SNP v literatúre – nové náhľady

1_ucastnici_konferencie.jpgPri tohoročnom výročí SNP sa viac ako inokedy polemizovalo o jeho význame, potrebnosti a (ne)úspešnosti. Niekedy sa veru ťažko hľadali racionálne argumenty na iracionálne tvrdenia nových vykladačov. A pritom bolo treba iba zmeniť optiku – pridať veľký kus emócie, znova sa začítať do textov našich klasikov, ktorí boli priamo pritom. Napríklad taký Alexander Matuška. V článku z 29. augusta 1945 v Novom slove píše: „A už je tu august 1945, výročie toho počinu, ktorým sme skromnou mierou prispeli spravodlivej veci celej Európy a mierou dosiaľ nebývalou veci svojej vlastnej. … Spontánnosť ľudového nástupu pri mobilizácii však bola o poznanie väčšia, ako uvažovanie a rátanie. V čase, keď bolo jasné, že zmiznú a dohrajú oveľa väčší, ako sme my, baranie otroctvo ustúpilo rozhodnému odhodlaniu neprísť o seba samých. Bola odvaha i úvaha. Odhodlanie sa živilo a fundovalo nielen politicky a morálne, ale aj historicky, poukazom na slovenské dejiny. Nebolo ťažké podoprieť revolučného ducha našou minulosťou – básnikmi, spisovateľmi, ideológmi. To, čo si Slováci práve vybojovali zbraňou, bolo dávno našimi básnikmi v minulosti vybojúvané perom. Naše povstanie sa nám neprihodilo, vzniklo z vôle a zámeru.“

2_jana_borgulova_miroslav_bielik.jpgÚlohou historikov je analyzovať udalosti a faktograficky ich popísať do vedeckých statí. Iná je úloha umelcov. Oni sú tí, ktorí prostredníctvom svojich špecifických prostriedkov stvárňujú obraz človeka v konkrétnej dobe, interpretujú myslenie či konanie ľudí v situáciách, v ktorých sa musia rozhodovať medzi životom a smrťou. Tým spoluvytvárajú plastickejší obraz našich dejín.

Slovenská literatúra sa už sedemdesiat rokov vyrovnáva s povstaleckou tematikou, básnické, prozaické i dramatické diela ponúkajú čitateľom pestrú paletu pohľadov hrdinských, komorných, patetických i introvertných, v ktorých sa prediera na povrch aj osobnostné zázemie samotných tvorcov.

3_julius_lomencik.jpgSpolok slovenských spisovateľov si do tohoročných aktivít prirodzene včlenil znovu sa pozrieť na povstaleckú literatúru cez nové náhľady literárnovedných odborníkov. Patrí mu ku cti, že tak neurobil v bratislavskom zátiší, ale 23. októbra t. r. sa vybral na miesto činu – do Banskej Bystrice. Prirodzeným priestorovým zázemím vedeckého seminára sa stalo Múzeum SNP (jeho generálny riaditeľ Stanislav Mičev je takisto členom Spolku) a odborným spolupracovníkom Katedra slovenskej literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Program seminára zaiste nemohol obsiahnuť celé spektrum problematiky, ale v referátoch a diskusných príspevkoch sa objavilo hodnotenie jednotlivých etáp literárnej tvorby. Umelecká interpretácia Povstania určite nie je jednoliata, má oslavné i kritické pohľady – závisí aj od miery zaangažovania príslušníkov dejinotvornej (povstaleckej či budovateľskej) generácie ako aj od historických medzníkov. Do začiatku päťdesiatych rokov sa ešte v tvorbe prejavovalo posledné echo medzivojnového liberalizmu, potom aj literatúra zneslobodnela a pohybovala sa zväčša na osi konformnosti či nekonformnosti. Z hrdinských a oslavných príbehov sa postupne prešlo do psychologizácie jednotlivých skutkov, hodnotenia mravných aspektov konania postáv, demýtizovalo sa. Dôležitým prvkom literárnej tvorby sa stával humanistický étos.

5_vpredu_maria_batorova.jpgÚvodný referát patril typológii umeleckého spracovania témy SNP najmä cez dielo Jozefa Cígera Hronského a Dominika Tatarku (Mária Bátorová), hovorilo sa aj o poetologických modeloch vojnovej povstaleckej prózy a diele Alfonza Bednára (Kristína Krnová). Vincent Šabík zdôraznil vo svojom príspevku potrebu hermeneutiky, t. j. chápania literárneho diela; hľadanie, čítanie i načúvanie histórii je dôležitým prvkom v porozumení. Svoj pohľad na SNP „zdola“ podoprel pohľadom na dielo Vincenta Šikulu Majstri. Július Lomenčík sa venoval povstaleckej téme v diele Mikuláša Kováča, Dušan Kerný v príspevku s provokujúcom názvom Esesák, ktorý nám „daroval“ Povstanie predstavil zaujímavú históriu Nemca Wolfganga Venohra a jeho knihu Aufstand der Slowaken. Ďalšie referáty sa venovali dokumentácii udalostí spojených s Povstaním – Národnie noviny v kontexte SNP (Pavol Parenička), I. zjazd slovenských umelcov a vedeckých pracovníkov v auguste 1945 (Jana Borguľová), Objavovanie textových pamiatok literárneho charakteru súvisiacich s vojnou a SNP (Milan Gonda), Svedecká o tragických udalostiach po potlačení SNP (Igor Válek). Niektoré z plánovaných vystúpení nezazneli, ale v zborníku z vedeckého seminára budú publikované.

4_vincent_sabik_vlavo_dusan_kerny.jpgA ešte poznámka: Členovia Spolku slovenských spisovateľov sa pri tejto príležitosti neuzavreli do kabinetného prostredia, ale časť referujúcich sa na druhý deň vybrala na miesto tragických udalostí – do Kľakovskej doliny. V Ostrom Grúni a Župkove besedovali s mladými ľuďmi a uctili si obete represií pri pamätníku. Tu treba poukázať na osobnostné zázemie súčasného predsedu SSS Miroslava Bielika, ktorý je rodákom práve z Ostrého Grúňa a rodnú obec má zakódovanú vo svojom každodennom konaní. Bez tejto väzby by jeho ľudské nasadenie pri uvedenom podujatí nebolo také inšpirujúce aj pre ďalších aktérov.

Čo povedať na záver – znovu a znovu sa ukazuje, že nové čítanie literárnych diel s povstaleckou tematikou má zmysel, aj v ňom sa odrážajú stopy našich turbulentných dejín. Okrem znovupoznávania a znovuobjavovania má tento proces aj terapeutický účinok.

Na snímkach: 1. Účastníci konferencie. 2. Jana Borguľová, Miroslav Bielik. 3. Július Lomenčík. 4. Vpredu Mária Bátorová. 5. Vincent Šabík, vľavo, Dušan Kerný.

Foto: Ivana Kováčiková

(Celkovo 4 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter