Ak by sme sily určujúce osud Sociálnodemokratickej strany Slovenska personifikovali do rozprávkových sudičiek, vypočuli by sme si nasledujúce slová. „Bude malá a neobľúbená“, povedala by prvá sudička. „Voliči nikdy nezabudnú na chyby a hriechy jej predchodkyne“, povedala by druhá. A tretia, tá najodpornejšia babizňa by vyslovila nasledujúce strašné slová: „Nepomôže jej, ani keď sa na jej čelo postaví politik milovaný celým svetom, ba naopak, toho politika postihne strašná nehoda.“
Napriek nepriazni sudičiek však táto strana, hoci malá, predstavuje rešpektovanú silu, ktorú predsa len iné strany považujú za prínos. Je to predovšetkým členstvo v najsilnejšej svetovej politickej organizácii – Socialistickej internacionále a z toho vyplývajúci vplyv. Práve vďaka tomuto rešpektu od iných politických strán má SDSS svojich poslancov v parlamente. Pravda, na komunálnej úrovni to vyzerá o niečo lepšie a tiež táto oblasť je kritériom životaschopnosti strany. Predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska Ing. Jaroslav Volf pochádza z Hodonína, z regiónu, ktorý sa ešte dnes nazýva Moravské Slovácko. Mnohí obyvatelia za najbližšie centrum považovali Bratislavu. Do Bratislavy prišiel študovať Jaroslav Volf a na Slovensku už ostal.
Vstup do politiky mu umožnil novembrový prevrat v roku 1989. Bol jedným zo zakladateľov sociálnej demokracie a po tragickej Dubčekovej smrti nasledovníkom v jeho funkcii. Oponenti v strane ho obviňujú, že práve on zodpovedá za jej stagnáciu. Je však otázne, či je táto kritika spravodlivá. Politický priestor pre SDSS maximálne zúžila úspešná transformácia KSS na SDĽ, takže rozdiely medzi SDSS a SDĽ nie sú zásadné. Jaroslav Volf teda stelesňuje stranu, ktorej politické sudičky síce nedarovali priaznivé politické podmienky, ale ktorá napriek tomu chce bojovať o svoju existenciu a ponúkať slovenským ľavicovým voličom alternatívu. Možno táto strana poskytuje SDĽ možnosť, aby ukázala, ako vie zaobchádzať so slabším partnerom, ktorý je potenciálnym konkurentom. O osudoch politických strán však predsa len nerozhodujú politické sudičky, ale voliči.
