V stredu 4. apríla si Bratislavčania pripomenuli 73. výročie oslobodenia svojho mesta od fašizmu a nacistickej okupácie na dva razy. Okolo obeda na Slavíne, kde je pochovaných 6 845 Červenoarmejcov, ktorí padli v bojoch o hlavné mesto Slovenska a priľahlé oblasti. Druhé zhromaždenie sa konalo popoludní pri Soche víťazstva dolu v meste na Námestí Eugena Suchoňa.
Premiér Peter Pellegrini zavítal na Slavín s viacerými štátnymi tajomníkmi ešte pred konaním oficiálneho zhromaždenia. Jeho ministri v tom čase už cestovali do Sabinova na dvojdňové výjazdové rokovanie vlády.
V úvode improvizovanej tlačovej besedy Pellegrini o. i. vyhlásil: „Sme svedkami akoby tichej renesancie zvrátených ideológií, ktoré sa nám opäť vracajú do politického života, aj napriek tomu, že 73 rokov Európska únia a jej krajiny žijú v mieri… Musíme si položiť otázky, čo robíme zle, kde sa stala chyba, že časť mladých ľudí napriek tomu, že žijeme v prosperite a demokracii, predsa len inklinuje k týmto ideológiám, ktoré nemajú miesto v modernej dobe.“
Novinári sa však pýtali nového predsedu vlády na všetko možné, len nie na historický význam oslobodenia Bratislavy pre súčasnosť.
Na oficiálnu časť osláv na Slavíne prišli desiatky až stovky (zo tri?) Bratislavčanov, poslanci Národnej rady iba za tri kluby: Smer-SD, SNS a Sme rodina, predstavitelia diplomatických misií Ruska, Bieloruska, Kazachstanu, Azerbajdžanu, Číny a ďalších krajín. Vari prvý raz nebol už prítomný nik z priamych účastníkov protifašistického odboja. Prišli však ich deti, vnuci, sympatizanti a po rokoch sem zavítala školská mládež.
Na pietnom akte tradične nechýbal ani bývalý prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorý ako prvý prezident prelomil pred rokmi ignoranciu najvyšších ústavných činiteľov voči návštevám Slavína pri výročiach oslobodenia.
Slovenskí Noční vlci sa vrátia na pamätnú mohylu nad Bratislavou 5. mája, keď aj so svojimi kamarátmi z Ruska a ďalších európskych krajín absolvujú na motorkách cestu víťazstva z Moskvy až do Berlína. Najväčšie problémy majú každý rok pri prechode cez Poľsko, kde ich doslova šikanujú.
Ruský veľvyslanec Alexej Fedotov pri úvodnom prejave zdôraznil, že na celom Slovensku doteraz registrujú 63 517 hrobov padlých príslušníkov Červenej armády. V posledných rokoch sa darí postupne identifikovať ich mená, lebo ich príbuzní z Ruska, ale aj z ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu, sa aj po vyše 70 rokoch zaujímajú, kde sú ich otcovia a starí otcovia pochovaní.
Predseda NR SR Andrej Danko zdôraznil, že bez silného Ruska nie je možný svetový mier a dodal, že Slováci boli, sú a budú priateľmi Rusov a národov žijúcich v Ruskej federácii. Na záver prejavu skonštatoval: „Chceme byť prirodzeným mostom medzi západom a východom, preto veľmi citlivo vnímame akúkoľvek neprávosť, pretože sme sa sami v dejinách často stali jej obeťami.“ Po ňom uvážlivo prehovoril bratislavský župan Juraj Droba (SaS) a predseda SZPB Pavol Sečkár.
Na pietnom akte sa zúčastnil aj podpredseda Zväzu ruských veteránov 73-ročný generál major Vladimir Ivanovič Romanenko, zástupca štvrtej generácie ruských vojenských námorníkov. Jeho starý otec dostal za statočnosť v boji pozemok v Sevastopole. Tam postavil dom, v ktorom dosiaľ býva generálova mladšia sestra. Ich otec pôsobil počas druhej svetovej vojny v sovietskej vojnovej flotile najmä na Azovskom a Čiernom mori.
