Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Krajinské voľby v Meklenbursku-Predpomoransku ako aj voľby do Poslaneckej snemovne Berlína prebehli v atmosfére zvýšeného politického napätia. Nemecké médiá uvádzali, že tesné súboje o víťazstvo, nejasnosť budúcich vládnych väčšín a debaty o Merzovi urobili obe hlasovania politicky výbušnými.
Vo voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku išlo najmä o zisky dvoch strán. V prípade AfD sa s obavami očakával vysoký zisk, len o niečo menší ako v Sasku-Anhaltsku. Naopak, pre CDU hrozilo, že jej zisk bude najnižší vo všetkých krajinských voľbách od vzniku NSR v roku 1949.
Na Berlín sa pozerali v CDU s nádejou, lebo v prieskumoch viedla zápas o prvenstvo s Ľavicou. AfD však bola za nimi len s malým odstupom.
Na raste podpory AfD má svoj výrazný podiel aj Merz sám, lebo jej aj s vládou vyhlásil veľký boj, ale úspech sa nedostavil. Ani pokusy o pochybný zákaz pôsobenia AfD súdnou cestou nevyšli. Okrem toho sa predpokladá, že časť voličov, ktorá teraz opúšťa CDU, „prebieha“ k AfD. Nad Merzom v súvislosti s krajinskými voľbami čoraz viac zdrojov lámalo palicu.
AfD sa kvôli viacerým výrokom svojich predstaviteľov oprávnene označuje za pravicovo-extrémistickú stranu. K rastu jej podpory však prispievajú stredové tzv. demokratické strany v Nemecku v dôsledku svojej sociálno-ekonomickej politiky, volania po zvýšení vojenských výdavkov a rusofóbie, ktorá prerástla do extrémizmu. Okrem toho časť médií hlavného prúdu je pokrytecká a oveľa útočnejšia voči radikálnej ľavici, najmä BSW, ako voči AfD.
I.
O „medzihre“ v komunálnych voľbách v Dolnom Sasku
Komunálne voľby zvyčajne nevyvolávajú veľkú celonemeckú pozornosť. Po víťazstve AfD v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku to však tentokrát bolo ináč. Výsledky komunálnych volieb v Dolnom Sasku veľmi očakávali najmä v Merzovej CDU.
Vo voľbách do okresných, mestských a miestnych zastupiteľstiev kandidovalo viac ako 25 strán. Zvíťazila CDU, keď získala 27,2 % hlasov (o 4,5 % menej ako v roku 2021). Druhá skončila SPD, ktorú podporilo 24,6 % voličov (o 5,4 % menej). AfD bola na treťom mieste so ziskom 15,9 % hlasov (o 11,3 % viac, čo znamenalo viac ako dvojnásobný nárast). Zelení dosiahli 14,1 % podporu voličov (o 1,8 % menej). Ľavica získala 6,0 % hlasov (o 3,2 % viac). Slobodných voličov si vybralo 5,1 % hlasujúcich (o 0,5 % menej) a FDP získala 3,7 % hlasov (o 2,8 % menej). Účasť na voľbách bola 64,6 % (o 7,5 % vyššia ako v roku 2021). Voliči potrestali starú (SPD, Zelení, FDP) i novú koalíciu (CDU, SPD).
Iné boli výsledky volieb do mestského zastupiteľstva v hlavnom meste krajiny Hannoveri, kde vyhrali Zelení (28,4 %) pred SPD (23,0 %) a CDU (15,0 %). Vo voľbách do regionálneho zastupiteľstva v Hannoveri zvíťazila SPD (24,3 %) pred CDU (20,7 %) a Zelenými (20,5 %). Zaujímavé je, že toto poradie bolo rovnaké aj pred 5 rokmi. AfD aj tu však v oboch voľbách zosilnela a vyšší zisk dosiahla aj Ľavica. FDP vypadla.
