Rubio rozhlásil program Západu

Marco Rubio, karikatúra. Zdroj: Flickr | DonkeyHotey

Počas svojej návštevy Grécka predniesol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hlavný prejav na aténskej Akropole. Niektorí už označili Rubiov prejav za snahu o vodcovstvo v MAGA a republikánsku nomináciu v nasledujúcich prezidentských voľbách.

Toto je určite pravdivé, najmä preto, že Rubio nikdy neskrýval svoju rivalitu s viceprezidentom Vanceom v boji o nástupníctvo po Trumpovi na poste republikánskeho lídra.

Lež uvedené zďaleka nie je všetko. Rubiov prejav by sa dal prirovnať k Churchillovmu prejavu vo Fultone. Vyzval Západ k znovuzjednoteniu v boji o globálnu dominanciu, pričom alternatíve pohrozil „atrofiou, otroctvom a úpadkom“. Človek sa môže rozhorčovať nad dvojrozmernosťou západného svetonázoru dokedy chce, ale oni tak to vidia, tak žijú – a nezmenia sa. Práve na tejto predstave – buď dominancia, alebo otroctvo – Západ buduje svoju politiku.

Oni svoje „vodcovstvo“ nechápu ako udržiavanie rovnováhy, ani ako podporu slabých, nie ako triumf spravodlivosti, lež ako násilné potláčanie všetkého, čo bráni Západu v prerozdeľovaní globálnych zdrojov vo svoj prospech. V skutočnosti ide o presne to, čo Rubio považuje za spravodlivý svetový poriadok: prosperitu Západu založenú na jeho vlastnej veľkosti na úkor zvyšku sveta; v tomto spočíva cieľ dominancie. Podľa Rubia to znamená úspech západného nacionalizmu.

Rubio – na rozdiel od Churchilla, ktorý vo Fultone tiež trval na opustení politiky spolupráce so ZSSR a Čínou v prospech politiky konfrontácie – navrhuje, aby sa Západ mobilizoval na základe ideológie už nie systémovej lež rasovej konfrontácie so zvyškom sveta. Podľa Churchilla je „kapitalizmus“ efektívnejší, podľa Rubia je západný človek progresívnejší. Práve preto Rubiova koncepcia viac pripomína Reaganovu ako Churchillovu koncepciu.

Reagan tiež sa dostal k moci v čase akútnej systémovej krízy na Západe, keď boli dostupné zdroje vyčerpané a vyčerpaný Západ nebol schopný vynaložiť ďalšie úsilie na získanie rozhodujúcej geopolitickej výhody nad rovnako vyčerpaným ZSSR. Západ navyše prehrával morálne, keďže sovietska spoločnosť sa zdala byť konsolidovanejšia; perestrojka so svojimi ideologickými a národnými rozkolmi a ďalšími problémami začala neskôr. Počítali s tým, že Sovietsky zväz prvý podľahne tlaku.

Historická náhoda vtedy priala Reaganovi. Podarilo sa mu nájsť dodatočný zdroj zdrojov v podobe „reaganomiky“ (využitie osobitostí amerického finančného systému na mobilizáciu finančných zdrojov budúcich generácií za účelom riešenia aktuálnych problémov), pričom sa prakticky dožil rozpadu ZSSR; hoci krátko pred jeho rozpadom odovzdal prezidentský úrad svojmu bývalému viceprezidentovi Georgeovi H. W. Bushovi st.

Spojené štáty a Západ sa teraz opäť nachádzajú v stave systémovej krízy. Znovu potrebujú dodatočné zdroje na získanie času a spoliehajú sa na historickú náhodu, ktorá im umožní vyhnúť sa porážke plus na poslednú chvíľu ju premeniť na víťazstvo. Rubio však nemá to, čo mal Reagan. Chýbajú mu finančné zdroje budúcich generácií na riešenie súčasných problémov.

Reagan tieto zdroje vyčerpal a potom namiesto stabilizácie, návratu k normálnej ekonomike a doplnenia požičaných zdrojov, ktoré navrhol Bush starší, Američania hlasovali za pokračovanie hodovania (банкет) vedeného Clintonovou bandou, ktorá pre svoje vlastné potešenie plienila Ameriku pod heslom „po nás potopa“. Pričom prostredníctvom Hillary Clintonovej (počas jej kandidatúry na ministerku zahraničných vecí a prezidentku) sa pokúsila preniesť domáce americké mafiánske metódy riešenia politických problémov (vrátane fyzickej eliminácie nežiaducich osôb) na medzinárodnú scénu. Bola to Hillary, ktorá sľúbila, že ak vyhrá voľby, okamžite prejde k jadrovému vydieraniu Ruska a Číny – so zámerom vytláčať od nich politické a ekonomické ústupky, aby udržala americké vedenie.

Namiesto materiálneho – hoci z budúcnosti požičaného – zdroja reaganomiky Rubio navrhuje, aby sa Západ konsolidoval okolo ideologického zdroja. V podstate každý, kto dnes nemôže svojim podporovateľom ponúknuť chlieb, ponúka „zbrane namiesto masla“ – uťahovanie opaskov kvôli „boju za lepšiu budúcnosť“.

Rubio otvorene prijíma za základ svojho postoja západný rasistický nacionalizmus. V jeho interpretácii je Západ vodcom, pretože má právo byť vodcom. Rubiov koncept sa líši od Hitlerovho konceptu „pánskeho ľudu“ (Herrenvolk – pozn. prekl.) tým, že hlása „civilizáciu Pána“*.

Predmetná dichotómia Rubiovej filozofie zdôraznená v jeho prejave – buď sme páni, alebo otroci – jasne svedčí, ako minister zahraničných vecí USA a kandidát na vedenie celého kolektívneho Západu vníma vzťahy s ľuďmi, ktorí nepatria do západnej civilizácie. Tí, ktorí budú považovaní za „nehodných“ dominancie, budú čeliť „atrofii, otroctvu a úpadku“. „Rubiovo učenie“ neponúka žiadnu alternatívu.

Rubio si vybral na vyhlásenie svojho programu charakteristické miesto. Aténska Akropola nie je len starobylým centrom – kolískou západnej civilizácie – ale aj symbolom základov aténskej demokracie, vybudovanej pred viac ako dva a pol tisícročiami na tej istej koncepcii, ktorú Rubio teraz zastáva: buď ste hegemón, alebo otrok.

Celkovo prostredníctvom Rubiových vyjadrení republikánski jastrabi, ktorí tvorili najbohatšiu a politicky najaktívnejšiu časť strany MAGA, deklarovali svoj postoj a nominovali svojho lídra. Načasovanie bolo zvolené vzhľadom na ťažkosti, ktoré čakajú republikánov vo všeobecnosti a trumpistov najmä v strednodobých voľbách, ktoré sa uskutočnia o necelý mesiac. Republikáni, rovnako ako MAGA, si nemôžu dovoliť verejný rozkol, takže Rubio zjavne počíta s tým, že jeho deklarovaná vízia nebude okamžite predmetom ostrej kritiky. Republikáni na to nebudú mať v nasledujúcom mesiaci čas.

Potom bude potrebné zhrnúť výsledky volieb, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou pre republikánov neúspechom; otázkou je iba miera neúspechu. Ak sa predpovede ukážu ako správne a republikáni prehrajú aspoň Snemovňu reprezentantov, Rubiov agresívny postup na pozadí Vanceových eklektických vyhlásení zameraných na vidieckych robotníkov, zredukovaných na slogan „Sme za mier a veľkú Ameriku“ bez vysvetlenia, ako tieto dve veci zosúladiť, by sa mohol ukázať ako žiadaný nielen republikánskou pravicou, lež celou stranou, ba dokonca aj jastrabím krídlom demokratov (zvyšky „Clintonovej gardy“).

