Premyslite si to a rozhodnite

Vystúpenie Vladimíra Clementisa ako štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí ČSR vo Výbore pre Maďarsko na mierovej konferencii v Paríži v roku 1946 Návrh československej delegácie na odsťahovanie maximálne dvestotisíc Maďarov z ČSR do Maďarska, ktorým má byť definitívne vyriešený háklivý problém maďarskej menšiny, bol podaný tejto konferencii po neradostných skúsenostiach a po dôkladných a svedomitých úvahách a úsiliach československej vlády. A pretože ide o problém neobyčajne dôležitý nielen pre ČSR, ale i pre pokojný vývoj v strednej Európe – nútený som venovať jeho výkladu trochu viac času. Menšinové problémy v strednej Európe boli od 19. storočia jednou z príčin sporov a konfliktov v tejto oblasti Európy. Pred prvou svetovou vojnou Slováci pod tlakom národnostného a sociálneho náporu Maďarov boli jednak nútení hromadne sa vysťahovať, alebo aspoň čiastočne podľahnúť nútenej maďarizácii a asimilácii. A tak Maďari, ktorí koncom 18. storočia tvorili 21 percent obyvateľstva Uhorska, dosiahli pomocou asimilácie a emigrácie neprirodzeného prírastku na úkor ostatných národov Uhorska skoro 50 percent obyvateľstva. Taký vykazovali povestné maďarské štatistiky. Diskriminácia Slovákovpokračovala Po prvej svetovej vojne sa obraz národnostných menšín v strednej Európe zmenil. Maďarská menšina mala v ČSR nielen všetky občianske práva, ale nadto ešte národnostné nadprávo. A keďže kultúrna a sociálna úroveň ČSR prevyšovala úroveň v Maďarsku, maďarská menšina v ČSR mala viac práv i lepšiu situáciu sociálnu, než akú mali Maďari v samotnom Maďarsku. Naproti tomu slovenská menšina v Maďarsku nemala ani len tie najprimitívnejšie menšinové práva a už sama príslušnosť k slovenskej národnosti znamenala u nich diskrimináciu. Maďari v ČSR mali v pomere k Maďarom v Maďarsku viacej škôl v pomere k ich počtu. Slováci v Maďarsku nemali ani len jedinej školy. Počet maďarských poslancov v československom parlamente zodpovedal presne počtu maďarského obyvateľstva u nás, naproti tomu Slováci v Maďarsku nemali ani jedného poslanca. Napriek tomu najviac sťažností v menšinových otázkach bolo vznesených proti ČSR so strany maďarskej menšiny, ale ani jedna sťažnosť zo strany ČSR, respektíve slovenskej menšiny v Maďarsku proti Maďarsku. Musíte pochopiť, akou ranou bolo pre ČSR po tomto všetkom, keď maďarská menšina prostredníctvom svojich parlamentárnych predstaviteľov v časoch najkritickejších pre ČSR sa verejne spojila s Henleinom a s K. H. Frankom a keď pred i po Mníchove a viedenskej arbitráži vrhla sa táto menšina na Slovákov a Čechov, obývajúcich územie, ktoré bolo okupované Maďarskom. To sú príčiny, pre ktoré došla československá vláda k náhľadu, že nemôže v novej republike začať s pokusom menšinovej politiky, akú robila do tejto vojny. ČSR si veľmi uvedomuje, že v Maďarsku boli odstránené zatiaľ aspoň čiastočne objektívne príčiny jeho starej politiky, ktorá sa vyznačovala spojenectvom s nemeckým imperializmom, namiereným proti malým slovanským národom strednej Európy a Balkánu. Nemôžeme tomu uveriť Minister Jan Masaryk vo svojej odpovedi na reč maďarského delegáta uviedol tento citát z knihy jedného z úradníkov maďarského ministerstva zahraničia: „Tvrdenie československej propagandy, že demokratizácia Maďarska potlačí revizionizmus, je celkom mylné. Maďarský revizionizmus nebol zapríčinený feudálnou štruktúrou krajiny. Iná otázka je – aké boli vzťahy medzi feudalizmom a revizionizmom – a iná, aká bola revizionistická politika demokratického Maďarska. Demokratické Maďarsko by veľmi pravdepodobne spolupracovalo so svojimi susedmi v nádeji, že spoluprácou by mohlo čo najlepšie zaistiť menšinové práva pre Maďarov a ďalej vytvoriť priaznivé podmienky pre úpravu hraníc. Ale nemožno si predstaviť maďarskú vládu, ktorá by sa vzdala myšlienky revízie Trianonskej zmluvy.