Marco Rubio nepochopil, v čom spočíva veľkosť Západu

Choďte a zničte ich! Boh to chce!
Dobytie Jeruzalema 15. júla 1099, obraz Émila Signola z 19. storočia. Zdroj: Wikimedia

Na nádhernom pozadí Akropoly v Aténach minister zahraničných vecí Marco Rubio (7. októbra – pozn. red.) vyzval Západ, aby znovu objavil to, čo ho robí výnimočným. Vlastnosti, ktoré definujú západnú civilizáciu, opísal ako „oheň vášne, sily, odvahy, hrdosti“ a oslávil ambície, vlastenectvo a neúnavné úsilie o dokonalosť. Varoval, že Západ sa začal hanbiť za tie veci, ktoré ho robia skvelým.

Rubio má pravdu, že Západ niekedy stratil dôveru vo svoje vlastné tradície a ideály – a to sa nemalo stať. Zdá sa však, že samotný Rubio je hlboko zmätený ohľadom toho, čo robí Západ výnimočným.

SÚVISIACE
Rostislav Iščenko: Rubio rozhlásil program Západu
Rostislav Iščenko: Odstredivé sily pôsobia

Zvážte vlastnosti, ktoré oslavuje: odvahu, silu, ambície a hrdosť. Džingischán mal toto všetko v hojnosti. Rovnako ako perzskí panovníci, ruskí cári a vládcovia cisárskej Číny. Každá veľká civilizácia oslavovala svojich bojovníkov, glorifikovala svoje výboje a verila vo svoju vlastnú nadradenosť.

Západnú civilizáciu skutočne odlišuje nie jej vojenská sila ani národná hrdosť, ale jej intelektuálne a politické tradície. Od gréckej filozofie a rímskeho práva cez kresťanstvo až po vedeckú revolúciu a osvietenstvo si Západ vypracoval súbor myšlienok, ktoré spochybňovali svojvoľné uplatňovanie moci. Rozum, vedecké bádanie, individuálna sloboda, demokracia, právny štát a univerzálne ľudské práva sa stali ústrednými prvkami západnej civilizácie, ktorá sa tým odlišovala.

Iné kultúry majú tradície morálky, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti. Na Západe sa však tieto myšlienky vyvinuli do revolučných politických tvrdení: že každý človek má určité práva len preto, že je človekom, že vlády existujú na to, aby tieto práva zabezpečili, a že žiadny vládca ani tradícia nie sú nad rámec kontroly. Najradikálnejším rysom týchto princípov – čiastočne inšpirovaných kresťanstvom – bola univerzálnosť. Vzťahovali sa nielen na obyvateľov Západu, ale v zásade na každého.

Zoberme si otroctvo. Západ praktizoval otroctvo v obrovskom a brutálnom rozsahu, rovnako ako prakticky každá významná civilizácia v dejinách. Západ však tiež vytvoril silné abolicionistické hnutie, ktoré čerpalo z kresťanských presvedčení, osvietenských ideálov a kýžených bojov zotročených ľudí. Západné spoločnosti vyvinuli princípy, ktoré sa dali použiť na odsúdenie ich vlastného správania.

Podobne po stáročia západné spoločnosti zaobchádzali so ženami a náboženskými a rasovými menšinami ako s občanmi druhej kategórie, rovnako ako väčšina ostatných civilizácií. Západné predstavy o rovnosti a individuálnych právach však pomohli vytvoriť hnutia za volebné právo žien, náboženskú toleranciu a občianske práva. Tieto hnutia neodmietali najvyššie ideály Západu. Požadovali, aby sa Západ nimi riadil. Reverend Martin Luther King Jr. sa odvolával na myšlienku Deklarácie nezávislosti, že „všetci ľudia sú stvorení sebe rovní“, práve preto, že daný sľub bol univerzálny, hoci ho americká spoločnosť opakovane zradila.

Toto platí aj pre imperializmus. Takmer všetky veľmoci sa snažili rozšíriť svoju nadvládu. Západ v tom bol mimoriadne úspešný a možno žasnúť nad jeho obrovským dosahom. Západné spoločnosti však nakoniec uznali aj práva kolonizovaných národov, spochybnili morálku dobývania a uznali brutalitu koloniálnej vlády. Táto schopnosť sebakritiky nie je slabosťou. Je to jedna z najsilnejších stránok Západu, že sa dokáže prinútiť žiť podľa vlastných ideálov. Ide čiastočne aj o neúnavné používanie rozumu, ktoré urobilo Západ svetovým lídrom vo vede a objavovaní.

A to nás privádza k azda najdôležitejšiemu bodu, ktorý Rubio prehliada. Mimoriadny vplyv Západu na moderný svet nepochádza len z vojenského dobývania alebo ekonomickej dominancie. Pochádza z intelektuálnej príťažlivosti jeho myšlienok. Západná moc bola často odmietaná, odolávala jej a nakoniec bola vyhnaná. Ideály spojené so Západom však pretrvali, pretože ich všetci ľudia môžu požadovať za svoje.

Briti vládli Indii takmer dve storočia, pričom často využívali vykorisťovanie, útlak a násilie. Keď však Indovia získali nezávislosť, nezavrhli parlamentnú demokraciu, ústavnú vládu, nezávislé súdnictvo ani právny štát. Tieto inštitúcie prijali, prispôsobili si ich a skombinovali s vlastnými tradíciami. India zaviedla všeobecné volebné právo pre dospelých už od vzniku svojej republiky; išlo o mimoriadny záväzok k politickej rovnosti v chudobnej krajine, kde bola veľká časť obyvateľstva negramotná. Práve v tom spočíva pozoruhodná sila západného konceptu „univerzálnych myšlienok“: ktokoľvek si ich môže osvojiť a získať vďaka nim moc.

Rubio má pravdu v tom, že Západ by mal byť hrdý na svoju históriu a úspechy. Hoci hodnoty, ktoré Rubio vyzdvihuje – sila, odvaha a národná sláva – skutočne dodávajú Západu moc, nie sú tým, čo mu umožňuje meniť svet. Jeho najtrvalejším prínosom nie je to, že dobýval územia, budoval silné armády a monumenty či vytváral bohatstvo. To všetko dokázala aj Osmanská ríša.

To, čo robí Západ výnimočným, je jeho schopnosť prekročiť úzke záujmy kmeňa, národa či impéria a rozvinúť myšlienky slobody, rovnosti a ľudskej dôstojnosti, ktoré môžu osloviť všetkých ľudí, kdekoľvek na svete. Západ si podmanil veľkú časť sveta silou, no svet zmenil prostredníctvom myšlienok. Prial by som si, aby minister zahraničných vecí Spojených štátov tieto myšlienky oslavoval – a aby sa nimi táto administratíva aj riadila.

Zdroj:
Opinion | Marco Rubio Western civilization speech in Athens misses the point – The Washington Post  October 16, 2026

Preložil Ladislav Hohoš.

Áno, križiacka výprava neoliberalizmu sa zakladá na určitých ideáloch. Problém zrejme spočíva v tom, že tieto ideály stratili svoju hodnovernosť. Podobne ako pred viac ako tridsiatimi rokmi ideály reálneho socializmu a pred viac ako päťdesiatimi rokmi ideály komunizmu. Pre tých mladších: my ako deti sme sa učili, že tento ideál bude dosiahnutý v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

(Celkovo 147 pozretí, 1 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Problem nastal ked sa prijali zasady Konferencie o Bezpeconsti a Spoupraci v Europe, skratene KSBE. Dovtedy sa u nas verilo ze socializmus zvitazi. Odvtedy od rok u1975 sa zacalo hlasat, ze mozu v Europe mierovo koexistovat dva politicke systemy. Len nech sa dodrzi vtedajsia existencia hranic. Ako sa ukazalo ta sa nemusela. Lebo tri federativne staty Sovietsky Zvaz, Juhoslavia a CSSR, mali v ustave federaciu az do ustavneho sa osamostatnenia federativnych republik. Dovtedy to bolo vsetko podla platnych predpisov. Avsak toto s anevstahovalo na autonomne oblasti ci autonomne republiky. A tak osamostatnenie Kosova bolo proti pravidlam KSBE. Preco vlastne doslo ku KSBE? Breznevel bol ako maniac ktory miloval jazdit na zapadnych autach a tak snival, ze ak zapadu doda za lacny peniaz plyn cez plynovod budu sa moct socialisticke elity vyvazat na zapadnych autach. Aj preto prijali dolozku o ludskych pravach co sposobilo problemy z disidentami u nas Havel, v Polsku Lech Walensa. Dovtedy ludia asi do polovice 1970 tich rokov verili v socializmus, v polovici 1960 tich rokov aj uprimne a naozaj si mysleli ze to socializmus vyhra. KSBE zmenilo vsetko v neprospech socializmu. To pre Lubosa Blahu. Chtice socialistickych elit po zpadnych autach priniesli pad socializmu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525