Ako? Čakal som dôvody? Aké dôvody? Dôvody sú verejné, súkromné, intímne, nevedomé. Sú dôvody rozumu a dôvody srdca a dôvody tela (žalúdka, svalov, pudov). Sú dôvody pravdivé, klamné a sebaklamné, poctivé a nepoctivé. A tak ďalej. KEĎ SA CHCE PES BIŤ, PALICA SA NÁJDE, hovorí ľud. Toto je základná veta o dôvode. Keď sa má niečo odôvodniť, dôvod sa nájde. Keď niečo nechcem prjať, neprijímam ani dôvody. Žiaden z možných dôvodov nie je DOSTATOČNÝ. Dostatočný dôvod nejestvuje. Aj dôvody musím odôvodňovať, dôvody svojich dôvodov musím odôvodňovať a tak ďalej. Keď mi odôvodňovali, bol som zvedavý na ich obratnosť, ako som zvedavý na obratnosť krasokorčuliara, herca, kúzelníka. Dôvod, ktorý je pre mňa DOSTATOČNÝ, je dostatočný, lebo som sa rozhodol prijať ho ako dostatočný. Ak to, čo mám prijať ako produkt odôvodňovania, je pre mňa prijateľné ešte pred odôvodňovaním, prijateľné sú aj dôvody. Ak som šťastný, nájdem tisíc dôvodov svojho šťastia. Ak som nešťastný, spochybním ich všetky. Čo je obratnosť odôvodňovania? Proces vyvolá dojem KRÁSY. Keby sme sa Pánaboha opýtali, aké mal dôvody pre stvorenie sveta, myslím si, že by sme dostali odpoveď: „Pozrite sa, aký je svet krásny“. Myslím si, že väčšinu z nás by odpoveď uspokojila. Vraciam sa k otázke: „Ako vám to odôvodnili?“ Kto? „Oni“. Oni sú rôznorodí. Tamto stoja priaznivci, usmievajú sa, čakajú na môj súhlas. Čakajú na môj súhlas nielen pre radosť, že súhlasím, ale aj pre radosť zo svojho súhlasu s mojím súhlasom. Viaže nás sympatia a sympatia sa musí podporovať. Je to ako vzájomné vyznanie lásky. Prečo ťa ľúbim? Lebo verím, že ty ľúbiš mňa. Dôvody sú prostriedkom vzájomnosti. Ak vzájomne súhlasiaci stoja proti sebe, ani sa nemusia počúvať. Dôvodia SEBOU, nie tým, čo hovoria. A hentam stoja podozriví. Čudne zazerajú, šípim, že sa mi chcú vysmiať. Hoci rozprávajú „jazykmi anjelskými“, nemôžem im veriť. Hoci im verí môj analytický aparát (nosím ho v sebe ako počítačku), neverí im môj démon, či ako mám pomenovať to, čo rozhoduje ako posledná inštancia. Hudba sa mi predstavuje ako škrípanie. Ale nezjednodušujme. Vyznáte sa v sebe? Ak je niečo „krásne“, nemáte pocit, že azda zle vidíte? Veríte démonovi v sebe? Nemôže sa démonovi driemať? Je neomylný? Nekrivdíte tomu, koho upodozrievate zo zlých úmyslov? Nedôverujete nedôveryhodným? Otázka „Ako vám to odôvodnili?“ sa mení na otázku: Ako som bol spôsobilý pochopiť dôvody, teda: odhadnúť VÁS, kto dôvody vymýšľate? Pozrime sa na archetypový prapríbeh. K mudrcovi prídu dvaja rozvadení. Prvý predloží svoje dôvody, mudrc povie: Máš pravdu. Potom predloží opačné dôvody druhý. Máš pravdu, povie mudrc. Prvý sa ohradí. Je nezmyselné súhlasiť s tvrdením aj s jeho opakom. Máš pravdu, povie mudrc. Je mudrc mudrcom, je hlupákom? Teda: Ako ste mi to odôvodnili? Dnes je pekný jarný deň, apríl, nebeské vtáctvo, hoci v mestskom prostredí, krásne spieva, rastlinstvo, hoci polootrávené, usiluje sa rásť, ako predpisuje zákon. Aj vo mne je akýsi, hoci dočasný a zraniteľný, mier. Prijímam vás ako poslov mieru. Vaše dôvody prijímam a teším sa s vami. Ako bude o hodinu? Zajtra? O rok? Uvidí sa. Uvidí sa, ako prijmem vaše dôvody, ak ich budem môcť prijať. CARPE DIEM je teda aj dôležitá poučka LOGU, ktorý vymyslel zákon dostatočného dôvodu. Autor je psychiater
