Jednou zo zaručených tém ako zaujať v médiách či v knižnej podobe pozornosť sú konšpirácie a sprisahania. Existuje pomerne veľké množstvo rôznorodých príspevkov k tejto problematike, serióznych i vyslovene vyfabulovaných, zavádzajúcich. K tým prvým možno bez váhania zaradiť najnovšiu knihu publicistu, politického komentátora a analytika najmä v oblasti zahraničnej politiky Leopolda Moravčíka (1944) Sprisahanie proti konšpiráciám (Vydavateľstvo Perfekt 2015, Bratislava).
Skúsený autor sa najprv pokúša vymedziť hranice medzi konšpiračnými teóriami (vo viacerých prípadoch by bolo podľa neho lepšie používať pojem „konšpiračné hypotézy“) a sprisahaniami, keďže rôzne známe i menej známe sprisahania sa vyskytovali v dejinách už oddávna. Ak by sme príliš zjednodušili pokus sformulovať zásadný rozdiel medzi týmito dvomi pojmami, nebude to jednoduché, pretože sa pri snahe objasniť rôzne sprisahania ich vysvetľovači uchyľujú práve až ku konšpiračným teóriám, ktoré sa v podstate často nedajú ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Podstata problému tkvie v tom, že sa dajú rôzne udalosti s príchuťou sprisahania kvôli dôkladnému utajovaniu rôznych dôležitých skutočností vysvetliť na viacero spôsobov, čo už je pole konšpiračných teórií. Ich masívnejšie rozšírenie sa objavilo podľa rôznych prameňov uvádzaných autorom najmä po Francúzskej revolúcii, nakoľko sa údajne do nej zapojili slobodomurári a nemeckí ilumináti v parížskom klube jakobínov a svoju úlohu zohral tiež duchovný odkaz filozofov a spisovateľov, ako boli Voltaire, Rousseau a Montesquieu. Autor sa v tejto úvodnej časti zaoberá aj rôznymi tajnými rádmi a spoločnosťami, ktoré sú dodnes predmetom záujmu mnohých tvorcov na rôznej úrovni prístupu k týmto témam – od templárov po slobodomurárov, iluminátov až k Propaganda Due, Opus Dei, Rímskemu klubu, scientologistom či Trilaterálnej komisii. Práve v nich sa údajne zrodili či rodia plány o riadení sveta, o najdôležitejších strategických rozhodnutiach celosvetového významu. Je zaujímavé, že autor v tejto obsažnej a zasvätenej pasáži vynechal akúkoľvek zmienku o tzv. prediktoroch, resp. globálnych prediktoroch. Podrobne sa o nich zmieňuje známy ruský analytik Valerij V. Pjakin vo svojom videokomentári, prístupnom na webstránke www.youtube.com/Pyakin. Podľa neho existujú už od čias starého Egypta dve vetvy týchto „tvorcov svetových dejín“ – euroázijská a atlantická, ktoré rozhodujú o svete ako takom, ťahajú v utajení za nitky… Možno sa táto konšpiračná teória javila L. Moravčíkovi príliš vyfabulovaná ak nie až fantastická, a preto ju do svojej publikácie nezaradil. Ale rozšírenie informácií o tomto fenoméne na internete je pomerne masívne a zrejme predsa len stálo za zmienku.
