November 1989 neznamenal len koniec totalitného režimu, ale aj prílev nových tvárí do politiky. Doba sa postupne menila, no viaceré tváre zostávajú. Objavujú sa i názory, že po desiatich rokoch by mal každý politik z politiky už odísť. Robert Fico dokonca nižší vekový priemer členov Smeru považuje za veľké plus.
Každá doba so sebou prináša rôzne tendencie, ktoré človeka skôr či neskôr ovplyvnia. Všetci sa stávame obrazom daného obdobia. Práve preto sa čoraz častejšie objavovala kritika na adresu ľudí, pôsobiacich v politike pred rokom 1989. Zdá sa však, že ľudia sa postupne v tomto smere menia. Veď sa stačí pozrieť na voľbu prezidenta SR. V priamej elekcii totiž občania Slovenska odpustili Rudolfovi Schusterovi jeho komunistickú minulosť. Znamená to teda asi, že ľudia už začínajú byť tolerantnejší k minulosti.
SDĽ nie je za revolučnú zmenu Veková kategória ľudí nad 40 rokov predstavuje až 84,1 percenta členskej základne SDĽ. Do 30 rokov je 4,2, od 30 do 40 rokov 9,6, od 40 do 50 rokov 24 percent.
Podľa podpredsedu SDĽ Braňa Ondruša ľavicoví demokrati nie sú spokojní s množstvom mladých ľudí vstupujúcich do strany. „Treba ale brať do úvahy aj veľmi aktívnu Mladú demokratickú ľavicu, ktorej väčšina členov nie je zároveň aj v SDĽ, ale na naše rozhodnutia vplývajú. Systematicky sa usilujeme dať priestor mladým, lebo predovšetkým myslíme na budúcnosť,“ povedal pre SLOVO B. Ondruš.
Práve MDĽ je pre ľavicových demokratov rezervoárom mladých ľudí, ktorým ponúkajú aj členstvo v SDĽ. Podpredseda Ondruš ďalej tvrdí, že slovenská politika chronicky trpí na to, že do nej vstupujú ľudia úplne nepripravení, čo vyplýva zo všeobecného presvedčenia, že „politiku môže robiť každý“. „Lenže podľa toho slovenská politika aj vyzerá. Je dobré, keď sa praktická príprava začína na miestnej úrovni, na úrovni základných organizácií a potom nasleduje napríklad vstup do komunálnej politiky – najprv ako člen komisie, neskôr ako poslanec. Skúsenosti totiž špeciálne v politike nemožno nahradiť teoretickými vedomosťami.“ Tento postup SDĽ aj praktizuje v praxi, pretože niekoľko jej členov do 30 rokov už dnes pôsobí na postoch starostov.
Podľa B. Ondruša by generačná výmena v politických stranách nemala byť náhla, revolučná. „Iste, keď to inak nejde… Ale rozhodne to nie je dobrá cesta. V SDĽ volíme cestu serióznej prípravy, získania teoretických vedomostí i praktických skúseností. Plynulú a systematickú generačnú obmenu, aby z nej bolo viac osohu ako škody, potrebuje aj SDĽ.“ Ako ďalej dodal, ide o to, aby odchádzajúcich nebolo viac ako prichádzajúcich. A v tom majú dnes všetky politické strany problém.
SNS nepociťuje tlak Vekový priemer členov Slovenskej národnej strany spadá do kategórie 40 až 44 rokov. Podľa hovorcu strany Rafaela Rafaja práve mladí ľudia vo veku 20 – 28 rokov tvoria asi tri štvrtiny z tých, ktorí v súčasnosti do strany vstupujú. „SNS vzhľadom na príťažlivú formu – zásadovosť, priebojnosť, razantnosť – nepociťuje tlak na tzv. generačnú výmenu. Určite nie spôsobom premyslenej kampane tak, ako to špekulatívne plánujú niektoré strany, v ktorých aj tak rozhodujú staré štruktúry,“ tvrdí R. Rafaj.
SNS má podľa prieskumov najsilnejšie pozície práve v mladších generáciách: 18 – 24, 25 – 34 a 35 – 44, ktoré tvoria viac ako polovicu jej voličov. Takisto majú národniari svoju mládežnícku organizáciu – Slovenskú národnú mládež, ktorá je akousi liahňou budúcich aktívnych členov. V Predsedníctve SNS a v Ústrednej rade, čo sú najvyššie orgány strany, má predseda mládežníckej organizácie svoju stoličku, riadne hlasuje a zúčastňuje sa na rozhodovaní o najdôležitejších otázkach programu a línie strany.
„Generačnú výmenu chápeme širšie, než len výmenu ročníkov, aby boli v kampani pre iných mladých akoby pútačom. Vedenie SNS sa kompletne vymenilo novými ľuďmi v októbri 1999. Už pred voľbami v roku 1998 ale patrilo medzi najmladšie z parlamentných strán,“ doplnil R. Rafaj.
Hnutie za demokratické Slovensko ešte nevie odhadnúť priemerný vek svojich členov, pretože sa stále uskutočňuje ich preregistrácia. Až potom asi budú vedieť aj to, aké kádre im v novej ľudovej strane zostanú a či sa niektorí starší členovia rozhodnú ísť do politického dôchodku. I keď na druhej strane, aspoň čiastočné omladenie vo vedení strany po transformačnom sneme v Trnave nastalo, keďže napríklad podpredsedom pre médiá sa stal Jozef Božik. A práve vtedy ho niektorí starší delegáti podrobili kritike kvôli jeho veku i skúsenostiam.
Aj naďalej viacerí postarší politici zastávajú názor, že mladí im len kradnú miesta. A táto veta nie je konkrétne mierená iba na HZDS. To je asi problém viacerých strán.
SOP vychováva mladých politikov Vekový priemer členov SOP je 39 – 40 rokov. Strana ho považuje za primeraný, nakoľko zodpovedá vekovo najaktívnejšej skupine obyvateľstva.
„Ťažko hovoriť o generačnej výmene v našej strane, ktorá existuje dva roky,“ hovorí tlačová tajomníčka SOP Oľga Pietruchová. Pomer mladých ľudí vo veku do 30 rokov je vo vrcholových orgánoch strany i v poslaneckom klube pomerne vysoký. „Naša kandidátna listina do parlamentných volieb mala najnižší vekový priemer. SOP sa snaží vychovávať mladú generáciu politikov, ktorí dostávajú šancu vzdelávania a prípravy v rámci domácich i medzinárodných možností,“ pokračuje O. Pietruchová.
Medzi mladšiu generáciu členov, ktorí budú schopní v budúcnosti nahradiť terajších vysokopostavených predstaviteľov patrí predsedníčka MOP Andrea Kováčiková, člen RR SOP Robert Spišiak, z poslaneckého klubu napr. Jirko Malchárek. Podľa
O. Pietruchovej SOP necíti potrebu generačnej výmeny vo svojich radoch. „Skôr cítime potrebu dať viac priestoru mladým politikom a novým osobnostiam, ktorí popri súčasných predstaviteľoch strany dokážu osloviť aj mladšiu generáciu. Vo vedení politickej strany by mali byť zastúpené všetky vekové skupiny tak, ako je to v živote každej spoločnosti. Generačná výmena by mala znamenať nielen vekové omladenie, ale aj novú generáciu ideovú a názorovú.“ Takáto zmena sa udiala v SOP tento rok na 2. republikovom kongrese prihlásením sa k modernému smeru stredoľavých strán Európy sociálno-liberálneho zamerania.
„Mladí dostávajú u nás priestor priebežne, predpokladáme, že do ďalších volieb sa nám podarí vyprofilovať nových politikov práve aj z ich radov,“ dodala tlačová tajomníčka.
Väčšina parlamentných strán teda má v zálohe mladých ľudí, schopných v budúcnosti vymeniť terajšie vedenie. Kedy však budú slovenské politické subjekty na generačnú výmenu naozaj pripravené, ťažko povedať. I keď, táto výmena bude asi len pomalá a postupná. Napriek tomu, že jej realizáciou by sa slovenská politika obohatila o nové názory a možno povedať, že by sa aj očistila od chýb a ťarchy minulosti. A tak môžeme ešte stále čakať, že aj o niekoľko rokov budú o našej budúcnosti v parlamente i vo vláde rozhodovať stále tí istí ľudia.