CDU zostala síce najsilnejšou stranou v komunálnych zastupiteľstvách krajiny, ale citeľne stratila. Najväčší rast zaznamenala opäť AfD, pričom ide o „starú“ spolkovú krajinu. Úspech pre Merza to nebol, hoci vo voľbách CDU zvíťazila.
II.
Ťažkosti kancelára Friedricha Merza narastajú
Po výraznom víťazstve AfD v Sasku-Anhaltsku mediálno-politický tlak na kancelára začal narastať a zvýšila sa jeho kritika. Nespokojnosť s ním je aj u koaličného partnera SPD, ktorý žiada prehodnotenie protiľudových reforiem a celkovú zmenu kurzu vlády.
Merzovi „zavaril“ aj Donald Trump. 9. septembra na svojej platforme Truth Social zablahoželal AfD k víťazstvu vo voľbách v Sasku-Anhaltsku a dodal, že Nemecko bude teraz opäť skvelé. Merz potom zrušil telefonát, ktorý mal mať s Trumpom v ten deň.
Na predvolebnom zhromaždení CDU v Berlíne Merz, hoci je proamerický a silný atlantista, vyhlásil, že éra bezpodmienečného transatlantického priateľstva sa v dohľadnej dobe skončí. Zabedákal, že už dávno sa mala prevziať väčšia zodpovednosť za seba samých (ale mlčí o tom, že nezmyselný rast vojenských výdavkov, ktorý sa tým zdôvodňuje, povedie k vážnym sociálno-ekonomickým problémom a nemeckú krízu len zostrí – pozn. autora). Šíril však nádeje o oživení nemeckého hospodárstva a povedal, že Nemecko je na ceste z krízy, keď v tomto roku sa očakáva rast ekonomiky asi o 1,3 %.
Podporu verejnosti však Merz čoraz viac stráca. V prieskume agentúry Forsa pre televízie RTL a N-TV, ktorý sa uskutočnil 8. – 14. septembra, bolo s jeho pôsobením spokojných len 10 % respondentov. Negatívne ho hodnotilo 88 % opýtaných, čo je jeho nový historický „antirekord“. Merz sa čoraz viac považuje za brzdu nemeckej vládnej politiky.
III.
Krajinské voľby v Meklenbursku-Predpomoransku
Stručne o Meklenbursku-Predpomoransko, jeho dejinách a ekonomike
Meklenbursko-Predpomoransko sa nachádza na severe Nemecka. Má rozlohu viac ako 23 tisíc km2 a niečo viac ako 1,5 mil. obyvateľov, čo je najmenej z „nových“ spolkových štátov. Hlavné mesto je Schwerin. Najväčším mestom je Rostock, štvrtý najväčší nemecký prístav a najväčší nemecký prístav na Balte.
V nemeckých dejinách štát s názvom Meklenbursko-Predpomoransko nebol. Krajina vznikla v sovietskej okupačnej zóne na konci júla 1945 spojením historického územia Meklenburska a časti pruského Pomoranska. Od marca 1947 sa nazývala len Meklenburskom, ktoré sa potom stalo súčasťou NDR. Existovalo do júna 1952, keď došlo k reorganizácii územno-administratívneho usporiadania NDR. V roku 1990 došlo k obnove krajiny, ktorá nebola rovnaká ako pôvodné územie z rokov 1945 – 1952. Existovala v rámci okresov vytvorených v NDR. Meklenbursko-Predpomoransko sa v súčasnej územnej podobe nachádza od konca júna 1993 po ukončení série zmien hraníc „nových“ spolkových krajín.
Pilierom ekonomiky Meklenburska-Predpomoranska je námorný priemysel (lodenice) a služby. Významný je aj turizmus, najmä na pobreží Baltského mora. Jeho časť s historickými prímorskými letoviskami sa začala propagovať ako „Nemecká Riviéra“. Neďaleko letoviska Lubmin vychádzajú na breh obe vetvy plynovodu Nord Stream. „Zázračný“ ukazovateľ HDP sa v krajine od roku 1991 zvýšil o viac ako 320 %. Obyvatelia to príliš necítia, lebo podľa výšky HDP na hlavu bolo Meklenbursko-Predpomoransko na 14. mieste zo 16 spolkových krajín. Nezamestnanosť v máji 2026 bola 7,7 % pri celonemeckom priemere 6,3 %.
