Oslobodzovanie pokračuje.
Prepisovaním dejín

Pred pár dňami ubehlo 70 rokov od porážky nemeckých fašistov a ich vojska na území Bratislavy. Tento sviatok slobody, spravodlivosti a nádeje sme si pripomenuli dôstojne. Niektorí s výhradami, ktoré nie sú výhrady, ale ideologická infekcia ba až epidémia nechuti voči výsledkom druhej svetovej vojny. A predovšetkým znechutenia z toho, že jeden zo spojencov v boji proti nacizmu, Sovietsky zväz a jeho dnešný hlavný dedič Ruská federácia, netancuje tak ako vládnuca pena euroatlantickej (vraj) civilizácie vyhráva.

V Bratislave sa proces spochybňovania úspešnej vojnovej spolupráce Spojencov a najmä rozhodujúcej úlohy ZSSR spojenej s obrovskými ľudskými obeťami začal už pred dvadsiatimi piatimi rokmi. „Zrušili“ sme pomenovanie mosta či ulice na počesť Červenej armády. Taktiež ulicu a pamätnú tabuľu maršalovi Malinovskému či námestie na počesť dňa oslobodenia mesta – 4. apríla. Všetko bez náhrady.

Známe povojnové vystúpenie Churchilla vo Fultone sa považuje za koniec spolupráce Spojencov. My v Bratislave sme rozbili spojeneckú koalíciu až v roku 1990. Mestský priestor medzi Blumentálským kostolom a Štátnou nemocnicou tvoril dve námestia. Od roku 1945 niesli (v abecednom poradí) názvy: Americké námestie, Sovietske námestie. V roku 1990 sme jedného spojenca (pre Bratislavu dominantného) z pomenovania námestia zlikvidovali.

Celkový pohľad na „Sovietske“ námestie.

Americké námestie je ohraničené plotom Štátnej nemocnice, budovou Metropolky, budovami Dekanátu Lekárskej fakulty a južnou a západnou fasádou obytného súboru Avion. Voľakedy tu bola aj centrálna autobusová stanica. Priestor nesúci názov Pastierska ulica bol v roku 1879 premenovaný na Endlicherovu ulicu. Bratislavský rodák Ladislav Endlicher bol profesorom botaniky na Viedenskej univerzite. V roku 1945 prepustil svoje (nemecky znejúce) meno jednému z víťazných spojencov v boji proti fašizmu. Americké námestie zostalo a je naďalej Americkým. V tejto súvislosti to považujem za správne.

Sovietske námestie ako verejný priestor hodný pomenovania námestie vznikol až po výstavbe kostola v Kvetnej doline (Blumentál) a jeho historicky prvý názov od roku 1933 bol Pribinovo námestie. Nečudo! Pribina je známa postava našich dejín a v roku 1933 sa uskutočnili často pripomínané Pribinove slávnosti. V roku 1938 sem premiestnili spred Vavrineckej brány barokové súsošie sv. Floriána. Vtedy ešte nikto, ani svätý Florián, netušil, že jeho prítomnosť bude podnetom na zmenu mena námestia.

V parčíku uprostred je pamätník na poľný cintorín padlých sovietskych vojakov pri oslobodzovaní mesta od Rudolfa Šipkovského. Určite aj to bol dôvod prečo tento priestor dostal pomenovanie Sovietske námestie. Vďačnosť nie je naša silná národná stránka. Dnes je to Floriánske námestie. Dobrý zámer otcov mesta Bratislava hneď po vojne uctiť si spojeneckú koalíciu pomenovaním verejných priestorov vedľa seba a dokonca ťažko hľadajúc výraznú hranicu medzi nimi, neprežil ľudskú zlobu a malichernosť. Zachovaniu pamiatky na pôvod padlých osloboditeľov nepomohli ani dočasné hroby na „ich“ námestí. A tým druhým nepoškodili ani ťažké straty na ľuďoch a majetku Bratislavy zapríčinené bombardovaním v lete 1944.