Koncom februára sa na internetovej stránke www.sis.sk objavil list obchodného riaditeľa firmy Kochman Information Systems and Services (KISS) Matúša Miklošíka. Práve o nej sa v tých dňoch médiá informovali v súvislosti s vládnou sieťou Govnet.
Miklošík v tomto liste píše o rozhovore s redaktorom denníka Sme Petrom Tóthom, ktorý sa ho pýtal najmä na prepojenie vedenia firmy s politickými špičkami.
V liste sa ďalej uvádza: „To najlepšie len prišlo a to vtedy, keď mi pán žurnalista naznačil, že článok, ktorý bude uverejnený 23. 02.01, by nemusel dopadnúť pozitívne, že sa tam môžu objaviť informácie o politickom prepojení vedenia, čo by mohlo narobiť rozruch… Pán Tóth mi naznačil, že celá táto vec by sa dala vyriešiť k vzájomnej spokojnosti a to za predpokladu, že by sme prejavili záujem o inzerciu alebo nejaké PR články o firme, ktoré by on dokázal pretlačiť.“ V telefonickom rozhovore pre týždenník SLOVO Matúš Miklošík však napísanie takéhoto listu poprel. Dokonca o niekoľko dní z internetovej stránky zmizol.
Keď sme zisťovali informácie ohľadom tohto prípadu u prevádzkovateľa stránky sis, dostali sme zaujímavé vysvetlenie. Za celou vecou mali vraj stáť ľudia okolo Energotelu, ktorí mali osloviť šéfredaktora Sme. Táto nová telekomunikačná spoločnosť by mala byť prenajímateľom telekomunikačnej infraštruktúry, keďže vlastí rýchlejšie optické káble. Minister školstva Milan Ftáčnik si však na rokovaní vlády dokázal medzi kolegami presadiť, že aj v prípade neskoršej privatizácie Energotelu bude štát naďalej vlastníkom jedného páru vlákien v každom kábli, čo úplne stačí na rýchlu prevádzku siete Govnet.
Projekt bez odporcov
Napriek tomu, že história Govnetu spadá ešte do obdobia Mečiarovej vlády, dodnes sa nezačala realizácia tohto projektu. Pritom nemá žiadnych odporcov. Veď táto sieť má spojiť hociktorý okresný úrad cez rozličné štátne inštitúcie až po samotný Úrad vlády SR či prezidentskú kanceláriu. Tým by sa zvýšila aj dostupnosť informácií. Ak by sme teda chceli vedieť niečo o firme XY, či má splnené odvody do fondov, či nemá záväzky voči iným štátnym inštitúciám alebo daňovému úradu, stačilo by zadať jej meno a všetky tieto údaje by sa vám počas niekoľkých minút zobrazili na monitore.
Prvýkrát sa síce Govnet spomína v roku 1993, uznesenie vlády č. 984/1995 je však už konkrétnejšie. To ukladá vedúcej úradu vlády Zdenke Kramplovej predložiť vládnemu kabinetu návrhy projektov na rozvoj služieb Govnetu a ich materiálno-technického a finančného zabezpečenia, ako aj sedem ďalších úloh. Termíny ich splnenia sa pohybovali v rozpätí od 31. januára do 31. decembra 1996. Neskôr sa ku Govnetu ešte vrátilo uznesenie vlády č. 47/1997, podľa ktorého sa už mala zabezpečiť prevádzka a rozvoj siete, ako aj jej financovanie.