Volebný systém v Meklenbursku-Predpomoransku
Voľby sa majú konať raz za 5 rokov. Voliť je oprávnený každý nemecký občan, ktorý dosiahol vek 16 rokov a má trvalý pobyt v Meklenbursku-Predpomoransku najmenej 37 dní. Landtag má mať 71 poslancov, čo sa môže zvýšiť „previsajúcimi“ a vyrovnávacími mandátmi. 36 poslancov je volených priamo a ostatní sa dopĺňajú z kandidátov na volebných zoznamoch strán podľa pomerného zastúpenia. Kvórum je 5 %.
Výsledky krajinských volieb v septembri 2021
Vzhľadom na rozsiahlosť príspevku sa výsledkami volieb v krajine po roku 1990 nebudeme zaoberať. Uvedieme len, že jasným víťazom volieb v septembri 2021 bola SPD s 39,6 % hlasov (34 kresiel) pred AfD s 16,7 % (14 kresiel). CDU mala 13,3 % (12 kresiel), Ľavica 9,9 % (9 kresiel), Zelení 6,3 % (5 kresiel) a FDP 5,8 % (5 kresiel). Volebná účasť bola 70,8 %.
Vytvorila sa koaličná vláda SPD s Ľavicou na čele s Manuelou Schwesigovou, ktorá bola vo funkcii už od júla 2017. SPD viedla krajinské vlády v rôznych koalíciách od roku 1998. Schwesigová sa snažila dištancovať od politiky SPD na spolkovej úrovni.
Predvolebné prieskumy preferencií
Kandidovalo 19 strán (medzi nimi aj Nemecká komunistická strana). K hlavným témam predvolebnej kampane patrili vzdelávanie, migrácia, hospodárska a sociálna politika a komunálna situácia.
Od začiatku augusta do 17. 9. bolo 9 prieskumov. Osemkrát zvíťazila AfD s 35 do 38 % podpory. Druhá bola stabilne SPD s preferenciami od 28 do 35 %. V prieskume agentúry Forschungsgruppe Wahlen, zverejnenom 17. septembra, sa SPD prvýkrát dostala s 37 % podpory pred AfD, ktorá mala 36 %. Očakával sa tesný súboj o víťazstvo. Ďalšie strany boli ďaleko za tuto dvojicou. Ľavica mala 9 – 12 %, CDU 6 – 10 % (jej podpora klesala) a Zelení 5 – 6 % podpory. BSW preferovalo 4 – 5 % respondentov. Webová stránka dawum.de udávala 17. septembra tieto volebné trendy: AfD 36,7 %, SPD 34,1 %, Ľavica 9,9 %, CDU 6,6 %, Zelení 5,2 % a BSW 3,9 %.
S cieľom zvýšiť na poslednú chvíľu podporu AfD, vystúpil v Neubrandenburgu na mítingu spolupredseda strany Tino Chrupalla. Druhá spolupredsedníčka Alice Weidelová napísala v poste, že skutočné zmeny uskutoční len AfD a že v Meklenbursku-Predpomoransku nastal čas na modrý prevrat (návrat k ruskému plynu – pozn. autora).
Základné údaje o výsledkoch volieb
Podľa predbežných úplných údajov zvíťazila AfD s 38,2 % a bude mať 32 kresiel. SPD získala 35,5 % a 29 kresiel. Za Ľavicu na treťom mieste hlasovalo 6,5 % voličov a bude mať 5 kresiel. Poslední sa do parlamentu dostali Zelení s 5,7 % hlasov a 5 kreslami. Pred bránami Landtagu zostali CDU a BSW (k prekročeniu kvóra jej chýbalo necelých 2 200 hlasov). Volebná účasť bola 78,1 %.
