bola krásna princezná, do ktorej sa zamiloval Apolón. Za to, že ho odmietla, sa jej grécky boh rafinovane pomstil. Poskytol jej mimoriadne veštecké schopnosti, no zároveň zariadil, že nik jej predpovediam neveril. Darmo varovala obyvateľov Tróje, že bohatému a slávnemu mestu hrozí nevyhnutná skaza.
Keď pred štyrmi desaťročiami začalo vznikať hnutie zelených, bolo ešte v horšom postavení ako Kasandra. Verejnosti vtedy pripadli skôr ako tí, čo buď uverili výmyslom niektorých šíriteľov senzácií, začali brať vážne katastrofické vedecko-fantastické príbehy alebo sa dokonca stali zmodernizovanou formou siekt, ktoré sa už niekoľko tisícročí zaoberajú prorokovaním konca sveta. Vtedy sa za možnú príčiny apokalypsy považovala jedine nukleárna vojna.
Analógia hnutia zelených so sektami však kríva z niekoľkých dôvodov. Sektári svoje presvedčenie čerpajú zo svojvoľného výkladu náboženského textu. Zelení vychádzali z vedeckých poznatkov, hoci ich hádam časť vtedajších vedeckých autorít považovala za priodvážne interpretované. Žiaľ, netrvalo to až tak dlho a ukázalo sa, že varovania zelených vôbec neboli zveličené.
V našom svete však každá aktivita nadobúda politický rozmer. Keď bol svet rozdelený na dva antagonistické tábory, v tom „našom“ došlo k paradoxnej situácii. Z činnosti zelených na Západe sa dal vytĺkať značný propagandistický kapitál. Dokonca je pravda, že životné prostredie našej planéty bolo a dodnes je najviac nivočené vďaka konzumnému zameraniu ekonomiky skupiny najbohatších štátov. Lenže nivočenie životného prostredia v tej „správnej“ časti sveta sa dokonca ospevovalo. Napríklad v piesni z päťdesiatych rokov dym z tovární mal byť jednou z najväčších životných krás. Pokiaľ sa ozývali pochybnosti, bol tu argument tvrdý ako úder päste. Veď v centrálne riadenej a plánovanej ekonomike tí, čo sú hore a všetko predvídajú, takže hrozba pre život na našej zemeguli môže pochádzať iba zo Západu.
Napriek tomu aj vo východnej Európe (menovite v Československu) začínalo vznikať ekologické hnutie. Hoci dostalo určitý legálny priestor v rámci organizácií ochrancov prírody, tie mali vopred určené hranice, ktoré bolo zakázané prekročiť a po porušení zákazov nasledovali sankcie.
Po roku 1989 vzniká Strana zelených a padajú obmedzenia pre ekologické organizácie. Je pozoruhodné, aké sú blízke názory ekologických aktivistov a predstaviteľov Strany zelených. Treba tu zdôrazniť niečo iné. Ekologickí aktivisti si uvedomujú, že ľudstvu ako celku vari neostáva veľa času, že sa rozbehli procesy, ktoré môžu mať naozaj apokalyptické dôsledky. Tí, čo považujú akcie ekologických aktivistov za nenáležité, nech si uvedomia, že Kasandru určite nepotešil pohľad na horiacu Tróju.