“ Mohol by som uviesť neobmedzené množstvo podobných citátov, ktoré potvrdzujú, že ani dnešné Maďarsko sa skutočne a úprimne nemieni vzdať revizionistickej politiky voči ČSR. V dokumentoch a rečiach maďarskej delegácie na tejto konferencii našli ste iste sami dostatok dôkazov, že sa ani dnešné Maďarsko nevzdalo revizionizmu. Československá vláda preto z príčin vnútropolitických i z príčin naposledy uvedených uvažovala o všetkých možnostiach vyriešenia tohto problému. Maďarská vláda pristúpila len čiastočne na návrh ČSR a uzavrela po dlhšom rokovaní s nami dohodu o výmene obyvateľstva na tom podklade, že za každého Slováka v Maďarsku, ktorý sa dobrovoľne prihlási na presídlenie, môže ČSR presídliť do Maďarska rovnaký počet Maďarov a za rovnakých podmienok. Pred uzavretím i po uzavretí tejto zmluvy boli sme uistení predstaviteľom maďarskej vlády, že v Maďarsku žije ani nie 75-tisíc Slovákov a absolútna väčšina z nich protestuje proti presťahovaniu. V krátkej lehote, ktorá bola určená na prihlasovanie k presťahovaniu, prihlásilo sa na stotisíc Slovákov. Terajšia maďarská tlač hlási, že vraj v Maďarsku sú protestné schôdzky Slovákov proti myšlienke, aby problém vzájomných menšín bol vyriešený povinnou výmenou všetkých. Koľko je teda ešte Slovákov v Maďarsku? Keby sme mali usudzovať podľa počtu slovenských škôl, ktoré zriadilo nové Maďarsko, museli by sme prísť k záveru, že tam vôbec nie sú, tak ako nie sú slovenské školy. My však veríme ministerskému predsedovi maďarskému, že sa na presťahovanie prihlásila len menšia časť Slovákov. Fakt, že sa neprihlásila väčšina Slovákov na presídlenie, možno vysvetliť dvoma skutočnosťami. Jednak táto menšina nikdy nepožívala menšinových práv a preto je národnostne neuvedomelá, jednak boli používané najrozličnejšie prostriedky nátlaku, aby počet prihlásených bol čo najmenší. Prečo? Vysoký počet prihlášok by dopomohol ku skutočnému vyriešeniu maďarskej menšiny v ČSR a toto si Maďarsko neželá. A prečo? Aby v budúcnosti mohol byť vznesený nárok na teritoriálnu revíziu voči ČSR, lebo maďarská menšina je osídlená z veľkej časti na československo-maďarskom pohraničí, naproti tomu slovenská menšina vo vnútri Maďarska. Nehumánnosť presídlenia? Počet Maďarov na území dnešnej ČSR podľa posledného sčítania ľudu z roku 1930 bol 570- -tisíc. Nakoľko desaťtisíce z nich boli židovského náboženstva a boli povraždené na konci vojny za Szállasiho režimu, nakoľko žili na území okupovanom Maďarskom po viedenskej arbitráži a desaťtisíce exponovaných fašistov ušlo z tohto územia spolu s nemeckou armádou. Počet skutočných etnických Maďarov, žijúcich v ČSR, po uskutočnení výmeny sotva dosiahne 200-tisíc. Takýmto spôsobom bola zredukovaná otázka maďarskej menšiny v ČSR na skutočné minimum a československá vláda mohla s dobrým svedomím uvažovať o nových spôsoboch vyriešenia tohto problému. Vieme, že slovo „transfer“ neznie sympaticky vášmu ani nášmu uchu, ale zostáva nevyvrátiteľnou skutočnosťou, že na takomto podklade bol definitívne a natrvalo vyriešený napr. problém gréckej menšiny v Turecku. V zmenenej forme, vo forme výmeny obyvateľstva bez ohľadu na pomer vymenených bol použitý i medzi spojencami a bratskými národmi poľským a ukrajinským, pričom vyše 1 milióna Poliakov sa presťahovalo zo svojich starých bydlísk do nového