Výsledky nepriniesli prekvapenie, okrem „bomby“ s historickým neúspechom CDU, keď prvýkrát v dejinách NSR sa nedostala do krajinského parlamentu. Na možnosť, že po neustálom poklese podpory v prieskumoch preferencií CDU to môže nastať, však niektoré zdroje poukazovali už pred voľbami. Jediná strana, ktorá mala viac hlasov ako v minulých voľbách, bola AfD. Všetky strany, ktoré boli v predchádzajúcom Landtagu, mali straty. Najväčšie boli u CDU, za ktorú hlasovala len o niečo viac ako tretina voličov v roku 2021.
V súčasných politických pomeroch v Nemecku i v krajine nie je iná možnosť väčšinovej vládnej koalície ako SPD, Ľavica a Zelení. Vedúci kandidát AfD Leif-Erik Holm sa síce vyjadril, že voliči mu dali mandát na zostavenie vlády, ale ide o zbožné prianie a možno len silný výkrik nespokojnosti, lebo ani jedna zo strán v parlamente s ním rokovať nebude.
IV.
Voľby do Poslaneckej snemovne Berlína
Krátko o Berlíne a jeho dejinách
V Berlíne s rozlohou o niečo viac ako 890 km2 žije vyše 3,7 mil. obyvateľov. Je hlavným a najväčším mestom Nemecka a má štatút mestskej spolkovej krajiny. Berlín je aj najväčším mestom EÚ.
Územie mesta je obklopené spolkovou krajinou Brandenbursko. Metropolitný región Berlín-Brandenbursko je treťou najväčšou metropolitnou oblasťou Nemecka.
Niektoré pramene uvádzajú, že názov mesta má slovanské korene. Vzniklo údajne zo slov birl-, berl – (bažina) v polabskom jazyku a bolo doplnené slovanskou príponou -in, ktorá označovala polohu.
Prvé zmienky o Berlíne pochádzajú z 13. storočia. V 15. storočí sa stalo sídlom vládcov Brandenburska. Neskôr bolo hlavným mestom Pruska, od roku 1871 Nemeckého cisárstva, v rokoch 1919 – 1933 Weimarskej republiky a do roku 1945 nacistickej „Tretej ríše“.
Po druhej svetovej vojne bol Berlín rozdelený na štyri okupačné zóny a v roku 1949 sa po vzniku dvoch nemeckých štátov vytvorili dve „časti“ mesta. Na väčšej časti existoval Západný Berlín. Zvyšná časť Berlína sa stala hlavným mestom NDR. Západný Berlín bol síce samostatným administratívnym celkom, ale de facto vo viacerých oblastiach (s výnimkou vojenskej) fungoval ako súčasť NSR. V Bundestagu mal len nepriame zastúpenie prostredníctvom 22 nehlasujúcich delegátov, ktorých volila Poslanecká snemovňa. Medzinárodný ohlas malo vybudovanie berlínskeho múra v auguste 1961. Jeho rozoberanie v novembri 1989 sa stalo symbolom pádu NDR. Mesto sa znovu stalo jedným administratívnym celkom v roku 1990 po zjednotení Nemecka. V júni 1991 odhlasoval Bundestag presun hlavného mesta z Bonnu do Berlína, čo sa ukončilo až v roku 1999.
Zostaneme len pri všeobecnej charakteristike Berlína. Bežne sa označuje nielen za európske, ale aj jedno zo svetových centier politiky, kultúry, médií a vedy. V súvislosti s úpadkom EÚ i nemeckou krízou sa jeho globálny význam však zmenšuje.
Berlín sa nachádza síce na východe Nemecka, ale do NDR patrila len jeho menšia časť. Hovoriť o ňom ako o „novej“ spolkovej krajine nie je správne a mesto sa spravidla označuje po zjednotení Nemecka za „zvláštny prípad“.
