Čertoviny.

Pod týmto názvom mal v roku 1970 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vyjsť výber zo štyroch Karvašových kníh humoresiek, satír, poviedok a causerie. Nevyšiel, boli také plané časy, že náklad zošrotovali. Po premiére hry Absolútny zákaz a publikovaní série spoločensko-kritických esejí totiž normalizátori rozhodli o absolútnom zákaze uvádzania jeho hier na všetkých javiskách Slovenska. Nemohli mu ani vychádzať nové knihy a keď sa po desaťročí daktoré predsa objavili, neodporúčalo sa, aby ich kníhkupectvá vystavovali vo výkladoch. Napriek tomu, že dnešná mladšia stredná generácia nezastihla na školách smutné roky, keď študenti pod vedením pedagógov vyčiarkovali v učebniciach literatúry stránky o nežiadúcich autoroch, Peter Karvaš nebol pre nás neznámym autorom. Veď už len samotná Polnočná omša, ktorá po uvedení v máji 1959 doposiaľ zaznamenala vyše 60 premiér na profesionálnych scénach Európy a Ameriky, ostávala pojmom. Jeho kultivované, no satirické nazeranie na svet, spoločnosť a jej všetky neodpustiteľné hriechy v mladosti formovalo prostredie rodnej Banskej Bystrice, neopakovateľná atmosféra vtedajšieho Martina a Matice slovenskej, ktorá mala tak pramálo spoločné s jej dnešnou karikatúrou. A bola to najmä Karvašova priama účasť na historickom dianí v srdci Povstania, ktoré sa stalo na desaťročia hlavným žriedlom jeho literárnych diel.

Prečo by malo Karvašove ostré pero otupieť neskôr, keď prišli nové neprávosti, keď sa slávnostné prejavy verejných činiteľov dostávali do čoraz hlbšieho rozporu so skutočnosťou, keď si začali protirečiť s tým, čo mnohí očakávali od povojnových rokov či od obrodného procesu na konci 60. rokov. Karvašove hry stiahli z repertoárov divadiel, beletriu a teoretické práce z pultov kníhkupectiev, ale neumlčali ho. Nezatrpkol, písal ďalej, hoci najprv iba do zásuviek. Tvoril pre lepšie časy. Ale ani tie ponovembrové nie sú pre umeleckých tvorcov ideálne, hoci naoko relatívne žičlivejšie. Stačila verejná kritika Hudecových manierov pri násilnej reorganizácii divadiel a štátne i pološtátne inštitúcie sa opäť voči Karvašovi obrátili chrbtom.

Petrovi Karvašovi hádam najväčšiu radosť robia jeho odchovanci z VŠMU, z ktorých sú dnes docenti, profesori, riaditelia divadiel, ktorí naňho nezabúdajú. Naďalej píše, kriticky, neúnavne. Spolu s ním veríme, že to už nikdy nebude do zásuviek.

(Celkovo 2 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter