Po celý rok 2025 si Banská Bystrica pripomína 770. výročie udelenia mestských kráľovských výsad a využíva na to rozličné podujatia aj udalosti. Jedným z nich je storočnica postavenia objektu, ktorý napriek historickým peripetiám pretrval podnes a aktuálne si užíva čulý záujem kultúrnej verejnosti i spoločenských organizácií.
Ako k tomu došlo? Zmena vlastníckych vzťahov po roku 1990 pre Banskú Bystricu znamenala aj fakt, že väčšina budov slúžiacich pre kultúru a umenie prešla do súkromných rúk, s nimi aj Dom kultúry ROH. Mesto sa dostalo do patovej situácie, podujatia nebolo kde organizovať, náhradou sa stávali prenájmy v iných zariadeniach, čo obmedzovalo termínové i finančné možnosti.
Zostal iba Robotnícky dom a s ním otázka, čo s ním. Odpisovaný historický objekt však našiel nadšencov na jeho vzkriesenie a mestu sa podarilo získať finančné prostriedky z európskych fondov. V rekordne krátkom čase v roku 2015 povstal Robotnícky dom ako fénix z popola! Vyše 2 milióny eur pomohlo generálne opraviť objekt a navyše pridať mu moderné atribúty –veľkorysejšie riešenie obslužných priestorov, výťah, moderné vybavenie. Historická sála má navonok rovnakú podobu, je to však iba zdanie, všetky siete a zariadenia sú nové. Ozdobou sa opäť stal aj zreštaurovaný obraz, ktorý bol dlhé roky jeho súčasťou. Ide o dielo s názvom Čítajúci robotník, ktorý v roku 1953 namaľoval Max Schurmann.
Sté výročie si Robotnícky dom v Banskej Bystrici pripomína čulým ruchom vo všetkých jeho obnovených priestoroch a dáva príležitosť obyvateľom mesta a jeho návštevníkom na stretnutia s umením, kultúrou, vzdelávaním a spoločenskými aktivitami.
Jednou z nich je výstava Robotnícky? Áno, kultúrny! inštalovaná na prvom poschodí objektu, ktorá zaujímavým spôsobom poskytuje základné informácie údaje o výstavbe, užívaní a premenách robotníckeho domu v čase. Okrem fotografií, drobných tlačí a textu majú návštevníci možnosť pohrať sa s drevenou skladačkou (legom) znázorňujúcou tento objekt, odkazujúci na fakt, ako naši predchodcovia skladali tehličku po tehličke na jeho výstavbu.
Autorom koncepcie výstavy je doc. Mgr. art. Patrik Šefčík, ArtD., texty spracoval PhDr. Filip Glocko, obrazové materiály dodali banskobystrické pamäťové inštitúcie. Ich zámerom bolo ukázať, že Robotnícky dom nie je len budovou, ale miestom, kde sa stretávali generácie, kde sa rodili nové myšlienky, kde sa spája kultúra s každodennosťou.
Aj organizátori svetelnej šou v septembri t. r. situovali svoje inštalácie do tej časti mesta, kde je umiestnený Robotnícky dom a na jeho priečelí rozpohybovali výjavy z jeho histórie. Do konca roka bude mesto ešte prezentovať špeciálnu publikáciu – knihu rozhovorov súčasných obyvateľov mesta o ich vzťahu k tejto historickej nehnuteľnosti ROBOTNÍCKY DOM. Pevný bod politicko-kultúrneho života v Banskej Bystrici.
Pripomeňme si, ako to teda začalo…
Začiatkom 20. storočia mala Banská Bystrica vyše desaťtisíc obyvateľov, z toho približne 600 príslušníkov armády, sídlili tu okres i župa, spomedzi miest na Slovensku to bola piata najväčšia aglomerácia. Pôsobila moderne, udržiavane a čisto. Pýšila sa veľkým mestským parkom, fontánami, kvetinovou výzdobou, zrenovovaným vodovodom, verejnou kanalizáciou i osvetlením. Cez mesto viedla železnica, vďaka ktorej sa počet obyvateľov v Banskej Bystrici každým rokom zvyšoval. Pre vysoký počet a úroveň škôl nazývali mesto kolískou vzdelanosti. Prírodné pomery priali rozvoju turistiky i športu. Nielen pre prírodné krásy mesta a jeho okolia, ale aj pre životné podmienky v ňom sa napĺňalo známe príslovie: „Za živa v Bystrici, po smrti v nebi.“ Novostavby verejných budov z týchto rokov tvoria dominanty mesta do dnešných dní: Národná banka Československá, Národný dom, Štátny učiteľský ústav (dnešná ZUŠ J. Cikkera), Notársky internát (dnešná Odborová rada), Vyššia priemyselná škola (dnešná expozitúra Všeobecnej zdravotnej poisťovne), YMCA (dnešný rektorát Univerzity Mateja Bela), Okresná nemocenská poisťovňa (dnešná Poliklinika). Pôsobili tu vo svojich objektoch Katolícky spolok, Evanjelický spolok, Národný dom, židovská náboženská obec.
Stavba Robotníckeho domu tak bola prirodzenou súčasťou tohto procesu. Myšlienka postaviť takýto objekt v Banskej Bystrici nevznikla náhodou, ale bola výsledkom postupného rozvoja robotníckeho hnutia, budovali sa totiž v rôznych mestách a obciach. Najstarší Robotnícky dom na Slovensku bol postavený v neďalekej Moštenici (1921), ďalší sa nachádzal dokonca aj na Kališti. Prvýkrát sa robotníci organizovane objavili v uliciach mesta už 1. mája 1897. Následne banskobystrickí typografi založili prvú odborovú organizáciu s podporou typografov zo širšieho regiónu. Následne sa k nim pripojili vlastnými odborovými organizáciami kovorobotníci a krajčíri, v roku 1905 drevorobotníci a kožiari. Na území mesta pôsobil samovzdelávací robotnícky spolok Snaha. Po čiastočnom útlme v rokoch počas Veľkej vojny sa robotnícke hnutie opäť rozšírilo. Robotníci sa pôvodne schádzali vo svojej spolkovej miestnosti v evanjelickom gymnáziu, neskôr v budove Evanjelického spolku. Po čase však museli opustiť aj tieto priestory, a preto celkom logicky vznikla potreba postaviť si svoj vlastný Robotnícky dom ako základňu pre spolkovú, kultúrnu i športovú činnosť. Už v roku 1920 sa v niektorých továrňach v meste upisovali účastiny na stavbu Robotníckeho domu v Banskej Bystrici. Predávali sa tehly, organizovali sa zábavy a divadelné predstavenia, ktorých cieľom bolo získať peniaze na jeho stavbu. Rozpory medzi komunistickým a sociálno-demokratickým krídlom robotníckeho hnutia ukázali ako nevyhnutnosť založiť Družstvo Robotníckeho domu, ktoré bude mimo týchto rozporov a bude mať na starosti jedinú úlohu: postaviť alebo zakúpiť vhodnú budovu pre všetky názorové platformy. Družstvo bolo založené 24. júna 1923 s cieľom zabezpečiť priestory, v ktorých by sa nachádzali miestnosti pre kultúrne, politické odborové a družstevné inštitúcie miestneho i okolitého robotníctva. Prvú sedemčlennú správu družstva viedol ako správca Ondrej Striež. Na jej činnosť dohliadala štrnásťčlenná dozorná rada. Vďaka každomesačnej aktivite správnej rady sa činnosť družstva rozbehla. V roku 1925 malo družstvo 286 členov, v roku 1926 už 457 členov, ktorí si zakúpili 997 podielov v hodnote po 100 korún.
Mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 22. apríla 1924 schválilo predaj pozemku „Na potôčku“ pre výstavbu Robotníckeho domu za 532 Kč. Pozemok sa nachádzal na ulici s názvom Na píle a patril hotelu Rak v Kakatke. Pozemok bol predaný s podmienkou, že najneskôr do konca roka 1925 bude na pozemku stáť jednoposchodová budova, ktorá bude slúžiť všetkým robotníkom bez ohľadu na politickú príslušnosť ako spolkový dom, v prípade potreby aj mestu. Ako ďalší ústretový krok odpustilo Mesto robotníkom v roku 1924 platenie zábavnej dane (vo výške 30 % zo vstupného) a v roku 1926 ju stanovilo na výšku len 5 percent. A tak sa začala výstavba.
Pozemok vo veľkosti 957 m² odkúpilo Družstvo Robotníckeho domu 6. augusta 1924. Stavebné družstvo Budúcnosť vypracovalo rozpočet na stavbu, ktorý bol určený vo výške 399 974,88 Kč. Boli to len holé múry, bez vnútorného vybavenia, takže celková potreba bola asi 500 000 Kč. Družstvo Robotníckeho domu v tom čase malo k dispozícii len 50 000 korún, a to 25 000 na podieloch a asi 25 000 z darov. Pustiť sa do stavby za takýchto podmienok si vyžadovalo značnú dávku odvahy. Stavba Robotníckeho domu v Banskej Bystrici sa začala už koncom augusta 1924. Robotníci z tovární začali po práci dochádzať na stavbu domu. Denne tu pracovalo 30-40 robotníkov. Pracovali po večeroch, v sobotu i v nedeľu. Robotníci zo Štátnej píly zadarmo porezali všetko drevo, potrebné na stavebný materiál, pripravili potrebný piesok na stavbu pri Hrone. Elektriku do novostavby zadarmo zrealizovali elektrikári na čele s Čelárom, vodovod zaviedli inštalatéri na čele s Hanzelom. Stolár Strieš prispel so stolárskou prácou na javisku. Podporu výstavbe Robotníckeho domu poskytli aj bystrické firmy, Zápalkáreň dar vo výške 3 000 Kč, píla Union dala na stavbu niekoľko m³ dosiek a píla SJ Horný priemysel dodala tvrdé drevo na bránu. Aj vďaka tejto pomoci ešte v roku 1924 bola novostavba pod strechou. Veľkým problémom sa však ukázal nedostatok hotovosti. Napriek predávaniu podielov Družstva Robotníckeho domu, dobrovoľným príspevkom od robotníkov z celého Československa sa nepodarilo získať dostatočnú sumu. Aj tu sa však našlo riešenie. Stavebné družstvo Budúcnosť kúpilo 200 podielov po 100 Kč. Vedeniu Družstva Robotníckeho domu sa podarilo získať dlhodobú amortizačnú pôžičku na 7 % od Pražskej mestskej sporiteľne, pobočky v Banskej Bystrici v hodnote 45 000 Kč. Na dokončenie sály a vedľajších miestností podpísali pôžičku viacerí robotníci, ktorí pre získanie pôžičky v hodnote 35 000 Kč založili svoje domy a polia.
Ani mesto nezostalo bokom, na výstavbu Robotníckeho domu prispelo celkovo sumou 50 000 Kč, pričom zakúpilo v družstve podiely v hodnote 25 000 Kč a 25 000 Kč venovalo ako dar na Robotnícky dom. Za zľavnenú cenu dodalo potrebné drevo na stavbu.