Volebný systém do Poslaneckej snemovne Berlína
Voľby do Poslaneckej snemovne Berlína (Abgeordnetenhaus von Berlin ) sa majú konať raz za 5 rokov. Snemovňa má 130 kresiel, ktoré sa môžu zvýšiť „prevísajúcimi“ a vyrovnávacími kreslami. 78 poslancov sa volí priamo v obvodoch a ďalšie miesta sa prideľujú pomerným spôsobom na základe počtu druhých hlasov. Kvórum je 5 %.
Právo voliť do snemovne majú nemeckí občania vo veku 16 a viac rokov s najmenej trojmesačným trvalým pobytom v Berlíne.
Opakované voľby do Poslaneckej snemovne Berlína vo februári 2023
Riadne voľby berlínskej snemovne sa konali v septembri 2021, súbežne s voľbami do Bundestagu. Kvôli rôznym nedostatkom a nezrovnalostiam vo volebnom procese Ústavný súd rozhodol, že voľby sa musia zopakovať. Opakované voľby sa uskutočnili vo februári 2023, pričom strany nemohli postaviť nových kandidátov oproti zoznamu z roku 2021. Legislatívne funkčné obdobie snemovne zvolenej v septembri 2021 však zostalo nezmenené a tak podľa päťročného cyklu sa uskutočnili 20. septembra 2026 riadne voľby.
Vo voľbách vo februári 2023 sa výsledky v porovnaní s voľbami zo septembra 2021 výrazne zmenili, keď si polepšili pravicové strany. Vyhrala CDU s 28,2 % (o 10,2 % viac ako v roku 2021) a 52 kreslami, pred SPD s 18,2 % (o 3,0 % menej) a 34 miestami a Zelenými s 18,2 % (o 0,5 % menej) a 34 poslancami. Štvrtá skončila Ľavica s 12,2 % (o 1,9 % menej) a 22 kreslami a posledná sa dostala do snemovne AfD s 9,1 % (o 1,1 % viac) a 17 miestami. FPD sa do snemovne na rozdiel od roku 2021 nedostala. Volebná účasť bola 62,9 % (o 12,5 % menej). Po voľbách sa vytvorila veľká koalícia CDU-SPD, ktorá zvolila za primátora Kaia Wegnera (CSU). Nahradil Franzisku Giffeyovú (SPD).
Predvolebné prieskumy preferencií
Vo voľbách kandidovalo 17 strán (medzi nimi aj Nemecká komunistická strana). Volebné prieskumy preferencií naznačovali tiež tesný súboj. K hlavným témam predvolebnej kampane patrili bývanie, nájomné, doprava a bezpečnosť.
Od začiatku augusta do 17. 9. bolo 9 prieskumov. O vedenie v nich bojovali Ľavica s podporou od 19 do 23 % s CDU od 18 – 21 % preferencií. V 5 prieskumoch bola prvá Ľavica, v troch CDU a jeden skončil „nerozhodne“. Len málo za nimi boli AfD so 17 – 18 % a Zelení so 16 – 18 %. SPD mala 10 – 15 % podpory. Preferencie BSW sa pohybovali od 3 do 4 % a u FDP boli len 3 %. Webová stránka dawum.de udávala 18. septembra tieto volebné trendy: Ľavica 21,3 %, CDU 20,0 %, AfD 18,0 %, Zelení 15, 5 %, SPD 12,0 %, BSW 4,3 %.
Základné údaje o výsledkoch volieb
Podľa predbežných úplných údajov zvíťazila Ľavica s 25,7 % hlasov a bude mať 47 poslancov. Druhá bola CDU za ktorú hlasovalo 18,8 % voličov a získala 34 kresiel. Tretia skončila AfD so 16,3 % hlasov a 29 miestami. Zelení získali 14,3 % hlasov a budú mať 26 poslancov. Ako posledná sa dostala do snemovne SPD, ktorú vybralo 12,1 % voličov a získali 22 miest. BSW zostala tesne pod kvórom (chýbalo jej takmer 6 300 hlasov). Za Nemeckú komunistickú stranu hlasovalo vyše 2 000 voličov (0,1 %). Volebná účasť bola 74,2 %.
