Zopár úvodných informácií. Žiadna klobása, vždy len klbása. Dolná zem nie je u protinožcov, ale vznikla v našom bývalom Veľkom Slovensku (niektorí píšu Uhorsko), asi tak okolo polovice 18. storočia. Dnes sa rozprestiera nielen na juhu dnešného Maďarska (nadol od Pešti), ale aj na západe Rumunska, severe Srbska, vo východnom cípe Chorvátska. A k Dolnej zemi sa hlásia aj Slováci z Bulharska, ktorí pri svojom putovaní tam i späť sa vždy dobre cítili aj na juhouhorských rovinách. Dnes, v sobotu 16. novembra 2013 sa zišli na jubilejnom desiatom klbásovom „vorkšope“ dolnozemskí Slováci z Bulharska, Maďarska, Rumunska a Srbska.
Vo svojom omaľovankovom stolovom kalendári mám už trištvrte roka tretiu novembrovú sobotu a Slovnaft poznačený ako čas a miesto klbasiády, ktorú organizujú spolky najmenej dvojnásobných Slovákov. Boli voľakedy Slovákmi za hranicami dnešnej vlasti a sú Slovákmi aj dnes vo vlasti. Za Slovákov sa nielen hlásili, ale po slovensky a v slovenčine vždy aj žili. A dobrá klbása patrí k slovenskému životnému štýlu tiež. Vo svojom fotoaparáte nemám ešte doteraz zabudovaný digitálny zachytávač vôní, musí vám stačiť len zopár fotografií a moje vyhlásenie, že ak na budúci rok prídete a dolnozemské klbásy 
precítite a vychutnáte, tak predovšetkým spoznáte globálnejšie slovenské pohľady na život. Slovensko nie je len hrad nad Bratislavou a budova vedľa …
Podľa programu sme sa dozvedeli, že predpoludnie bolo venované výrobe súťažných klbás, ich ochutnávaniu, posúdeniu a vyhláseniu víťazov. Ako som sa dozvedel pri svojej osobnej poludňajšej uzávierke od Štefana Zelenáka – hlavného organizátora podujatia – tohtoročným víťazom 
naj klbásy sa stali Slováci z Bulharska. Pre úplnosť informácií treba poznamenať, že klbásy vyrábané do súťaže sa miesili na mieste. Jednotlivé súťažné družstvá mali prepracovanú klbásovú choreografiu. Ale klbásy, ktoré ste mohli na stretnutí konzumovať, prípadne si kúpiť a vziať so sebou, ich výrobcovia pripravovali najmenej dva dni dopredu. Aj ja som ochutnal, aj kúpil – do vianočnej kapustnice.
Nevyčkal som žrebovanie tomboly, ale ceny boli na potešenie ducha i tela (predovšetkým žalúdka). K dispozícii bol aj stolík s dolnozemskou literatúrou pod ochrannými plecami dolnozemského kultúrneho velikána Mira Demáka. Svojím fyzickým ustrojením sa nemohol vyhnúť ani členstvu v klbásovej porote. 
Už predpoludním začala vyhrávať aj ľudová hudba Nebantuj pod vedením pána Biháriho. Boli vynikajúci, viem to objektívne posúdiť (hrá mi tam svatko).
Skončím vyslovene netradične, už sa teším na 11. dolnozemský „klbásfest“ v roku 2014.
Foto: Autor
Texty k fotografiám:
Nadlackí klbásoví tvorcovia.
Súťažné vzorky.
Porota sa pripravuje.
Porota koštuje.
Miro Demák a Štefan Zelenák, osobnosti klbasiády.
Ľudová hudba Nebantuj
Toto mám jesť!?
Postklbásové zátišie.
Bezmäsité zátišie.
Po súťaži.
Klbásová podpora.
Klbásy idú na odbyt.