Napriek skutočnosti, že Robotnícky dom ešte nebol úplne stavebne dokončený, 4. októbra 1925 bol slávnostne otvorený a daný do užívania. Samotný akt otvorenia bol významnou udalosťou v živote mesta i jeho širokého okolia. Otvorenie domu sa začalo slávnostným sprievodom z priestoru Huštáku na terajšie Námestie SNP, kde zazneli slávnostné prejavy. V sprievode nesmeli byť žiadne alegórie, nápisy urážajúce národnosť alebo vierovyznanie. Po mítingu na hlavnom námestí sprievod pokračoval k Robotníckemu domu. Slávnostne ho otvoril Ondrej Strieš, ktorý symbolicky odovzdal kľúče najstaršiemu robotníkovi pracujúcemu na jeho výstavbe. Otvorenie Robotníckeho domu pokračovalo telovýchovnou akadémiou, tanečnou zábavou i divadelným predstavením od Jiřího Wolkra Najvyššia obeť. Václav Chlumecký pri tejto príležitosti napísal báseň Vo vlastnom dome:
V Bystrici na stavbe jednoho domu/ panoval prazvláštny pracovný duch,/ ten, kto to nevidel, neverí tomu:/ V nedeľu, vo sviatok s veselou tvárou/ tu tehlu na tehlu murári kládli,/ tesári do taktu kresali trámy,/ stolárom hoblíky len-len tak lietali,/ akoby robotu v akorde mali,/ akoby k všetkému boli len sami;/ klampiari, inštalatéri, dievčence, chudoby dcéry,/ všetci sa snažili, usilovali,/ aby len dielo to, pri ktorom boli,/ čím skoršie hotové vlastníkom dali. (úryvok)
V nasledujúcich rokoch sa banskobystrický Robotnícky dom stal sídlom krajského sekretariátu Komunistickej strany Československa, organizácií sociálnych demokratov, Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, Zväzu proletárskych žien, robotníckych spolkov a organizácií, odborov, organizácií mládeže. Konali sa tu verejné zhromaždenia, školenia, schôdze, ale aj telovýchovné akadémie, kultúrne i divadelné predstavenia (napr. 8. 11. 1925 tu mala premiéru divadelná hra Terézie Vansovej Svedomie), spoločenské zábavy a vzdelávacie kurzy. V dňoch 16. – 17. mája 1937 sa v priestoroch Robotníckeho domu konala celoslovenská konferencia KSČ k otázkam odstránenia zaostalosti Slovenska. Tu bol prvýkrát prijatý a vyhlásený Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska s cieľom jeho spriemyselnenia, povznesenia poľnohospodárstva, zlepšenia sociálneho postavenia stredných vrstiev, zrovnoprávnenia Slovenska s českými krajmi v školských, kultúrnych, vedeckých, jazykových a politických otázkach.
Pozoruhodný bol aj ďalší osud tejto ustanovizne. Pri 20. výročí uvedenej konferencie roku 1957 objekt rekonštruovali a osadili na ňom pamätnú tabuľu z čierneho mramoru so zlatým písmom (v súčasnosti je v zbierkach Stredoslovenského múzea). Zveľadenia sa dočkal aj interiér spoločenskej sály, pribudli štyri veľkoplošné drevené intarzované obrazy, ktoré zobrazujú udalosti z dejín Banskej Bystrice – Banícke povstanie (1525 – 1526), Slovenské národné povstanie (1944), ako aj výjavy zo života robotníkov, zhotovil ich umelecký stolár B. Breznický. Ozdobou sú aj dva sklenené lustre, vyrobili ich sklárne Vetter v Kamenickom Šenově v Čechách, autorom návrhu bol v roku 1957 podnikový výtvarník J. Hejtman. Medzi sklármi sa tomuto typu svietidiel hovorilo „lupeňáče“ a boli špecialitou miestnej výroby.
V roku 1963 bol Robotnícky dom vyhlásený ako jediný na Slovensku za národnú kultúrnu pamiatku. Ďalšia rekonštrukcia a úprava objektu sa uskutočnila v roku 1971. Pri tejto príležitosti bola namiesto pôvodnej pamätnej tabule osadená nová – odlievaná z kovu (ak. sochár Ladislav Snopek).
V súčasnosti je Robotnícky dom v Banskej Bystrici živým úľom, v ktorom nachádzajú domov rozličné formy kultúrneho a spoločenského života. To je najlepší odkaz pre pôvodných zakladateľov tejto jedinečnej ustanovizne!
Zdroje:
Archív Romana Hradeckého
Fremal, Karol: Robotnícky dom v Banskej Bystrici vo svetle archívnych dokumentov. Banská Bystrica : [s.n.], [1975]. 27 s.
Päťdesiat rokov Robotníckého domu v Banskej Bystrici / zost. Helena Pažurová. Banská Bystrica : Štátna vedecká knižnica, 1975.
Foto: Autorka a archív
