List Jánovi Budajovi

budaj.75.jpg

Vážený pán Budaj,

nemôžem sa už neozvať. Počul som Vaše úvahy v rozhlase. Môžete si na mňa pamätať, pretože pán Kňažko potreboval ekonóma a p. doc. Stern odporučil mňa. Zoznámil ma s ním po divadelnom predstavení v kaviarni nad Novou scénou. Pán Kňažko ma pozval na vaše sedenie so skupinou ľudí v budove na Štefánikovej ulici. Boli ste teda tam aj Vy. Aj Vy aj pán Kňažko ste boli voči mne mladí ľudia.

Prekypoval z Vás nepodložený optimizmus a sláva z ulíc zanechali na Vás stopy radosti, ba by som povedal až prognostikov určitosti. Len ste nemali skúsenosti s kapitalizmom a tak som sa tam snažil vysvetliť, že kapitalizmus nie je to, čo chceme. Vás to prekvapilo, možno ste už na to zabudli, lebo akýsi mladík vykríkol, že nepotrebujeme poúčať. Avšak vo vtedajšom Vašom veku som ja už mal vedeckú hodnosť získanú v zahraničí (1965) a dali mi ju takí velikáni ako prof. Tinbergen – predseda Centrálneho plánovacieho úradu Holandska a tvorca teórie hospodárskej politiky, prof. S. Kuznets, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a tvorca systému národných účtov, bez ktorých nevidíme do takého zložitého systému, ako je ekonomika, prof. Morton, človek, ktorý sa zaoberal matematickou optimalizáciou fungovania ekonomických systémov a iní. Nielen to, v roku 1968 (práve v deň vstupu vojsk do ČSSR) som na základe vyhraného konkurzu z 10 ľudí z ČSSR (hlavne Česi, lebo bol som jediný Slovák) nastupoval do Ženevy do OSN, konkrétne do EHK. Tam som pracoval na projekte komparácia krajín regiónu EHK plus USA, ZSSR, Kanada a Japonsko a to na báze Leontievovho modelu (Stalin ho vyhnal zo ZSSR), ktorého input/output tabuľka je dokonalým obrazom o principiálnych tokoch ekonomických informácií nutných k opodstatnenosti rozhodnutia o ekonomickom systéme, čiže je racionálnou organizáciou systému informácií na základe poznatkov súčasnej vedy. Tam som sa spoznal s ďalším velikánom ekonómom, prof. J. K. Galbraithom, ktorého som na spomenutej schôdzi citoval, že načo produkuje kapitalizmus spústu tovarov a služieb, ktoré sú umelou potrebou, ktorú velebíme a nadávame na výdavky vlády na verejné tovary, ba že ignorujeme extravaganciu súkromného sektora ekonomiky. Vyvolal som nevôľu aj na ďalšej schôdzi, ale už u p. Hamžíka, kde ma tiež odporučil p. doc. Stern. Ja som totiž kapitalizmus zažil a ekonomicky ho analyzoval a, žiaľ, musel som priznať, že či Marx či Schumpeter mali pravdu píšúc o perspektíve kapitalizmu. Schumpeter jasne povedal: neprežije. Vy ste boli v eufórii (nielen Vy aj p. Havel, Dlouhý,…) a nevideli ste dôsledky, čo príde – nezamestnanosť, chudoba, rozkrádanie, bezohľadní zbohatlíci, bezdomovci, bezprávie, zlé potraviny, Gorila, Černák, Majský… . Nevedeli ste, že v roku 1969 R. Aron napísal skoro 400-stranové dielo Dezilúzia pokroku, nečítali ste Le Monde a iné zahraničné denníky, kde sa písalo o rastúcich nerovnostiach, alebo ako Jean-Paul Fitousi písal, ako stredné spoločenské vrstvy, ich väčšina skĺzla medzi chudákov, či články, ktoré písali, ako sme odsúdení na hojnosť (posmešne). Vám sa páčilo, že podriadený môže tykať vedúcemu, že prezident môže behať na kolobežke po Hrade. Profesionálna kariéra viažuca sa na diplom a klasickú trpezlivú prácu nebola pre vás vzorom. Nevedeli ste, čo je pôvodná akumulácia, alebo ako zbohatol Liverpool, či všeobecne, aká bola genéza priemyselného kapitalizmu, čo sa v ekonomických knihách písalo. Viete (vedeli ste), že veľký francúzsky filozof napísal dielo Bieda prosperity? To, že banka JPMorgan už zničila akciovku N. Teslu a že aj teraz hazarduje s peniazmi vkladateľov Vám asi nebolo známe. Neverím, že ste vedeli starú múdrosť: „Quid leges sine moribus, vanae proficiunt; na čo sú dobré zákony, ak chýba mravnosť.“ Pozrite na naše súdnictvo, či prokuratúru. Nemal kto dať ekonomické ani právne princípy ako základ fungovania spoločnosti, a už bolo známe ekonomické dielo Public Choice Theory od J. M. Buchanana z roku 1984. Autor dostal Nobelovu cenu. Veda bola a je u politikov stále na pokraji záujmu. Žiada zhrbený chrbát a dobré porozumenie záhad, enigiem. Neviem, či ste vedeli, že prof. Briška už v roku 1943 (p. Klaus sa práve narodil) napísal dielo Národné hospodárstvo, ktoré malo 665 strán. Z kapitoly Úverová (a kapitálová) politika Vám napíšem nadpisy pár podkapitol: pojem úveru a všetky jeho druhy, úverový trh: peňažný a kapitálový; jeho štátna regulácia a spôsoby tejto regulácie; otázka úroku, prirodzený úrok; otázka peňažníctva a druhy peňažníctva; otázka burzy, jej druhy a druhy obchodov na burze; otázka burzovej špekulácie a výšky kurzu na  burze; organizácia burzy, burzové obchody, atď. Uviedol som iba jednu kapitolu, čo je cca 60 strán. Čiže na 665 stranách je toho iste ešte veľa. Kto to vedel z tých kontaminovaných ekonómov na Slovensku z roku 1989?

