Sčítanie ľudu sa označuje ako najstarší druh štatistiky, ktorý sa na našom území vykonáva pravdepodobne od stredoveku. Za medzník medzi feudálnymi súpismi a modernými sčítaniami sa považuje sčítanie ľudu v roku 1857. Slovenskú republiku čaká prvé sčítanie ľudu od rozdelenia ČSFR. Posledné československé sa uskutočnilo v roku 1991.
Od 18. apríla do 18. mája boli školení sčítací komisári, ktorých bude približne 20 tisíc. Ide o ľudí starších ako 18 rokov, ktorí sú spôsobilí, bezúhonní a majú slovenskú štátnu príslušnosť. Pritom ich výber zabezpečili obce – práve preto vznikali pochybnosti. Často sa ozývali hlasy, že starosta si vyberá len svojich známych. Ambície byť takýmto komisárom sú totiž jednoznačné – veď predpokladaná odmena v priemernom sčítacom obvode bude približne štyritisíc korún. Pri vzrastajúcej nezamestnanosti je predsa každému bez práce (pri úrovni slovenských platov aj zamestnanému) každá koruna dobrá.
Zrátame aj bezdomovcov
Ďalším problémom týkajúcim sa sčítania obyvateľov bola problematika ochrany osobných údajov. Nedávno totiž toto právo porušil údajne aj Ladislav Pittner vo funkcii šéfa rezortu vnútra, keď dal príkaz, aby policajti nosili na viditeľnom mieste visačku s menom a priezviskom. Pritom na sčítací hárok musíme vpísať oveľa viac osobných údajov. Oproti roku 1991 pribudli aj viaceré ďalšie údaje o vybavenosti domácností doplnené otázkami o niektorých predmetoch dlhodobej spotreby, ako sú počítač, mobilný telefón či internet. Ale v ostatných otázkach je obsah sčítania porovnateľný s obsahom zisťovania v roku 1991.
Štatistický úrad SR zaručuje zabezpečenie ochrany osobných a individuálnych údajov. Meno, priezvisko a adresa sa nezaznamenávajú a nie sú predmetom spracovania. Rodné číslo sa ani nezisťuje a sčítací hárok sa nepodpisuje. Ten vypĺňa každý sám za seba. Za maloletých a za osoby, ktoré nemôžu sami poskytnúť údaje, vyplní hárok zákonný zástupca alebo blízka osoba. V inom prípade to môže byť aj sčítací komisár. Treba si však uvedomiť, že neznámej osobe priamo diktujeme naše osobné údaje.
Sčítanie sa dotýka všetkých osôb, ktoré majú v čase sčítania v byte trvalý pobyt (prítomné aj dočasne neprítomné v čase sčítania) a osoby v čase sčítania dočasne prítomné. Tento akt sa vzťahuje na všetkých obyvateľov s výnimkou cudzích štátnych úradníkov požívajúcich diplomatickú imunitu. Taktiež na všetky domy s výnimkou zastupiteľských úradov cudzích štátov a na všetky byty. Pritom sčítaní budú aj bezdomovci, keďže každá obec má o výskyte takejto skupiny obyvateľov informácie. Sčítací komisár zabezpečí prednostné sčítanie týchto osôb tým, že bude od nich požadovať údaje bezprostredne po rozhodujúcom okamihu sčítania, to znamená ráno 26. mája.
Náklady 680 miliónov
Na Slovensku je trend istej skupiny obyvateľstva – Rómov – neprihlásiť sa k svojej národnosti. Niektorí sa k tejto národnosti nehlásia pre to, že sa hanbia za tých menej prispôsobilých. Ďalší hádam preto, aby ich už na úradoch práce neoznačovali veľkým písmenom R. I keď Rómovia svoj etnický pôvod sotva zakryjú. Aj podľa informácií štatistického úradu sa obyvateľ môže o svojej národnosti rozhodnúť samostatne. To znamená, že je len na ňom, čo do danej kolonky napíše. Sčítací komisári môžu len dúfať, že informácie budú pravdivé. Ich hodnovernosť totiž nebude nik preverovať.
Na celé sčítanie zo štátneho rozpočtu vyčlenil približne 680 miliónov korún. Z týchto prostriedkov sa hradia najmä náklady spojené s tlačou sčítacích tlačív, súvisiace s prípravou technológie a techniky pre spracovanie výsledkov, odmeny sčítacím komisárom a náklady spojené s publikovaním a prezentáciou výsledkov sčítania. Náklady sú rozložené na roky 1998 až 2004. Do konca tohto roku sa vyhodnotia základné výsledky za obce, okres a kraje Slovenska, do konca roku 2002 už úplné výsledky.