Poľska a okolo 400 tisíc Ukrajincov z Poľska na Ukrajinu. Vraciam sa ešte k často spomínanej nehumánnosti presídlenia. Nik vraj nemá právo vyhnať ľudí z ich zdedených bydlísk. Vysťahovanie ľudí proti ich vôli je tvrdé opatrenie. Deje sa však denne a všade vo svete v záujme technického pokroku. Pri asanácii miest práve tak ako pri stavbe veľkých komunikácií. V najväčšej miere pri stavbe veľkých vodných nádrží, pri zakladaní letísk, strelníc a pod. Keď možno odsťahovať obyvateľstvo odniekiaľ v záujme pokusu s novodobou zbraňou, v záujme vedenia budúcej vojny, prečo nemožno odsťahovať určitý počet obyvateľstva v záujme trvalého mieru? Presídlenie bude pripravené z každej stránky tak humánne, že nebude znamenať zvláštne tvrdosti pre presídľovaných a v takom časovom rozpätí, že nemôže zaťažiť Maďarsko. Chceme do krajných možností dodržiavať princípy ľudskosti a sme povďační za každú radu, ktorá nám to umožní. Nepochopiteľné argumenty Maďarská vláda tvrdí, že nemá ani tú najmenšiu technickú možnosť umiestniť 200-tisíc ľudí z ČSR. Argument nepochopiteľný, keď uvážime, že v Maďarsku bolo vyvraždených na pol milióna občanov židovského náboženstva a približne rovnaký počet stratilo Maďarsko v priebehu vojnových udalostí. Okrem toho, podľa postupimského rozhodnutia môže Maďarsko transferovať do Nemecka vyše 400-tisíc Nemcov, a to bez platenia náhrady za ich majetky. Nebudeme tu ani uvádzať nekonečné citáty z maďarskej literatúry, z obdobia medzi dvoma vojnami, že maďarský národ sa nebude môcť udržať pri svojom poklese populačného prírastku, ak sa mu nepodarí získať k reemigrácii Maďarov roztrúsených po svete. Dovoľte mi citovať o tomto probléme z Jednomyseľnej správy britskej parlamentnej delegácie všetkých strán v Maďarsku: „Úbytok obyvateľstva a najmä pracovných síl sa dotkol tiež hospodárskej štruktúry. Obyvateľstvo v Budapešti sa znížilo skoro o štvrť milióna a obyvateľstvo celej krajiny skoro o milión.“ Ako vidno, Maďarsko má nedostatok pracovných síl. Ako ďalší argument vyzdvihuje maďarská vláda, že vraj hustota obyvateľstva v Maďarsku je vyššia ako na Slovensku a požadovaným presídlením by sa ďalej zvýšila v neprospech Maďarska. K tomu treba uviesť, že ČSR mieni v krajoch, ktoré by opustili Maďari, usídliť Slovákov, ktorí žiadajú o návrat do vlasti z rôznych štátov Európy. Ďalej, pre posúdenie hustoty obyvateľstva v súvislosti s transferom nemôžeme brať číslice absolútne, ktoré sa vzťahujú na celú plochu územia, ale len číslice, ktoré sa vzťahujú na pôdu poľnohospodársku. Slovensko je z veľkej časti hornaté a veľké plochy sú neobývateľné. Situácia čo do poľnohospodárskej pôdy podľa maďarského štatistika Dr. Bélu Námethyho vyzerá takto: Podľa sčítania ľudu z roku 1930 bolo z poľnohospodárskeho obyvateľstva na území Maďarska 4 471 379, t. j. 51,4 percenta. Podľa štatistiky z roku 1934 poľnohospodárskej pôdy, t. j. poľnohospodárskeho priestoru v širšom zmysle, bolo 13 165 724 k. j. Poľnohospodárskej plochy v užšom zmysle (t. j. bez lesov, močarísk a pastvín) bolo 11 444 863 k. j. (65 860 km2), teda 70,7 percenta plochy krajiny. Krajinský priemer hustoty poľnohospodárskeho obyvateľstva bol teda 67,9 na km2, čo Némethy pokladá za hustotu nedostatočnú. Naproti tomu na Slovensku bolo roku 1930 1 822 114 poľnohospodárskeho obyvateľstva, t. j. 54,7 percenta. Podľa dát z roku 1934 poľnohospodárskej plochy v širšom zmysle bolo 27 585 km2, ale v užšom zmysle len 21 785 km2, teda 44,4 percenta plochy krajiny. Krajinský priemer hustoty poľnohospodárskeho obyvateľstva je teda na Slovensku 83,6 na km2, čo značí, že je o 15,7 