Varovná prognóza Fareeda Zakariu

Známy politológ svoju reláciu pod trumpovským titulkom Big, beautiful tariffs začal pôsobivo. Záznamom, ako prezident Trump hneď po nástupe do funkcie znovu premenoval najvyššiu horu USA na Mount McKinley. Prezident William McKinley bol vo funkcii v rokoch 1896-1901, na začiatku druhého funkčného obdobia ho zavraždil anarchista. Bol zástancom ochranných taríf, 50 % dovozné clá presadil v roku 1897. Vyhral španielsko-americkú vojnu, USA získali Havaj, Portoriko, Filipíny, Guam a Kubu. Vrch sa nachádza na Aljaške a mal indiánske meno. Návrh na premenovanie iniciatívne podal jeden zlatokop a dobrodruh, došlo k tomu v roku 1917. V sedemdesiatych rokoch sa začalo diskutovať o návrate pôvodného pomenovania Denim, o čom rozhodol prezident Obama dekrétom v roku 2015, toto Trump zvrátil. Nuž, Tatranci by vedeli rozprávať, že sme mali na Slovensku Pik Stalina…

Podobné protekcionistické clá zaviedol prezident Herbert Hoover (1929-1932) v roku 1930 ako Smooth-Hawleyho zákon. Podľa F. Zakariu v najnevhodnejšom čase, lebo v roku 1929 nastal krach na Wall Street a následne vypukla Veľká svetová hospodárska kríza. Bola to obrovská katastrofa, po zavedení ciel americký dovoz klesol na polovicu. Protekcionizmus presadili menovaní dvaja senátori, aby chránili amerických farmárov. Im to nepomohlo, aktuálne sa poľnohospodárstvom v USA zaoberá 1 % pracovnej sily. V roku 1934 podpísal prezident Franklin Delano Roosevelt Reciprocal Trade Agreements Act, zákon umožnil prezidentovi rozhodovať o clách a znížiť ich až o 50 %. Dnes vieme, že svetovú krízu definitívne zažehnala až druhá svetová vojna.

Prezident Trump vo svojom prvom funkčnom období v rokoch 2018-2019 zaviedol clá na oceľ vo výške 25 % a na hliník 10 %, od roku 2025 clá zvýšil na 50 % s výnimkami. Zakaria tvrdí, že na jedno takto zachránené pracovné miesto v hutníctve stratili USA 75 pracovných miest v iných odvetviach v dôsledku recipročných opatrení. Napríklad tým, že US firmy museli nakupovať drahšiu oceľ. Čertovým kopýtkom sú výnimky. Zakaria hovorí o klientskom (crony) kapitalizme, ktorý definuje tak, že o víťazoch/porazených nerozhoduje trh, ale štátna byrokracia. Boj o výnimky teda stupňuje korupciu, čo je podľa oficiálnej US interpretácie charakteristikou pre autokratické režimy.

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Donald Trump vyznáva protekcionizmus od podnikateľskej mladosti. Podľa Zakariu prvý náraz globalizácie pocítili USA v 80-tych rokoch. Japonské autá a elektronika boli kvalitnejšie než domáce a Japonci začali investovať v USA. To vyvolalo odpor proti „japonizácii“,  video ukázalo rozzúrených Amíkov, ako demolujú japonské autá, lebo ich považovali za príčinu svojej nezamestnanosti. Japonský boom bol neskôr zabrzdený, okrem iného vynútenou revalváciou meny. Trump v septembri 1987 vynaložil sto tisíc dolárov na celostránkový inzerát v troch vplyvných denníkoch na kritiku US zahraničnej politiky. Japonsko a iné bohaté krajiny zneužívajú výhody zo strany USA a treba ich preto zdaniť, lebo okrem iného neplatia za obranu svojich záujmov. Podľa Zakariu Trump už vtedy uvažoval o prezidentskej kandidatúre.

