Dodnes nezodpovedané otázky

Rotmajster Jozef Gabčík a rotmajster Jan Kubiš, vojaci československej armády, uskutočnili 27. mája 1942 útok na auto, ktoré viezlo ríšskeho protektora Čiech a Moravy Reinharda Heydricha. Výstava o tomto významnom odbojovom čine sa koná v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave od 11. mája do 2. septembra 2007. Možno tu vidieť veľa doteraz neznámych exponátov a fotografií: auto ríšskeho protektora, zbrane útočníkov a mnoho iného. Po 65 rokoch však okolo atentátu stále ostáva veľa nezodpovedaných otázok. Na mnohé z nich sa už možno odpoveď nedozvieme nikdy. Potentát bez ochranky Prvá otázka je očividná. Heydrich patril medzi najvýznamnejších činiteľov nacistickej ríše. Dokazuje to aj oficiálne evidenčné číslo jeho auta: SS–3. Auto s označením SS–1 mal Hitler a s označením SS–2 ríšsky vodca SS Himmler. Predstavte si, že takýto potentát jazdil v aute bez ochranky, iba so šoférom. Údajne ho dokonca sám Hitler upozornil, že robí chybu a nariadil mu jazdiť s ochrankou. Heydrich ho neposlúchol. Podľa niektorých autorov bol Heydrich aj amatérsky pilot, ktorý si trúfal po vypuknutí vojny sadnúť do stíhačky a bojovať s nepriateľskými lietadlami. Keď mu to Hitler zakázal, lietať prestal. Heydrichove tajomstvá Je ich niekoľko. Napríklad to, že mal židovských predkov. Pochádzal z mesta Halle vo východnom Nemecku. Po istý čas na tamojšom cintoríne bol náhrobok s menom Sara Heydrich, no za záhadných okolností ho zamenili za iný s nápisom S. Heydrich. Zároveň za neobjasnených okolností mala v Halle vyhorieť matrika. Takže sa pravdu už asi nikdy nedozvieme. Ďalším tajomstvom je, že čestný súd nemeckého vojnového námorníctva Heydricha za nejaký ťažký morálny prehrešok vylúčil z námorníctva. Tiež sa už asi nikdy nedozvieme, za aký skutok to bolo. Heydricha vyhodili z námorníctva ešte pred nástupom nacistov k moci. Lenže už vtedy začal Heinrich Himmler budovať v rámci nacistickej strany ozbrojené oddiely, ktoré mali byť protiváhou SA. Himmler Heydrichovi ponúkol, aby v SS vybudoval spravodajskú službu. Zle si totiž vysvetlil údaj z dotazníka: Hoci bol Heydrich spojovací dôstojník, použil pri vypĺňaní taký výraz, ktorý sa dal interpretovať aj tak, že bol dôstojníkom spravodajskej služby. Boss tajnej služby Po nástupe nacistov k moci v ich ríši existovalo niekoľko tajných služieb a polícií. Maršal letectva Goering organizoval gestapo, na čelo vojenskej tajnej služby – abwehru sa dostal admirál Canaris, Heydrich zorganizoval Sicherheitdienst (SD) – tajnú službu, ktorá mohla špehovať aj nacistických funkcionárov. Heydrich patril k najbrutálnejším aktérom akcie 30. júla 1934, ktorá vošla do dejín pod názvom „noc dlhých nožov“, kde sa po prvý raz prejavila jeho krutosť. Hitler vtedy zúčtoval so svojimi bývalými najbližšími spolupracovníkmi, napríklad aj s Ernstom Röhmom (asi jediný človek v Nemecku, s ktorým si Hitler tykal), náčelníkom nacistických milícií SA, bez ktorých by sa Hitler k moci nikdy nedostal. V SA sa sústredili tí, čo brali veľmi vážne nacistickú propagandu o „národnom socializme“. Navyše populárny Röhm chcel zlúčiť SA s nemeckou armádou do akýchsi „ľudových