Chronológia vývoja siete
Ako sme už spomínali, o sieti Govnet sa začalo uvažovať ešte za vlády Vladimíra Mečiara. Vtedy výberovým konaním prešla firma KISS. V tom čase išlo o malú spoločnosť, ktorej vedenie malo vraj prepojenie na vtedajšie vládne kruhy. Už v tom čase sa vedelo, že tak malá firma nedokáže zvládnuť realizáciu tak rozsiahleho projektu, ako je Govnet. Vláda však s KISS-om podpísala zmluvu, ktorú kabinet Mikuláša Dzurindu dnes považuje za nevýhodnú. Ale po zmene vládnej garnitúry sa predstavitelia KISS-u usilovali nájsť novú politickú podporu. V zmluve sa totiž jasne neuvádzalo, dokedy sa má začať s realizáciou projektu, a teda tento kontrakt sa považoval za mŕtvy. Majitelia KISS-u však mali záujem na jeho plnení. Hľadali teda nové politické krytie. Obrátili sa na vedúceho odboru informatiky úradu vlády Martina Seppa, ktorý spolu s financmajstrom KDH Petrom Gaburom odporúčali vedúcemu úradu vlády pokračovať v projekte Govnet. Seppa však z jeho pozície pre konflikt záujmov odvolali. Vtedy majitelia KISS-u pochopili, že s realizáciou zmluvy to nebude také jednoduché a tak firmu predali Šped Transu, na ktorého čele stojí Ján Ďurian a predsedom dozornej rady je člen Republikovej rady SDĽ Jozef Buriš.
Konateľ KISS-u vraj v tom čase podľa našich informácií obchádzal veľké počítačové spoločnosti, ktorým ponúkal 50-percentný podiel ako aj účasť na realizácii Govnetu. Na výhrady majiteľov, že predsa tento projekt je už dlho „mŕtvy“, argumentoval politickým krytím zo strany SDĽ. Nebola to však pravda. Zatiaľ mali totiž podporu len banskobystrickej skupiny SDĽ okolo predsedu parlamentného klubu Antona Hofmana. Nakoniec sa spoluvlastníkom KISS-u stala spoločnosť Softip, ktorá sa ale v oblasti výpočtovej techniky nezaraďovala medzi najväčšie. Na zasadnutí Republikovej rady SDĽ v Banskej Bystrici sprostredkoval poslanec Hofman stretnutie predsedu DR Šped Transu Jozefa Buriša a spolumajiteľa firmy KISS Daniela Dobrotu (zo Softipu) s ministrom školstva a predsedom rady vlády pre informatiku Milanom Ftáčnikom (ktorý má na starosti realizáciu projektu Govnet) a ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou, ktorá má na tento projekt vyčleniť peniaze. Ako sa tento rozhovor skončil, vie len týchto päť osôb.
Kto zobral provízie?
V každom prípade uznesenie vlády č. 950/2000 už ukladá ministerke financií určiť spôsob financovania projektu Govnet a vedúcemu úradu vlády uzavrieť novú zmluvu so spoločnosťou KISS tak, aby sa zrušili všetky časti nevýhodné pre Úrad vlády SR a nové zmluvné podmienky sa formulovali v súlade so všeobecne platnými podmienkami stanovenými Obchodným zákonníkom. V praxi to znamená asi toľko, že namiesto pôvodných nákladov okolo 2,5 miliardy korún (tak ich vyčíslilo pôvodné vedenie KISS-u vo svojom projekte) je to podľa novej verzie len približne 1,9 miliardy. Pritom firma KISS by mala dostať províziu okolo 400 miliónov. No z toho zrejme bude musieť vyplatiť „vďačné“ subjektom, ktoré umožnili otvoriť už túto zaprášenú zmluvu, ako i nájsť realizátora celého projektu, keďže vystupuje len ako systémový integrátor. A väčšie počítačové firmy predsa predtým spoluprácu s firmou KISS na projekte Govnet odmietli.
Je otázne, či vláda predsa len nemala pôvodnú zmluvu zrušiť (musela by KISS-u vyplatiť asi 240 miliónov korún) a nájsť nového partnera – veľkú počítačovú spoločnosť, ktorá by zaručovala kvalitu. Druhá možnosť bola naďalej zmluvu s KISS-om ignorovať, vypísať nový tender na realizátora a projekt už nenazvať Govnet, no iným menom. Tak by ani predstavitelia KISS-u nemohli namietať, že ide o ten istý projekt, na ktorý už oni majú s vládou kontrakt.