V ďalších častiach knihy sa zaoberá jednotlivými veľmi známymi udalosťami s povahou záhad či sprisahaní, okolo ktorých sa objavilo rôzne množstvo konšpiračných teórií. Použil nové alebo málo známe fakty pre bežne informovaného čitateľa či záujemcu o túto bestsellerovo populárnu oblasť. Dôkladnejší či zasvätenejší čitatelia sú najmä vďaka internetu o čosi viac „v obraze“ v tejto tematike a kniha L. Moravčíka nebude pre nich až taká objavná, ale zosumarizovanie údajov a ich výklad či komentár k nim je neobyčajne pútavý a pôsobí – použijúc možno nie celkom presný pojem – stabilizujúco na každého, kto chce mať o tejto oblasti seriózne údaje. Asi nie je prekvapujúce autorovo konštatovanie, že najviac konšpiračných teórií sa objavilo v dodnes neobjasnenej vražde amerického prezidenta J. F. Kennedyho. A možno z časových dôvodov, súvisiacich s výrobou knihy, sa v publikácii neobjavila zmienka o tom, že smrteľnú guľku na Kennedyho temeno mal vystreliť omylom jeden z jeho strážcov, idúcich v aute za ním, vyzbrojený automatickou puškou, tento údaj sa objavil v dokumente vysielanom v jednej českých televízii. V tom dokumente dokonca odznelo i jeho meno… Ale napriek záplave konšpiračných teórií sa tou najklamlivejšou zo všetkých javí oficiálna vyšetrovacia správa Warrenovej komisie, ktorá za jediného a jednoznačného vraha určila L. H. Oswalda, hoci v iných prameňoch sa objavil nie celkom bežne známy údaj, že na scéne tejto udalosti mali pôsobiť dvaja Oswaldovia, teda niečo ako na situáciu pripravení dvojníci. A rozporov okolo vraždy je až neskutočne veľa, za zmienku ešte stojí fakt, že násilnou smrťou alebo úmrtím za podozrivých okolností zomrelo až 103 ľudí, ktorí mali čokoľvek spoločné s touto čiernou škvrnou severoamerickej histórie 20. storočia.
Autor podpisuje knihy počas prezentácie 30. septembra 2015 v Panta Rhei.
Foto: Archív L. M.
Pre naše dejiny a najmä obdobie päťdesiatych rokov je mimoriadne zaujímavá a tiež i smutná kapitola o operácii Splinter Factor, ktorá dala do pohybu procesy s nepriateľmi štátu a ľudu v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a Československu a obeťami sa stali o. i. Rudolf Slánský a Vladimír Clementis. Duchovným otcom tejto akcie bol šéf CIA A. Dulles, inšpirujúci sa falošným dokumentom o spolupráci maršala Tuchačevského s Hitlerovou Treťou ríšou, podsunutým cez E. Beneša Stalinovi – koncovku tohto príbehu poznáme – a čiernu prácu odviedol vysoký predstaviteľ poľskej štátnej bezpečnosti, naverbovaný anglickou špionážnou agentúrou SIS a neskôr ako agent CIA Józef Światło, ktorý svojimi hláseniami nielen pre poľskú vládu o kontaktoch – čo i len náhodných – vysokých štátnych činiteľov z vyššie spomenutých ľudovodemokratických štátov s rôznymi ľuďmi v západných krajinách pred druhou svetovou vojnou a počas nej uvalil na nich podozrenia, vedúce k zatýkaniu, monsterprocesom, ťažkým žalárom a justičným vraždám. Hodno dodať, že Światło zomrel v r. 1994 v USA, keď predtým pôsobil po svojom úteku na Západ ako komentátor Rádia Slobodná Európa.
L. Moravčík mal k dispozícii skutočne veľké množstvo existujúcich konšpiračných teórií a podozrení zo sprisahania, takže jeho výber nebol asi ľahký. Vylúčil témy ako UFO, záhady kozmických letov, mimozemšťanov, pyramídy a pod. Zameral sa najmä na udalosti priamo späté s významnými historicko-politickými udalosťami a súvislosťami, ktoré mali výrazný dopad na svetové dejiny – napr. útok na Pearl Harbor, mccarthizmus, ukradnuté voľby G. Busha v USA, farebné revolúcie v krajinách vzniknutých po rozpade ZSSR, neopomenul ani 11. september 2001 a tiež našu novembrovú revolúciu 1989.
Mnohé fakty a súvislosti, sformulované, komentované či analyzované vedú najmä k posilneniu kritického myslenia, ako aj návratu k úplnej myšlienke René Descartesa (tú možno považovať za motto celej publikácie), ktorá sa zvykne citovať v neúplnom znení: Dubito ergo cogito, cogito ergo sum. (Pochybujem, teda myslím, myslím, teda som.) Možno mal autor pouvažovať, či nemal do knihy zahrnúť i také známe záhady našich nedávnych dejín, ako boli smrť M. R. Štefánika či havária A. Dubčeka. Možno sa tieto témy objavia v ďalšej autorovej knihe, ktorou výrazne obohatí naše vedomosti a myslenie v náležitých súvislostiach, ako sa to určite naplní pri knihe Sprisahanie proti konšpiráciám.