ozbrojených revolučných síl“. Lenže namiesto jednej teroristickej organizácie nastúpila ešte krutejšia – SS. Najtemnejšia postava Hitlerovho Nemecka Keď americký novinár John Gunther napísal knihu v 30. rokoch minulého storočia knihu Inside Europe, povšimol si, že ,,za Himmlerom je ešte temnejšia postava, bývalý dôstojník námorníctva Heydrich, SS-gruppenführer. Niektorí tvrdia, že Himmler je iba zástenou tohto oveľa brutálnejšieho a nebezpečnejšieho muža“. Niekdajší Heydrichov podriadený, vedúci jeho zahraničnej výzvednej služby a neskôr náčelník nacistickej špionáže Walter Schellenberg, tvrdil, že Heydrich bol skrytou osou, okolo ktorej sa krútil celý nacistický režim. Stál vysoko nad ostatnými nacistickými pohlavármi a kontroloval ich rovnako ako i mohutnú výzvednú a policajnú mašinériu nacistickej ríše. Šéfaktér genocídy – Ríšsky protektor Heydrich mal byť neskôr vedúcim činiteľom pri genocíde celých národov. (Plány na genocídu Židov sa prijali na konferencii vo Wansee pri Berlíne 20. januára 1942. ) Zastupujúcim ríšskym protektorom v Čechách a na Morave bol menovaný 27. septembra 1941. Odstavenie doterajšieho – Konštantína von Neuratha – sa oficiálne odôvodnilo jeho chorobou. V skutočnosti Hitler vytýkal Neurathovi prílišnú „mäkkosť“ voči Čechom. Správu o nástupe nového protektora sprevádzala správa o vyhlásení mimoriadneho stavu v Čechách a na Morave. V novinách sa objavil prvý zoznam popravených. Zoznamy popravených potom tvorili podstatnú časť novinových správ ešte po dlhý čas. Heydrich 2. októbra 1941 na zhromaždení popredných nacistov z Protektorátu Böhmen und Mähren oznámil, aké mu dal Hitler úlohy. Tvrdil, že v Čechách a na Morave ,,v posledných týždňoch prežívame vývoj charakterizovaný sabotážami, činnosťou teroristických skupín, ničením úrody, spomaľovaním práce, čo jasne organizuje veľká odbojová organizácia (…). Stav v posledných týždňoch bol taký, že jednota ríše bola jednoznačne ohrozená.“ Organizovaný odboj Heydrich nezveličoval, v auguste 1941 sa konali rokovania vedenia komunistického odboja (2. ilegálneho ústredného výboru KSČ) a Ústredného vedenia odboja domáceho (ÚVOD) o spoločnej odbojovej činnosti. V zbrojárskych závodoch vypukli desiatky štrajkov. Uskutočnilo sa aj viacero sabotáží – napríklad 31. augusta 1941 boli pri Náchode zničené benzínové nádrže. Jedným z hesiel odboja bolo „Pracuj pomaly!“ Rozsah a organizovanosť odboja dosvedčuje aj okolnosť, že odbojárom bol aj protektorátny predseda vlády generál Eliáš. Heydrich ho dal hneď po svojom nástupe zatknúť a odsúdiť k smrti. Rozsudok bol vykonaný 19. júna 1942. Politika biča a cukru Heydrichova politika v Česku sa nezameriavala len na to, aby vyvolávala hrôzu, bola to skôr povestná politika „biča a cukru“. Zastupujúceho protektora navštevovali delegácie „ríši oddaných“ robotníkov a roľníkov, ktorí ho ubezpečovali o vernosti Hitlerovi. Pre robotníkov sa začali organizovať rekreácie a výrazne im zlepšili prídely potravín a priemyselného tovaru. Tieto dávky boli veľmi blízke tým, čo dostávali nemeckí robotníci. Treba totiž pripomenúť, že kapacita zbrojárskych závodov v Čechách a na Morave dokonca prevyšovala