percenta viac ako majú Maďari. Mienka reakcie Tieto argumenty svedčia o tom, že maďarská vláda chce rešpektovať mienku svojej reakcie, no demokracia, ktorá sa udržuje násilím, nie je demokraciou. Počuli sme tiež veľmi silné slová zo strany maďarskej vlády, že keby prijala princíp presídlenia týchto Maďarov, bola by zmätená verejnou mienkou. A čítali sme tieto slová v ďaleko dôraznejšej forme v dokumentoch, publikovaných nedávno v Moskve, v ktorých bol reprodukovaný výrok maďarského diplomata a neskoršie predsedu vlády Csákyho z dôb predmníchovských, že maďarská vláda, ktorá by sa nepripojila k útoku na ČSR, bola by zmetená, že každý, kto by zaváhal v takomto okamihu, musel by byť odstrelený. V srdci Európy bola pred vojnou jedna Republika. Urobila všetko, aby bola verná svojim najlepším tradíciám. Jej demokratickosť bola v každom ohľade vyspelejšia ako demokratickosť ktorejkoľvek inej stredoeurópskej krajiny. Jej hospodárstvo i financie boli pevné. Žila v priateľstve so všetkými slobodymilovnými národmi a nikdy nezapríčinila ťažkosti ostatnému, ináč nepokojnému svetu. Jej nemecká a maďarská menšina požívala všetky politické a materiálne výhody československej demokracie. Napriek tomu, keď prišla osudná hodina pre ČSR, bola zradená oboma menšinami, ktorých legálna a dlhoročná systematická podzemná činnosť prešla v otvorený boj. Mníchovské memento Nemôžem tu nespomenúť Mníchov. Pre vás je Mníchov len spomienkou a možno – zlým svedomím. Ale pre nás, každého Čecha a Slováka, Mníchov značí katastrofu, ktorú nič nemôže vytrieť z myslí a sŕdc mnohých budúcich generácií. Pre nás to značí aj úplný pád našej menšinovej politiky a sklamanie, ktoré nikdy nevymizne z našich myslí. Bolo by v záujme mieru, keby štátnici a politici, načrtávajúc mierovú zmluvu, zdieľali tieto naše pocity. Boli sme medzi prvými obeťami vojnového útoku v Európe a poslední sme boli oslobodení. Myslíte si, že môžeme na toto zabudnúť? V súkromných rozhovoroch s pánmi delegátmi často mne i mnohým z mojich kolegov chválili československú demokraciu a jej terajšie úspechy. Poznávali láskavo, že od oslobodenia nebolo u nás politických nepokojov, že naša politická situácia je konsolidovaná, že naše hospodárstvo sa rýchlo rekonštruuje, že nezapríčiňujeme nijaké ťažkosti spojencom. Počúvame s vďakou tieto slová chvály a niekedy aj obdivu. Cítime sa byť hodnými vašej dôvery, založenej na našich skutkoch. Prosíme vás veriť nám, keď hovoríme, že je to v záujme nielen ČSR, ale i maďarskej menšiny a samého Maďarska tak, ako i mieru v strednej Európe, aby problém menšiny bol raz navždy vyriešený spôsobom, aký navrhujeme. Myšlienka transferu nezodpovedá nášmu humanitnému názoru, tvorenému storočnou národnou tradíciou. Boli sme k nej prinútení smutnými skúsenosťami. V tomto rozpoložení niet nádeje pre československo-maďarské priateľstvo alebo pre mier na Dunaji, ak nebude vyriešená táto otázka. Všetky tvrdosti, ktoré by mohli vzniknúť pri transfere, zmenšíme na minimum, ako sa to len dá pri dokonalej technickej organizácii a pri zaplatení náhrad – nie je to lepšie, ako zachovať staré a zlopovestné žriedlo neustálych nepokojov a tak pestovať pre nevinné budúce generácie nebezpečenstvo zrážok? Keď budete o veci rozhodovať, myslite na Mníchov, myslite na našu čistú minulosť, myslite na všetky utrpenia, ktoré vojna priniesla ľudstvu, myslite na budúcnosť so všetkými jej nádejami i nebezpečenstvami, myslite trocha i na národ, ktorý si zasluhuje vašej dôvery. Premyslite to všetko a potom rozhodnite.

(Celkovo 3 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter