„EÚ v niečom napĺňa naše predstavy, v niečom zlyháva. V zásade sme proti jej rozvracaniu, proti spochybňovaniu toho, čo funguje, chceme iba presadiť, aby sme nestrácali kompetencie, ktoré sme jej neodovzdali. Od štruktúr Európskej únie však prísne odlišujem štruktúry NATO, vítam napríklad hlasy európskych politikov zdôrazňujúce potrebu samostatnej bezpečnostnej zložky, ktorá by striktne hájila záujmy európskych štátov.“
Andrej Danko, predseda SNS v rozhovore Buďme hrdí na svoj štát
„Na rozdiel od antických čias, keď filozofovanie patrilo k dobrému využitiu voľného času a k dobrému, múdremu životu, bolo súčasťou duševného uvoľnenia a aj istého povznesenia, zušľachtenia, v súčasnosti sa na filozofiu pozerá ako na zbytočný intelektuálny luxus, ktorý neprináša nijaký spoločenský úžitok, nehovoriac o priamom ekonomickom zisku…“
Etela Farkašová: Filozofia pri šálke kávy…
„Všetci nemôžu byť geniálny, a na porazených sa v tomto zápase vôbec nemyslí. Pokiaľ sa tí najschopnejší nebudú väčšou mierou zúčastňovať na nákladoch spoločnosti, smerujeme ku kolapsu. V každej spoločnosti je totiž už z definície pojmu najviac ľudí priemerných. A ak túto skupinu v masovom meradle okradneme o základné istoty, k ničomu dobrému to nemôže spieť.“
Roman Michelko: Postavenie pracovnej sily v neskorom kapitalizme
„Nastolené témy, najmä v ekonomickej a bezpečnostnej oblasti, neraz pripomínajú situáciu, keď pes naháňa vlastný chvost, lebo problémy a hrozby, ktoré chcú riešiť, vytvárajú vo veľkej miere štáty G7 (predovšetkým tie, ktoré sú aj členmi NATO) – napätie na Ukrajine, Blízkom východe, nárast migrácie, neúčinný boj s terorizmom a po.“
František Škvrnda: O čo išlo na summite G7 v Nemecku?
„Keď štatistici zisťovali, kde na svete sa najlepšie spí, Slovensko sa ocitlo v celosvetovom hodnotení na prvom mieste. Aspoň v niečom sme prví! Planétou zmieta strach z vojny, no my spávame spokojne, život nás niečo naučil.“
Viera Švenková: Život nás naučil?
„Medzi bezdomovcami v produktívnom veku prevažujú ľudia dlhodobo nezamestnaní, ľudia adaptovaní na život v zariadeniach (väzenie, ústavy) a hendikepovaní ľudia (psychické a fyzické ťažkosti). Ďalším významným faktorom bezdomovectva ľudí v produktívnom veku je rozpad rodiny. Stratou domova sú viac ohrození muži ako ženy. Menší podiel žien medzi bezdomovcami sa vysvetľuje výraznejšou orientáciou žien na medziľudské vzťahy.“
Imrich Bariak: Ťaživý fenomén bezdomovectva
„Tvrdenia Maďarska o strate území, ktoré mu boli údajne odňaté, sú skutočne iluzórne – nikdy totiž nepatrili Maďarom, ale Slovákom, Chorvátom, Ukrajincom, Srbom, Slovincom, ktorí na nich trvale stáročia žili a obhospodarovali ich. Maďari v čase Parížskych mierových rokovaní zastupovali už len seba, a nie neexistujúce Uhorsko. Akékoľvek nároky Maďarska a jeho údajné straty nezodpovedajú historickej pravde, popierajú ju a vytvárajú zbytočné napätie v duchu revanšistického Mníchova a Viedenskej arbitráže.“
Anton Blaha: Uznávaný aj nenávidený Trianon
„Pozoruhodným počinom, ktorý v poslednom mesiaci vznikol na internete, je facebooková stránka Verše na/d/uši. Nemá za sebou ešte ani mesiac, no počet jej čitateľov prezrádza, že zaujala. Čím? Možno menami básnikov, ktorí sa na nej objavujú. … Za všetkých stačí spomenúť Miroslava Válka alebo Jana Skácela. Na internete je veľa básnických skupín. Tí, čo sú v nich zoskupení, väčšinou prezentujú svoju vlastnú tvorbu. Stránka Verše na/d/uši má však iný cieľ: priniesť kvalitnú poéziu minulosti, súčasnosti aj budúcnosti.“
Z perexu k rozhovoru s Ondrejom Kalamárom Verše na/d/uši – v záujme najvyššej formy komunikácie
„… možno usúdiť, že spochybnenie Pittsburskej dohody bolo prioritou Šrobárovej americkej misie v jeseni 1923 a že na jej splnení prezidentovi Masarykovi mimoriadne záležalo, aby umlčal hlasy dožadujúce sa uskutočnenia dohodnutej autonómie tak doma, v Československu, ako i medzi zahraničnými Slovákmi.
Andrej Maťašík: K ceste Dr. Vavra Šrobára do USA v roku 1923