kapacitu britských zbrojoviek (Veľká Británia bola do značnej miery závislá od dodávok amerických zbraní). Hitlera Heydrich požiadal, aby protektorátnemu prezidentovi Háchovi daroval k sedemdesiatinám luxusné auto. Boli síce isté indície, že protektorátny prezident o Eliášovej činnosti prinajmenšom vedel alebo ju tušil, Heydrich však upozornil Hitlera, že Hácha má u Čechov mimoriadnu autoritu. S Háchom mal potom veľmi nepríjemný rozhovor, ktorého výsledkom bolo, že protektorátny prezident začal zdôrazňovať vo svojich prejavoch „vernosť ríši“. Otvorené otázky okolo atentátu Atentát mali uskutočniť parašutisti vycvičení v Londýne. Potrebovali však masívnu pomoc odbojových organizácií: konšpiračné byty, falošné doklady, prídelové lístky atď. Pred atentátom poslal jeden z popredných činiteľov odboja do Londýna Benešovi telegram, že z charakteru príprav parašutistov usudzuje, že sa pripravuje atentát na Heydricha. Ak by sa uskutočnil, malo by to ďalekosiahle dôsledky, ktoré by postihli nielen odboj, ale celý náod. Napísal , že ak je potrebná nejaká akcia podobného typu, na likvidáciu by sa skôr hodil nejaký prominentný kolaborant, napríklad protektorátny minister propagandy Emanuel Moravec. Tento činiteľ bol potom jediný, ktorého neskôr nacisti nepopravili. Život mu zachránil tento telegram, ktorý sa dostal nacistom do rúk? Istý český autor literatúry faktu ho síce v knihe o heydrichiáde obvinil zo zrady, no podľa všetkého ide opäť o otázku, na ktorú sa už asi nikdy nedozvieme pravdivú odpoveď. Hry tajných služieb Parašutisti dostali z Londýna rozkaz pokračovať v prípravách. Existuje niekoľko teórií, prečo Beneš neodvolal prípravy na atentát. V päťdesiatych rokoch bola rozšírená teória (ktorá sa zjavila opäť aj v tejto dobe), že Heydrich išiel po krku náčelníkovi vojenskej služby abwehru admirálovi Canarisovi. Ten mal spojenie s britskou tajnou službou, ktorej dodával cenné informácie. Napríklad od Canarisa britská tajná služba vedela, že skupina ne-meckých generálov bola pripravená zvrhnúť Hitlera, ak by západné mocnosti vojensky pomohli Československu na jeseň 1938. Canaris v roku 1940 oboznámil západných spojencov s časťou plánu bleskového útoku. Hitler začal Canarisa podozrievať až na sklonku roku 1941, keď sa ukázalo, že abwehr mimoriadne podcenil silu Červenej armády a kapacitu sovietskej ekonomiky. Mal atentát zachrániť Canarisa? Ten vraj na Heydrichovom pohrebe povedal jeho vdove, že pochovávajú jeho najlepšieho priateľa. Na želanie baťku Stalina? Existuje však aj teória, že atentát na Heydricha si želali Sovieti. Heydrich zohral temnú úlohu, ktorej dôsledkom boli čistky v Červenej armáde pred rokom 1937. Mal údajne československej tajnej službe podstrčiť informácie, že skupina vysokých dôstojníkov sa chystá zvrhnúť Stalina. Beneš vzápätí tieto informácie poslal do Moskvy. Rovnako záhadne ako požiar matriky v Halle, za ktorým mal stáť Heydrich, vypukol aj požiar aj v archíve SD. (V deväťdesiatych rokoch sa zasa zjavila teória, že oné informácie podstrčil sám Stalin bielogvardejcom v Paríži, ktorí ich potom poskytli nacistom…) Agent pod lampou Jednou z doteraz nezodpovedaných otázok je, že v tesnej blízkosti Hitlera sa vyskytoval sovietsky agent. Dodnes Rusi nezverejnili jeho meno. Boli dohady, či to nemohol byť Martin Bormann, ktorý bol na čele aparátu NSDAP. Existuje kniha, ktorá tvrdí, že touto agentkou bola Hitlerova milenka Eva Braunová. Nech už tým agentom bol ktokoľvek, na stopu mu mohol prísť iba Heydrich, ktorého SD mohla sledovať aj najvyšších nacistických funkcionárov. Pravda zrejme bude iná Lenže najpravdivejšou je iná možnosť. Hoci napríklad československí piloti veľmi pomohli Británii v čase mohutných nacistických leteckých útokov, hoci československá tajná služba vedela často poskytnúť dôležité informácie, Benešovi sa nepodarilo dosiahnuť, aby jeho londýnska vláda bola oficiálne uznaná za spojeneckú. Naviac, západné mocnosti do roku 1942 neodvolali svoje podpisy pod Mníchovským diktátom, takže neboli po vojne zaručené predvojnové hranice ČSR. Nacistickej propagande sa darilo vytvárať dojem, že Česi sú so svojím postavením v nemeckej ríši viac-menej spokojní a tým britskí politici možno argumentovali voči Benešovým politickým požiadavkám. Teda aj sám Beneš, aby dosiahol spomínané ciele, potreboval viditeľnú odbojovú akciu. Ešte jedno sprisahanie? Heydrich bol 27. mája 1942 po útoku Gabčíka a Kubiša ranený. Dopravili ho do neďalekej nemocnice Na Bulovke. Zraneniam podľahol 4. júna 1942. Tu je jedna z posledných záhad. Heydrich nechcel, aby ho ošetrovali českí lekári a z Berlína boli povolaní esesácki lekári. Viacero autorov vyslovilo názor, že tí postupovali tak, že Heydrich nakoniec zomrel. Na Heydrichovej smrti mohol mať záujem nielen Canaris, ale nenávidel ho aj ríšsky vodca SS Himmler a mnohí ďalší nacistickí pohlavári. Heydrich na každého „čosi“ kompromitujúceho vedel, dokonca vraj aj na samotného Hitlera. Heydrichiáda Po Heydrichovej smrti nasledovali kruté represálie. Zoznamy popravených v novinách sa ešte rozšírili. Navyše, nacisti vypálili ako odvetu dedinu Lidice. Hoci tieto represálie ťažko postihli najmä odboj, nakoniec spojenci museli odvolať podpisy pod Mníchovským diktátom a Benešovu vládu oficiálne uznať. Nacistický teror mal však ďalší dopad. Ukázalo sa, že Česi a Nemci nemôžu žiť v jednom štáte. Neskoršie Benešove dekréty boli odpoveďou na nacistické zločiny voči českému národu, ktorých sa aktívne zúčastňovali aj sudetskí Nemci, ale aj na heydrichiádu. Hoci sa na represáliách aktívne zúčastnila i Heydrichova vdova – napríklad trvala na tom, aby boli popravení aj neplnoletí (napr. malé dievčatko, ktoré požičalo parašutistom bicykel), po vojne dostala v NSR generálsku penziu a niekoľkokrát vystúpila s vyhláseniami o „českom barbarstve“. Za neprítomnosti ju československý súd odsúdil na doživotie. (Mimochodom, Heydrich bol generálom SS a túto organizáciu Norimberský tribunál vyhlásil za zločineckú. ) Poprava, či atentát? Heydrich patril medzi autorov plánu na povojnovú likvidáciu českého národa – časť mala byť ponemčená, časť vysídlená a časť fyzicky zlikvidovaná. Vzhľadom na tieto okolnosti bol čin Gabčíka a Kubiša skôr popravou zločinca než atentátom. Autor je vysokoškolský učiteľ

(Celkovo 1 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter