V dňoch 22. septembra – 2. októbra 2017 sa uskutočnila púť Československej obce legionárskej do Talianska s cieľom navštíviť zajatecké tábory Padula (na snímke dolu), Santa Maria Capua Vetere, Sulmona, kde boli sústredení rakúsko-uhorskí zajatci, medzi nimi aj desaťtisíce Čechov a Slovákov. Taktiež bol odhalený pomník v Solbiate Olona a pamätná tabuľa v Sulmone. V Santa Maria Capua Vetere pri Neapole účastníci starostovi obce odovzdali pamätnú tabuľu, ktorá by mala byť odhalená v roku 2018.
Kláštor v Solbiate Olona.
Na niektorých akciách sa zúčastnili aj česká veľvyslankyňa v Taliansku Hana Hubáčková, slovenský veľvyslanec v Ríme JUDr. Ján Šoth a zástupca Nadácie Milana Rastislava Štefánika v Bratislave PhDr. Ferdinand Vrábel. Treba oceniť výdatnú pomoc asistenta českej ambasádorky Jozefa Špánika, ktorý výpravu sprevádzal, a aj pomoc asistentky slovenského veľvyslanca pani Ľubice Šalvatovej Bianocchi.
Pietny akt v Arku.
Prvými československými jednotkami, ktoré začali vznikať na jeseň 1917 v Taliansku, boli oddiely rozviedčikov a pracovné oddiely. Zvláštne oddiely Čechov a Slovákov pôsobili ako vyzvedači a agitátori, pracovné oddiely pomáhali talianskej armáde budovať opevnenia a zákopy. Oficiálne československé légie sa v Taliansku vytvorili až po úspešnom rokovaní Milana Rastislava Štefánika s talianskymi vládnymi činiteľmi a po podpísaní dohody 21. apríla 1918. Talianske légie teda vznikli po ruských a francúzskych ako posledné, ale po návrate do Československa koncom roku 1918 a začiatkom nasledujúceho roku mali veľký význam pri obsadzovaní pohraničia nového štátu, v bojoch na Těšínsku a hlavne na Slovensku v prvom polroku 1919.
Kláštor San Spirito v Sulmone.
Na kóte 703 – Doss Alto.
V miestach bojov, pri pomníkoch a hroboch Čechov a Slovákov sa uskutočnili viaceré pietne akty, napríklad v Roverete, Arku, na kóte 703 – Doss Alto, Foligne, na snímke dolu, v Perugii atď. Pietne akty sa konali aj na poľskom cintoríne z druhej svetovej vojny v Monte Cassine a na britskom vojnovom cintoríne z toho obdobia v Assisi.
V Ríme sa v spolupráci oboch veľvyslanectiev uskutočnilo aj uvedenie knihy ruského a francúzskeho legionára, starodružiníka Vladimíra Vaňeka Moje válečná odyssea. Na slávnosti sa zúčastnila aj jeho dcéra Míra B. Vaněk Shejbal (*1939) zo Švédska. Vaněk (1895 – 1965), ktorý žil po februári 1948 v Taliansku, je pochovaný na cintoríne v Ríme; pri jeho hrobe sa pri tejto príležitosti uskutočnil takisto pietny akt.
V talianskej metropole, neďaleko miesta prísahy Talianskych légií 24. mája 1918 známom aj pod názvom Oltár vlasti, položila výprava – v blízkosti Múzea talianskych ozbrojených síl a pomníka kráľa Viktora Emanuela II., zjednotiteľa Talianska – kyticu k tabuli pripomínajúcej túto významnú udalosť, kedy z rúk talianskeho premiéra Vittoria Emanuela Orlanda prevzal bojovú zástavu M. R. Štefánik.
Účastník tejto slávnosti, spomínaný ruský a francúzsky legionár Vladimír Vaněk slávnosť vo svojej knihe opísal slovami: „A onen slavný den svěcení československého praporu, na jaře 1918, před pomníkem Viktora Emanuela, vystoupil [Štefánik – pozn. F. V.] pevným krokem na estrádu. A ta jeho řeč! Ani jedno oko nezůstalo suchým. Náměstí zachvělo se provoláním slávy a oči vojáků leskly se tak zvláštním leskem. Orlando sám zaslzel a otíral si obličej kapesníkem paní Brázdové.“
(Pozn. Amelie Posse Brázdová bola Švédka, ktorá sa vydala za českého maliara a výtvarníka Oskara Brázdu. Žili v Taliansku a po vstupe krajiny do vojny oboch internoval na Sardínii. Po uvoľnení z internácie sa zapojili do čs. odboja v Taliansku.)
Foto: Autor
