Oslávili sme deň oslobodenia Bratislavy. Aj „vďaka“ doslova výbušnej situácii na východe nášho východného suseda azda so zvýšenou pozornosťou.
Uctiť si, neuctiť? Sám, alebo s niekým? Všetkých alebo len našich? Takéto a podobné otázky vírili v poniektorých mysliach politikov, diplomatov ale aj zabezpečovacieho personálu (poradcov a novinárov). Napokon si myslím, že oslavy víťazstva spred 70 rokov „dopadli“ dobre. Poďakovanie všetkým vojakom Červenej armády bolo namieste. Potešilo ma to, je to nielen povinnosť, mala by to byť prirodzenosť, citová a rozumová vyspelosť tvora, ktorý nesie druhové meno – človek. Prejdime sa za pomoci fotografií Slavínom a mestom pod ním, pripomeňme si BRATSKÚ SLÁVU, ktorú sme pripravili ľuďom v zbrani vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Bola to skutočne záplava farieb a vôní prostredníctvom kvetov a vencov.
Slavín v nedeľu ráno, trojica vlajok na počesť najvýznamnejšieho hosťa sobotňajších osláv.
Vence najvyššej slovenskej štátnej „trojky“.
Veniec S. Lavrova, vľavo od neho veniec v ukrajinských farbách je od Bratislavského samosprávneho kraja.
Mračná nad Slavínom netrvajú dlho.
Záplava kvetov, asi 30 vencov a kytíc, pod Pamätníkom Víťazstva.
Z národov hoc sme rôznych…
Palestína, Rakúsko, Kuba, Rumunsko.
Rusko.
Bielorusko.
Grécko.
Francúzsko, pod nim Chorvátsko.
Cyprus.
Srbsko.
Bratislavský samosprávny kraj aj tu v ukrajinských farbách.
Vpravo kvetinový „kút“ mesta a niektorých mestských častí.
Indonézia.