V skutočnosti Rubiov tím svojím prejavom v Aténach načrtol kurz na dosiahnutie nového konzervatívneho konsenzu v prezidentských voľbách v roku 2028, t.j. konsenzu založeného na agresívnej, rasistickej konsolidácii Západu.

V tomto formáte by mal byť nedostatok zdrojov na implementáciu agresívnej vyčkávacej politiky prekonaný prostredníctvom kombinácie ekonomických sankcií, pretekov v zbrojení a diplomatickej a politickej konfrontácie medzi kolektívnym Západom a Ruskom a Čínou. Pritom bez zapojenia do rozsiahlych vojenských akcií na úkor toho, že Amerika bude kanibalizovať svojich spojencov z kolektívneho Západu. Ako kompenzáciu bude spojencom opäť sľúbené preferenčné zaobchádzanie pri delení koristi „po víťazstve“ nad Ruskom a Čínou, ako sa Európe stalo počas prerušenia obchodných a hospodárskych vzťahov s Ruskom v roku 2022.

Odvtedy Európa vážne ochudobnela a už nedokáže plniť dve funkcie súčasne: zadržiavať Rusko a podporovať Spojené štáty. Rubiov projekt preto už nie je zameraný na euroatlantický Západ, ale na globálny Západ vrátane tichomorských spojencov. Významný rozdiel medzi Rubiovým a Reaganovým projektom spočíva v tom, že Reagan predpokladal udržanie a dokonca zvýšenie životnej úrovne kolektívneho Západu, zatiaľ čo Rubiov projekt predpokladá spomalenie úpadku Spojených štátov na úkor urýchleného ochudobnenia zvyšku kolektívneho Západu.

Rubiov epigónsky projekt je vo všetkých ohľadoch slabší ako pôvodný Reaganov projekt. Preto je agresívnejší, netolerantnejší a otvorene rasistický. História Ukrajiny dokazuje, že takéto projekty vedú priamo k vojne. Podobné nebezpečenstvo by sa malo brať do úvahy už iba preto, že „Rubiov projekt“ je v súčasnosti jediným univerzalistickým projektom, ktorý navrhuje zachovanie západnej imperiálnej dominancie a zohľadňuje základné zahraničnopolitické postoje ľavicových liberálov ako aj pravicových konzervatívcov.

Ani jedni ani druhí nemôžu realizovať svoje domáce politické vízie bez prerozdelenia zdrojov, ktoré zaručeného  globálnou dominanciou. Šanca, že sa Rubiov projekt stane ideologickým základom volebnej kampane v roku 2028, je veľmi vysoká. Lebo do prezidentských volieb v USA zostávajú už len dva roky a do začiatku prezidentskej kampane niečo vyše roka,.

Z horeuvedeného vyplýva, že Rusko a jeho spojenci sa musia pripraviť na pokus o konsolidovanú západnú protiofenzívu na medzinárodnej scéne v rokoch 2029 – 2030, ktorá by mohla predĺžiť až do roku 2032. Popísaný pokus by sa mohol uskutočniť aj v prípade, že Rubio nebude zvolený za prezidenta USA. Uviedol som, že Rubiom navrhovaná koncepcia západnej konsolidácie počíta s konsenzom, pričom vodcom rasistického konsenzu môže byť ktokoľvek.

* metafora na označenie „buržoáznej civilizácie“ v novele „Pán zo San Francisca“ruského spisovateľa a držiteľa Nobelovej ceny za literatúru Ivana Bunina z roku 1915  

Zdroj:
https://ukraina.ru/20261008/sest-soyuznikov-i-dominirovat-nad-rabami-rubio-ozvuchil-programmu-zapada-1083682038.html, 8.10.2026

Preložil Ladislav Hohoš.

(Text neprešiel redakčnou úpravou)