Chýrny ruský režisér Andrej Končalovskij, na snímke, získal na práve skončenom Benátskom festivale Strieborného leva za svoj film Raj. Je to už šiesta cena na tomto festivale pre režiséra, ktorý sa chystá natočiť svoj v poradí už tridsiaty film, témou má byť Michelangelo. Pre slovenské publikum je to zaujímavá informácia najmä preto, že jeho meno sa spomína v súvislosti s plánom uskutočniť projekt filmu o Alexandrovi Dubčekovi, pričom odbornými poradcami slovenskej skupiny pripravujúcej scenár sú o. i. dvaja šesťdesiatosmičkári, prof. Ivan Laluha a prof. Zdeněk Jičínsky.
V tejto súvislosti priťahuje pozornosť každé verejné vystúpenie majstra Končalovského. Pre nás osobitne jeho rozhovor pre ruskú Novuju Gazetu 26. augusta 2016.
V rozhovore sa o. i, vyjadril, že Rusi zažili iba dve obdobia mieru, jedno za éry Alexandra II. a druhé za čias Brežneva. Na výhradu, že predsa vtedy ZSSR vtrhol do Afganistanu, Končalovskij odpovedal: „Naše predstavy sa formujú na základe určitých vedomostí, ale spravidla sa nezamýšľame nad tým, že ide len o zlomok všetkých súvislostí. To, čo vidíme, je len zlomok toho, čo nepoznáme. V časoch Brežneva sa vovalili tanky do Československa iba tak, alebo čo sa vlastne stalo, čo bolo za tým? Je predsa známe, že vážnym dôvodom, príčinou pre vstup tankov bolo to, že sme nemali vojenské základne v Československu, a (prezident) Svoboda nechcel, aby tam bola Červená armáda. No to nás strašne znepokojovalo, pretože na hraniciach stálo NATO, teda príčiny boli oveľa hlbšie než téza „ruská čižma kráča Európou“.
„Do veľkej politiky málokedy vidíme jasne, jasne rozpoznávame. Stretol som sa s priateľom Koľjom Šišlinom, pracoval na medzinárodnom oddelení ÚV KSSZ, hneď po tom, čo sa konalo ono chýrne zasadanie (sovietskeho a československého vedenia na prelome júla -augusta 1968) v Čiernej nad Tisou. Brežnev tam bol so svojimi súdruhmi na jednej strane a na druhej Svoboda a Dubček. Koľja sa vrátil z Čiernej nad Tisou úplne zhrozený a stále opakoval: „Katastrofa, katastrofa, my, – tým, myslel svoje pokolenie pripravujúce ekonomické reformy, bol tam Černajev, Bovin, Šachnazarov – my sme sa desať rokov plazili po zákopoch k nepriateľovi, takmer sme už prehovorili netvorov, tie monštrá v politbyre, že ekonomické reformy sú nevyhnutné a ten podrazák Dubček (v origináli podlec) do toho vtrhol so svojím liberálnym krikom a teraz máme všetci po chlebe, perestrojka bude možná až v nasledujúcom pokolení, prinajlepšom o 20 rokov, stalinisti okamžite využili situáciu a hovorili, len sa dobre prizrite, čo nastane, ak povolíme reformy.“ Tanky vošli za škrípania zubov všetkých, ktorí snili o reformách v ZSSR,“ uzatvára túto časť rozhovoru A. Končalovskij.
Foto: wikipedia.org
Ďalšie články: DUŠAN KERNÝ