Ani jeden z Vás nebol Benjamin Franklin, 17/1/1706, tlačiar, vydavateľ, novinár, vynálezca, diplomat, politik. Nepoznali ste jeho vydavateľské motto: vydavatelia sú vychovávaní vo viere, že keď sa muži odlišujú v názore, obe strany majú byť vypočuté. Rozpracoval plán jednotnej Únie. V Anglicku si našiel priateľov medzi intelektuálmi. Pobudol tam niekoľko rokov. Bojoval za nezávislosť Ameriky. Kongres dal špeciálnemu výboru (bol v ňom aj Franklin) vypracovať Deklaráciu nezávislosti. Deklaráciu spísal mladý a inteligentný Thomas Jefferson – ostatní ju len redigovali. Bola prijatá 4/7/1774. A 3/9/1783 vo Versailles VB musela podpísať a uznať nezávislosť (a nehovorili o nežnej revolúcii). Mali ste niečo také? Ale ľudia v ČSSR o tom vedeli, nás to učili. Totiž veľa ekonómov zo Slovenska bolo expertmi OSN, prednášali v zahraničí – USA, VB, Belgicko,… (už v 1948 prof. Briška) študovali v zahraničí, získali tam vedecké hodnosti – jeden dokonca PhD. v USA už v roku 1972, pracovali v OSN a tak poznali kapitalizmus. Nevedeli ste, že prof. R. Richta napísal dielo Civilizácia na rázcestí (na Slovensku vyšlo v roku 1967). S jedným z autorov som pracoval v EHK v Ženeve. Vy ste nevedeli ponúknuť alternatívu, ktorá je lepšia. Vy ste nevedeli, že už Galbraith písal o tom v roku 1958, že monetárna politika je mýtus, že fiskálna politika je mýtus, o tom že vlády USA, Anglicka  a i. nerešpektujú ekonomické zákony a vládne pahltnosť zbohatlíkov. Nevedeli ste, aké sú problémy v kapitalistickom bankovom systéme, hoc o tom už písal Mises pred viac ako sto rokmi, nevedeli ste, čo je železný zákon mzdový a tak teraz ľudia bojujú o minimálnu mzdu. To ste chceli? Ja som napísal na AZZZ, RÚZ a aj ministerstvo práce, ako sa má počítať mzda a uviedol som konkrétny príklad z výroby sódovej vody. Marginalisti to vedecky spracovali temer pred 200 rokmi, pred narodením J. M. Keynesa.

Vážený pán Budaj, budem rád, ak sa aj zahĺbite nad tým čo som napísal. To asi stačí. Možno aj Vy budete inak vnímať rok 1989, o ktorom spomínaný francúzsky filozof P. Bruckner v diele Bieda prosperity napísal, že sme premárnili príležitosť na budovanie lepšej spoločnosti.

Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, Csc.

(Vyšlo na pansu.sk. List dal k dispozícii Slovu autor)
Foto: Ivan Dubovský

(Celkovo 10 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter