojnových hraníc, teritoriálna integrita štátov, všeobecné vzdanie sa hrozby a použitia násilia spoločne s princípom sebaurčenia boli východiskom a základom Helsinskej konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a procesov, ktoré naštartovala
Helmut Schmidt ako spolkový kancelár mal veľký podiel na schvaľovaní v Helsinkách podpísaného Záverečného aktu tejto konferencie o bezpečnosti a spolupráci. V ňom okrem iného je napísané:
„Účastnícke štáty budú vzájomne ctiť ich suverénnu rovnosť a individualitu ako aj všetky práva obsiahnuté v ich suverenite a tie z nej vyplývajúce, vrátane a predovšetkým práva každého štátu na rovnosť práva, teritoriálnu integritu ako aj na slobodu a politickú nezávislosť. Zároveň budú účastnícke štáty ctiť právo každého iného účastníckeho štátu slobodne zvoliť a rozvíjať svoj politický, sociálny, hospodársky a kultúrny systém ako aj právo určovať svoje zákony a nariadenia.“
„Tomu zodpovedajúc sa účastnícke štáty sa zdržia každého konania, ktoré predstavuje hrozbu násilia alebo priame, či nepriame použitie násilia proti inému účastníckemu štátu.“
„Účastnícke štáty sa zaväzujú dodržiavať ľudské práva a základné slobody, vrátane slobody myslenia, svedomia, náboženstva alebo presvedčenia pre všetkých bez rozdielu rasy, pohlavia, reči alebo náboženstva.“
„V dôsledku platnosti princípu rovnoprávnosti a práva na sebaurčenie majú všetky národy právo v plnej slobode, kedykoľvek si to želajú, určovať svoj vnútorný a vonkajší politický štatút bez vonkajšieho zasahovania a nasledovať podľa vlastného želania svoj politický, hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj.“
Odvolávanie sa na tieto princípy sprevádzalo mierové revolúcie vo východnej Európe a viedlo po páde Berlínskeho múra k vzniku novej éry partnerstva s množstvom dohôd medzi Ruskom, následníckymi štátmi Sovietskeho zväzu a Európskej únie, o ktoré sa usilovali nové členské štáty na čelnom mieste s Poľskom. Po zjednotení Nemecka, a konci konfrontácie medzi oboma blokmi sa podarilo štátom v Európe vrátane Ruska a USA na základe schválenia tzv. Parížskej charty vytvoriť záväznú dohodu o novom mierovom usporiadaní.
Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 o štáty strednej a východnej Európy štrnásť rokov po páde železnej opony bolo a je bezpríkladným politickým, hospodárskym a kultúrnym príbehom úspechu. Zjednotené Nemecko profitovalo na tomto procese osobitným spôsobom. Nesieme preto dnes osobitnú zodpovednosť za vytvorenie novej politickej odpovede na túto krízu.
2. Základné línie našej zahraničnej politiky v kríze na Ukrajine
Základy nemeckej a európskej politiky k Rusku vyžadujú neprikrášlenú inventúru celkového stavu: nachádzame sa bezpochyby v najťažšej, dokonca mier v Európe ohrozujúcej kríze od konca studenej vojny v Európe.
Ruská vláda spochybnila fundamentálne princípy európskeho bezpečnostného poriadku a tým a pádom aj základy spolupráce v rámci bilaterálneho modernizačného partnerstva. Kulminačným bodom je z nášho pohľadu ruská anexia Krymu a vojenská infiltrácia vo východnej Ukrajine.
Spoločne so svojimi európskymi partnermi sa Nemecko intenzívne angažovalo za sprostredkovanie deeskalácie napätia v kríze na Ukrajine. Zahraniční ministri Nemecka, Poľska a Francúzska robili sprostredkovateľa medzi demonštrantmi a vtedajším prezidentom Janukovyčom v Kyjeve už pred rokom vo februári, aby zabránili ďalšej eskalácii napätia. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) – nástupnícka organizácia tzv. Helsinskej konferencie – prevzala riadiacu funkciu pri dohodách o zastavení bojov ako aj pri dohľade a rozptyľovaní vojenských skupín. Aj pri poradenstve kontaktnej skupiny medzi separatistami a ukrajinskou vládou k celkovej situácii na Ukrajine, poskytovalo Nemecko v úzkej spolupráci s európskymi partnermi opakovane podnety a impulzy.
