„Majstri, majstri!“ či „Šatan nie je človek, Šatan je Boh!“ nieslo sa cez víkend ulicami každého slovenského mesta. To, čo sme si po olympiáde v Salt Lake City nevedeli ani len predstaviť, sa stalo skutočnosťou. A Slováci mohli byť zase hrdí na svoju národnosť. Na sobotňajší večer si nik nerobil iný program ako pozeranie hokeja. Dokonca aj moji známi, ktorí si v ten deň povedali svoje Áno, zabezpečili v mieste oslavy veľkoplošnú obrazovku. Víťazstvo Čechoslovákov Námestie SNP sa zaplnilo do posledného miestečka, hokejisti jednoducho urobili druhú revolúciu. Neštrngalo sa však kľúčmi, ale fľašami s alkoholom. A práve v tom bol háčik. Slováci totiž opäť ukázali, že pri všetkom potrebujú alkohol. Niežeby sme nemali čo oslavovať, ale aby sa vodiči MHD a dispečeri báli o svoj život… To už je trošku silná káva. Škodu Bratislavský dopravný podnik vyčíslil na milión. Mohol sa použiť aj iným spôsobom… Na druhej strane, po skončení finálového zápasu sme zase ukázali, že sme družný národ. Po Špitálskej ulici jazdili autá s ľuďmi na kapote a niektorí vodiči s prázdnejším autom odviezli dokonca aj úplne neznámeho fanúšika. Každý bol opäť s každým brat. Konečne sa prejavila aj tá lepšia stránka slovenskej povahy. Veď všade vo svete hovoria o našej dobrosrdečnosti. Dokonca náš úspech oslavovali aj v susednej Českej republike, i keď tam vyhlásili za víťazov majstrovstiev sveta opäť Čechoslovákov. Radovať sa mohol aj predseda Národnej rady SR Jozef Migaš, z ktorého v priamom prenose švédska réžia načas urobila slovenského prezidenta Rudolfa Schustera. Práve ten hráčov ponúkol povestnou drienkovicou. Oslavovať sa malo čo – na rozdiel od politikov totiž hokejisti, ako povedal aj kapitán Miro Šatan, dokázali pozdvihnúť hrdosť slovenského národa. „Dnes sme uzatvorili ďalšiu kapitolu tým, že sme pozdvihli národné sebavedomie Slovákov,“ skonštatoval kapitán zlatého tímu. A vytvorili tak prezidentovi lepšie podmienky na jeho pracovnú cestu do Spojených štátov. Azda si dovtedy Američania stihnú nájsť krajinu majstrov sveta na mape.
Quo vadis slovenský hokej V nedeľu sa pokračovalo v búrlivých oslavách. Ak sme čakali na STV priamy prenos hneď z letiska, ako to bolo plánované, nedočkali sme sa. Vraj sú na letisku stiesnené priestory. Súkromná TV Markíza dokonca oslavy úplne ignorovala. Na Námestí SNP znova burácali davy a s nadšením očakávali príchod hokejistov. Mnohí však zostali po ich príchode sklamaní. Ešteže sa niektorí z našich majstrov sveta riadne potúžili alkoholom a vďaka tomu urobili šou, inak by zrejme veľa ľudí malo z nekoordinovaných osláv ešte rozpačitejšie pocity. Jano Lašák, Miro Hlinka či Robo Petrovický ukázali kus svojho speváckeho umenia, zlatý brankár sa dokonca predviedol aj ako akrobat. A tak pri oslavách neboli na kapote dopravných prostriedkov len fanúšikovia, ale aj gólman Lašák. Našťastie bol jeden z jeho spoluhráčov duchaprítomný a včas ho stiahol naspäť do autobusu – inak by Slovensko prišlo o jedného z hrdinov. Sme teda majstrami sveta pre rok 2002. Eufória o chvíľu opadne a my budeme musieť riešiť otázku: Quo vadis slovenský hokej? Štadióny totiž chátrajú, mnohé sú dokonca nekryté, náklady sa zvyšujú. Keď si pozrieme zostavu slovenského hokejového tímu, tak na prste jednej ruky zrátame, koľko hráčov uvidíme v novom ročníku slovenskej extraligy. Sme majstri sveta! Opakujme si to a hádam to pochopia aj tí, ktorí by mohli slovenskému športu pomôcť. Zo vstupného totiž u nás nijaký futbalový či hokejový klub nevyžije… Taktiež sa skončili časy plošného systému štátnej starostlivosti, ako to bolo v období totality. Hľadať nasledovníkov majstrov sveta bude teda ťažké. Hokej na vzostupe, futbal upadá? A ešte jedna športová poznámka. Na Slovensku futbal a hokej vždy patrili medzi najobľúbenejšie športy. Minulý týždeň sa niesol práve v znamení týchto dvoch športových odvetví. Zatiaľ čo slovenskí hokejisti bojovali o medaily na majstrovstvách sveta, futbalová obec prežívala finále Slovenského pohára – súťaže, ktorá kedysi patrila medzi najprestížnejšie na Slovensku a mnohé kluby si tento pohár cenili viac ako zisk majstrovského klubového titulu. Ak sa hovorilo, že úspechy hokejistov sú akýmsi liekom na súčasnú slovenskú „blbú“ náladu, futbalový pohár zase zrejme odzrkadlil stav našej spoločnosti. Zatiaľ čo kedysi vo finále Slovenského pohára zvádzali ťažký boj favoriti superligy, minulý týždeň ukázal, že nielen slovenská ekonomika je na tom zle. Vo finále sa totiž stretol prvoligový Púchov s druholigistami zo Senca, z ktorých prvý musel a druhý mohol zvíťaziť. Horšie je, že kým hokejisti sú na vrchole svetového hokeja, v predkole Pohára UEFA nás bude po prvý raz v histórii slovenského futbalu zastupovať druholigový klub.