Výsledky volieb skončili podľa očakávaní. Ľavica však zvíťazila s výraznejším náskokom pred CSU, ako predpovedali prieskumy. Mala aj najväčší nárast hlasov. Výrazne posilnila AfD. Najväčšie straty mala CDU a citeľné aj SPD.
Predpokladá sa vytvorenie koalície Ľavica, Zelení a SPD. Formálne je možná aj koalícia CDU, Zelení a SPD, ale spájať sa s CDU je dnes neefektívne.
V.
Užší záver ku krajinským voľbám
Vo voľbách nedošlo k nijakým veľkým prekvapeniam, lebo už v scenároch pred nimi sa objavovali rôzne možnosti. Aj prieskumy predvolebných preferencií predpovedali zhruba tieto výsledky. Zopakujeme, že najhoršie dopadla CDU, ktorá sa prvýkrát v dejinách NSR nedostala do krajinského parlamentu. Najviac posilnila AfD, ktorá dosiahla druhé víťazstvo v krajinských voľbách. Pre ľavicové sily je úspech, že v Berlíne prvýkrát zvíťazila postkomunistická Ľavica. „Politická smola“ prenasleduje BSW, ktorá v oboch voľbách zostala tesne pod kvórom. Považujeme to aj za dôsledok nenávistnej mediálno-politickej kampane proti nej. Volebná účasť bola výrazne vyššia ako v predchádzajúcich voľbách. Nové koalície po oboch voľbách sa jasne črtajú, ale pred stranami sú ešte rokovania.
VI.
Širšie závery k napätej politickej situácii v Nemecku
Po troch krajinských voľbách v septembri sa politické napätie v NSR nezmenšilo. Nemecko je stále hospodársky silný a politicky významný štát, ale dlho sa už zmieta vo viacerých krízach, ktorého ho oslabujú. Optimizmus nevyvoláva, že už druhý kancelár za sebou je slabý. Merz má okrem toho mimoriadne nízku podporu verejnosti. Výsledky oboch volieb 20. septembra označil pre CDU za katastrofálne (a také boli aj v Sasku-Anhaltsku). Pre Merza nastáva veľmi kritické obdobie. Vo funkcii však chce ostať a „pokračovať v reformách“. Pripomína to príbeh britského predsedu vlády Keira Starmera, ktorý sa tiež zubami-nechtami držal kresla, ale „vyhodila“ ho z neho jeho vlastná strana.
Hoci voľby boli len krajinské (najbližšie budú v apríli 2027, najprv naraz v Sársku a Šlezvicku-Holštajnsku a o týždeň neskoršie v najľudnatejšej krajine Severnom Porýní-Vestfálsku), pridávame sa k tým, ktorí očakávajú odstúpenie Merza. Otázkou je, či sa vymení len kancelár alebo sa vypíšu predčasné spolkové voľby.
O možnej zmene ekonomickej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky Nemecka pochybujeme, lebo nevidíme silu, ktorá by to bola schopná urobiť. AfD má rôzne návrhy, ktoré sú niekedy aj racionálne, ale sú značne populistické. Ostatné strany s ňou však nechcú spolupracovať a na to, aby získala väčšinu v Bundestagu, nemá potenciál. Časy sa síce menia, ale nanešťastie je v Nemecku (ako aj v mnohých štátoch EÚ) kríza vodcov a na príchod „záchrancu“ treba čakať. A bude to trvať nejaký rok, lebo vplyv neoliberalizmu, podriaďovaniu sa USA a NATO aj v rámci EÚ na nemecké vládnuce elity sa v posledných rokoch stal príliš silný a prenikol do ich hĺbky. Žiaľ, nie je to dobré ani pre Slovensko, lebo hospodársky sme silne od Nemecka závislí.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008