Nikdy sme tiež neváhali s odsúdením eskalačných krokov zúčastnených strán konfliktu a vyslaním jednoznačných signálov na ich zastavenie. Tieto sa obracali predovšetkým na Putinovu vládu na základe tento konflikt vyostrujúcich opatrení. K takýmto signálom sa radia rezolúcie NATO na vrcholnom stretnutí v septembri 2014 vo Walese, v ktorých sa uplatnili na pozadí dejín 20.storočia pochopiteľné bezpečnostné záujmy stredo- a východoeurópskych ako aj baltických členských štátov NATO. K nim patria tiež rozhodnutia o sankciách zo strany Európskej únie.
Nemecko koná v úzkom prepojení so svojimi spojencami. Táto jednotnosť je našou najväčšou silou. V momente dnešnej výzvy sa ukazuje, akú dôležitú hodnotu má pre Nemecko prepojenie so štruktúrami EÚ a NATO. Konáme spoločne s našimi európskymi a transatlantickými partnermi. Odklon jednotlivých členských štátov napríklad v otázke sankcií by zasial pochybnosť a zredukoval tak náš vplyv a šance. Zároveň sme sa neustále zasadzovali o to, aby naše komunikačné kanály zostali otvorené a Rada NATO-Rusko nebola zrušená.
Nemecká zahraničná politika sa dôrazne zasadzuje za presadzovanie dohôd trilaterálnej kontaktnej skupiny, ktorá pozostáva zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a OBSE. „Minský protokol“ zo septembra 2014 avizuje spoločné kroky na presadenie mierového plánu ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a iniciatív ruského prezidenta Vladimira Putina. Je potrebné zabezpečiť dodržiavanie zastavenia bojov, rozptyľovanie bojových skupín, odsun zahraničných zbraní a vojakov z východnej Ukrajiny, medzinárodný dohľad nad rusko-ukrajinskou hranicou ako aj národný dialóg o lokálnej samospráve a decentralizácii na Ukrajine vrátene komunálnych volieb.
Stiahnutie a odstránenie sankcií prichádza do úvahy, len čo ruská vláda a separatisti uskutočnia dohody z Minska.
3. Dvojitá stratégia pre zaistenie mieru
Naša politika musí vychádzať z dvoch kľúčových strategických bodov vzhľadom na novú konfrontáciu.
Po prvé, represie a násilie v rúchu nacionalistickej rétoriky, porušovanie medzinárodného práva, vojenské podrobenia a anexie s cieľom presadzovania mocenských geopolitických nárokov, musia byť jednoznačne odmietnuté, utlmené a deklasované.
Po druhé, vychádzajúc z tohto neoblomného presvedčenia potrebujeme tiež múdrosť na rozpoznanie momentálne z vnímania vytlačených dlhodobých záujmov obchodných partnerov a na ich základe vyvodenie novej záväznej perspektívy budúcnosti. Politický horizont našej stratégie musí byť rozvrhnutý širšie, než umožňuje vidieť dnešná akútna konfrontácia, Tento predvídavý a transformujúcu charakter ciest a spôsobov našej zahraničnej politiky má zásadný význam.
Zaistenie mieru sa len môže podariť len vtedy, ak sa na báze európskych a medzinárodných princípov spoločne Ruskom budeme môcť vrátiť k politike kooperácie, ktorá zohľadňuje legitímne záujmy všetkých zúčastnených strán. Sociálnodemokratická východná politika uvoľňovania napätia prináša ponuky na férovú a mierovú spoluprácu. Táto spolupráca zahŕňa pritom aj sociálnu, kultúrnu a odbornú výmenu skúseností. Európska únia a Nemecko sa nesmú vzdať európskeho Ruska. Našim cieľom zostáva zapájanie Ruska do celoeurópskych politických, hospodárskych a bezpečnostných štruktúr. Máme záujem o Rusko, ktoré sa podieľa na riešení medzinárodných konfliktov a výziev, ako tomu je na Blízkom a Strednom východe, v Sýrii a v Iraku. V rozhovoroch o iránskom atómovom programe zohráva Rusko konštruktívnu úlohu, ktorú oceňujeme.
