Jednotlivé zásady reformy zdravotníctva sa pomaly dostávajú na verejnosť. Od marca by sme mali platiť pri návšteve u lekára dvadsať korún. Ak nám však príde zle v noci a musíme vyhľadať pomoc na pohotovosti, do vrecka by sme si mali siahnuť ešte hlbšie. Podľa pediatričky A. Hlavatej je toto správny krok, pretože ľudia pohotovosť často zneužívajú. V televízii nám dokonca porozprávala o pätnásťročnom chlapcovi, ktorý prišiel na pohotovosť „iba“ s bolesťami hrdla. Takže, vyvstáva aj otázka, podľa čoho máme doma posúdiť, či už sme chorí alebo nie, ak nie podľa našich subjektívnych pocitov. Okrem toho, nie je lepšie, ak sa choroba podchytí už pri prvých príznakoch, ako by sme si mali potom oveľa dlhšie poležať na lôžku? Takisto si myslím, že ani jednému z nás sa nechce po večeroch behať po lekároch. Ťažko totiž predpokladať, že niekto berie behanie po pohotovosti ako šport či svoju záľubu. Okrem toho, sú predsa obdobia, keď je nemocí oveľa viac. Takže vtedy asi ťažko zabránime tomu, aby v čakárňach naozaj sedelo aj tých šesťdesiat ľudí, o ktorých v televízii rozprávala spomínaná lekárka. Ibaže, máme teda prejsť opäť na nejaké domáce mastičkárstvo našich starých mám? Liečiť sa doma bez pomoci lekárov? Len preto, že niektorým doktorom sa zdá, že nás chodí večer na pohotovosť priveľa. Pritom sa hovorí, že práve večer stúpa najviac teplota a býva chorľavému človeku najhoršie. To znamená, že práve vtedy máme pocit, že potrebujeme lekára. A ten má predsa službu pre tieto prípady. Prečo by mal mať teda pacient potom pocit, že lekára na pohotovosti otravuje? Ak si aj za túto službu zaplatí, zmení sa niečo?
