Niekedy mám pocit, akoby si niektorí z nás, novinárov, nevedeli predstaviť, čo skutočne trápi ľudí. V pondelok zrejme mali dojem, že občanov najviac zaujíma, či sa ten alebo onen ústavný činiteľ rozhodol pre ples Globtelu alebo mesta Bratislava. Skúmanie, prečo sa prezident zúčastnil na plese súkromnej spoločnosti a nie slovenskej metropoly, je predsa len bežnému človeku jedno. Za takúto odpoveď si nekúpi ani chlieb, dokonca ani mlieko nebude lacnejšie. A to nie je všetko. Ďalším „obrovským“ problémom rozobraným v pondelkovej tlači bolo, akú lóžu má prezident SR v SND a koľko za ňu platí – to sú naozaj pre našinca iba pseudoproblémy. Aj v sobotňajších dialógoch Slovenského rozhlasu moderátorka spomenula listy poslucháčov, v ktorých píšu, že už ich nebavia nekonečné hádky politikov v podobných reláciách. Slovenskí politici by si asi mali predsa len uvedomiť, že tieto ich diskusie ľudí unavujú. Veď, čo z nich aj majú? Najhoršie pre strany a hnutia je, že táto atmosféra vznikla v spoločnosti práve v čase, keď budú pomaly musieť bojovať o priazeň voličov pre budúce parlamentné voľby v roku 2002. Síce, kto by ich slová asi bral na zreteľ? Veď len minulý týždeň premiér vyhlásil, že v tomto roku sa situácia občanov zlepší. Povedal to však asi dva týždne po tom, ako vláda rozhodla o zvýšení cien energie, nájomného, služieb a dopravy. Stačí teda, keď politici budú mlčať. Občan totiž nie je hlúpy a naši najvyšší slovami svoje činy nezakryjú.