Okrem toho je v našom záujme, aby sa Rusko bralo ako rovnocenný partner pri uskutočňovaní svetového obchodu. Európa nepotrebuje len úzke vzťahy s USA, ale tiež partnerské vzťahy s Ruskom a ostatnými východnými susedmi. Globálna premena v prospech politicky sebavedomo vystupujúcich hospodárskych a obchodných mocností v ázijsko-tichomorskom priestore upozorňuje na naše záujmy v pokračujúcej globálnej hospodárskej integrácii, ktorá vyžaduje, aby Európa spoločne s USA a Ruskom konali v duchu partnerstva.
Mali by sme si uvedomiť túto šancu, ktorá ponúka politickú iniciatívu na rozhovory medzi EÚ a práve založenou Eurázijskou ekonomickou úniou. Tento projekt poukazuje na perspektívu budúcnosti rovnocenného partnerstva. Takáto vízia predpokladá dodržiavanie demokratického práva na sebaurčenie Ukrajiny a ostatných krajín východného susedstva EÚ. Cieľom sú rokovania o spoločnom hospodárskom priestore, v ktorom by vedľa EÚ a Eurázijskej ekonomickej únie boli zúčastnené všetky ostatné štáty tohto priestoru.
V neposlednom rade má Európa veľký záujem na stabilnej Ukrajine. Ukrajina sama má zas svoj vlastný záujem na perspektíve mierovej kooperácie. Raz sem a raz tam zmietaná krajina vo falošne postavenej alternatíve „Európa alebo Rusko“ stojí dnes pred veľkou výzvou modernizovať svoj politický systém, potláčať korupciu, zabezpečiť teritoriálnu integritu krajiny a zabezpečiť hospodársku obnovu krajiny. Geografické postavenie Ukrajiny a zároveň tradične úzke vzťahy k Rusku ako aj ostatným dnešným členským krajinám vo východnej časti EÚ vyžadujú, aby jej jej vzťahy a prístup k ruskému ako aj k európskemu vnútornému trhu zostali otvorené.
V auguste 2015 oslávime 40. výročie podpísania Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Odvtedy sa Európa dramaticky zmenila. A predsa princípy z Helsínk nestratili nič na svojom význame a aktuálnosti. Aby sme zvýznamnili bezpečnostné a hospodárskopolitické záujmy znovuoživenia partnerstva pre stabilitu v Európe, chceme si dôstojne uctiť tento dátum.
4. Cestovný plán našej diskusie
– Na jar 2015 začneme výmenu skúseností s našimi sociálnodemokratickými stranami a našimi politickými partnermi v rámci Strany európskych socialistov (PES),aby sme spropagovali našu novú východnú politiku zmierňovania napätia. Osobitný dôraz kladieme pritom na dôveryhodnú spoluprácu s Francúzskom a Poľskom vo formáte „Weimarského trojuholníka.“
– Tento rozhovor zahájime aj s medzinárodnou rodinou našich strán „Progresívna aliancia“, aby sme posilnili medzinárodnú podporu.
– V prvej polovici roku 2015 zorganizujeme spoločne s medzinárodnými partnermi kongres „Stratégia mieru – za novú východnú politiku zmierňovania napätia.“
– 1. augusta tohto roku si chceme uctiť 40. výročie podpísania Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe. V septembri 2015 chceme verejne predstaviť výsledky našej diskusie na „Perspektívnom kongrese“ SPD.
– Na straníckom sneme SPD v decembri 2015 prediskutujeme náš návrh mierovej bezpečnostnej politiky.
Uverejnené 9. februára 2015
(Neoficiálny preklad)