Prezident Trump chce navrátiť robotnícke profesie a obnoviť fabriky zo zlatej éry industrializmu (taylorizmu). To pripomína snahu Smootha a Hawleyho zachrániť farmárov, výsledok bude podobný ako vtedy. V roku 1973 pracovalo v USA 25 % robotníkov, dnes je to 7 %. A 80 % pracovnej sily pracuje v službách. Treba však upozorniť, že pod službami sa rozumie tak sféra štandardných služieb, ako aj sofistikované činnosti v nových informačných technológiách. Ide o štvrtý, resp. kvartérny sektor, ktorý narastá. Tak nejako si spomínam, že u nás v 70-tych rokoch súdruhovia chceli sformovať robotnícku Bratislavu, hoci teórie postindustriálnej spoločnosti boli už známe, po roku 1968 zaznávané.

V záverečnom vstupe Zakaria naznačil svoju víziu posttrumpovskej budúcnosti. Vyzdvihol úspechy USA pri presadzovaní princípov slobodného obchodu, čo viedlo k vzájomnému prospechu USA, západnej Európy a východnej Ázie. USA si od 80-tych rokov udržiavajú podiel na svetovom HDP okolo 25 %. Príjem americkej domácnosti v porovnaní s vyspelými európskymi krajinami je dvojnásobný. Zakaria priznáva, že z postavenia dolára ako svetovej rezervnej meny majú výhodu domáci Amíci aj v nižších cenách. Považuje to za win-win situáciu výmenou za to, že USA zaručujú bezpečnosť svetového obchodu. Zaujala ma formulácia, že Amerika bola štedrá (generous) a stala sa chamtivou (greedy), čím myslí tarify. Tento stav pripisuje populistickému nacionalizmu trumpistov, ktorých prirovnáva k stúpencom Smootha a Hawleyho pred storočím. Verí, že USA sa vrátia k svojej historickej misii.

Ako príklad historického poslania uviedol Zakaria prezidenta FDR, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny  presvedčený, že treba udržiavať slobodný obchod a vzájomnú spoluprácu medzi štátmi, čo bude podporovať blahobyt. Lenže podľa neho komunistické krajiny sa odmietli na tomto podieľať, čo sa zmenilo víťazstvom v studenej vojne v roku 1990. Toto je spôsob myslenia US neoliberálov. FDR a jeho viceprezident Wallace naozaj chceli medzinárodnú spoluprácu, a to aj so ZSSR. Predpokladali nejakú podobu postupnej konvergenciu, takže by USA vtedy poskytli hospodársku pomoc ZSSR. Samozrejme, dá sa tvrdiť, že Stalin Marshallov plán odmietol. Proti tomu stojí tvrdenie, že po nástupe Trumana boli stanovené také podmienky, aby ich Stalin nemohol prijať. Uvedené sa priamo týka aj ČSR a prezidenta Beneša. Podľa môjho názoru bola Benešova dohoda so Stalinom reálna; keby nedošlo k studenej vojne, mohli sme mať niečo ako „finlandizovaný“ politický režim.

Po zhliadnutí priameho prenosu z rezidencie Mar-a-Lago na Palm Beach zo spoločnej tlačovej konferencie prezidentov Trumpa a Zelenského sa objavila nádej, že vojna na Ukrajine by mohla za niekoľko týždňov skončiť. Na tlačovej konferencii bol latentne aj tretí účastník, prezident Putin, na ktorého sa Trump viackrát odvolával. Pritom on zopakoval, že sa usiluje o vzájomne výhodné hospodárske vzťahy s RF, spomenul aj nerastné bohatstvo. Takže trvá na svojej línii, pragmatický politický realizmus namiesto ideológie. Zelenský pripúšťa to, čo vo februári t. r. nepripúšťal a bol preto vyhodený z Bieleho domu. Otvorené je, či ratifikácia dohody prebehne ako pôvodne nárokované referendum na Ukrajine, zrejme spojené s prezidentskými voľbami alebo ako rozhodnutie parlamentu. Ďalej sú otvorené niektoré teritoriálne otázky. Prezident Trump dokonca pripustil, že by sa dostavil do Kyjeva na zasadanie parlamentu. Trump spomenul aj to, že keby nebol volebný podvod, myslel tým voľby v roku 2020, tak by vojna na Ukrajine nenastala. A pripomenul dezinformácie o Rusku, doslovne sa vyjadril o „podvodníčke Hillary“, ktoré mu v minulosti znemožnili diplomatické rokovania.

Takže do roku 2026 je namieste opatrný optimizmus.