Dvadsiaty štvrtý raz sme sa zišli hlboko v lesoch nad bratislavskou Račou. Dvadsaťštyri rokov. To je vlastne tretina obdobia od času, kedy sa tu odohrali udalosti, pre ktoré sem, na Malý Slavín, každoročne v polovici mája chodíme. Už nielen hŕstka členov bývalej SDĽ či Klubu Nového slova, ale dobré dve stovky Bratislavčanov, ba i ľudia zo zahraničia.
Dejiny. Toto slovo sa v posledných týždňoch často skloňuje. U nás doma, aj inde v Európe. Pritom si ani nepripomíname dajaké okrúhle jubileum. Súčasné politické dianie dobehlo minulosť. Či dejiny dobehli súčasnosť? Do slovenského parlamentu, ale nielen tam, sa dostali sily, ktoré patria do starého sveta a opäť strašia. Najnovšie aj v Rakúsku.
História národa, mesta aj údolia
Ľudská civilizácia má svoju históriu, krivolakú, protirečivú. Svoje dejiny má každý národ, každé mesto, ale i toto údolie a priľahlé svahy Malých Karpát. Dokonca aj vojnové dejiny. V júli 1866 tu prebiehali prestrelky v rámci prusko-rakúskej vojny, keď sa už po podpísaní mierovej zmluvy Prušiaci márne pokúšali preniknúť do Bratislavy. O posledných bojoch 22. júla svedčí malý obelisk venovaný padlým vojakom na neďalekom Kamzíku. Potom tu vládol mier, na tie čase nebývalo dlho – 49 rokov.
Po skončení tej ďalšej – Veľkej vojny južné výbežky Karpát opäť potvrdili svoju strategickú polohu, keď tu na sklonku roku 1918 operovali Československé légie, ktoré na Silvestra Bratislavu pričlenili k novotvoriacej sa republike.
Po tretí raz v novodobej histórii sa o Malé Karpaty zvádzali boje na prelome marca a apríla 1945. Zintezívnili sa 3. apríla, keď Červená armáda oslobodila Raču a Nemci sa s bojovou technikou presúvali cez horský masív na Záhorie.
Tu niekde sa stretli úsečky životných osudov dvoch červenoarmejcov, Ivana Gorjunova a Nikolaja Fimuškina. Jeden mal 29 a druhý 30 rokov, obaja zahynuli 4. apríla. Nevieme, či boli spolubojovníci z jedného útvaru, alebo sa náhodou ich bezduché telá ocitli na tom istom mieste. Údajne boli ranení a pri transporte zomreli. Zrejme išlo o príslušníkov predsunutých jednotiek 25. gardového zboru, ktorý operoval pri Bratislave.
Opakovane sa vyskytujú tvrdenia, že išlo o letcov. Ale nedočítal som sa, že by v tom čase bolo nad Malými Karpatmi zostrelené sovietske lietadlo.
Koncom 50. rokov sústredili telá červenoarmejcov, ktorí padli v tejto etape bratislavsko-brnianskej operácie, na „veľkom“ Slavíne, takže mená oboch hrdinov z toho „malého“ iste nájdeme aj na tabuli, ktorú tam z iniciatívy ruskej ambasády minulý rok inštalovali.
Náhrobné kamene nahradil pomník
Na pôvodnom mieste posledného odpočinku Gorjunova a Fimuškina iste ostali náhrobné kamene, lebo v roku 1984 tu postavili z hrubo opracovaného granitu pomník so schodíkmi, nízkym zábradlím a dvoma stožiarmi na zástavy.
Kúsok opodiaľ upravili výdatný prameň pitnej vody, ktorý dostal názov Ivanova a Nikolajova studnička. A zo sto metrov odtiaľ dobrovoľní brigádnici z vtedajšieho Zväzu československo-sovietskeho priateľstva vyrovnali lúku, kde pri staršej okrúhlej besiedke postavili dva dlhé zastrešené stoly, ohnisko, stolnotenisový stôl a vedľa priestor na loptové hry.
Vtedy sa tam siala parková tráva, tak si kolektívy museli vypýtať povolenie na organizovanie podujatí v tomto kúte prírody od Mestských lesov. Ale cez letnú sezónu tu skoro každý víkend čosi bolo.
Dejiny. Aj každý pomník má svoje dejiny. November 1989 zaradil Malý Slavín medzi tie, o ktoré sa netreba starať. Ak pod tú starostlivosť nezaradíme odstránenie červenej hviezdy z vrcholu pamätníka. Akoby sa červenoarmejci prebili k nám pod symbolom kríža či svastiky.
Iniciatívy sa chopila ľavica
Na jar 1993 Bratislavský výbor SDĽ na čele s predsedom Milanom Ftáčnikom spolu s členmi Mladej demokratickej ľavice zorganizoval za účasti asi troch desiatok ľudí z Rače turistický pochod na zanedbaný Malý Slavín, ktorý obriadili. Z tohto podujatia sa stala tradícia, ktorú po SDĽ prevzal Klub Nového slova a Klub bratislavských antifašistov, ktorý prešiel od zaniknutej SDĽ k strane Smer SD.
Neskôr sa pridal Oblastný výbor SZPB v Bratislavskom kraji a od tohto ročníka už aj oficiálne Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku. Ale chodia sem aj členovia Jednoty dôchodcov, združenia vojenských veteránov, turisti, gymnazisti z Einsteinovej ulice v Petržalke.
V roku 1996 v predvečer výročia SNP niekto vyvrátil plôtiky, tabuľu z čierneho mramoru rozlámal na drobné kúsky a porozhadzoval po lúke. Všetko zlé je na niečo dobré. O zničenom pomníčku písali noviny, Malý Slavín sa takto dostal viac do povedomia Bratislavčanov. SDĽ iniciovala opravu, pomocnú ruku podalo aj ruské veľvyslanectvo. Žiaľ, na novej tabuli sa objavili dve chyby. Skomolilo sa na nej jedno priezvisko (Gorzonov) a dátum (1. apríl).
Po komplexnej obnove
Tie pochybenia sa napravili až pri komplexnej obnove, ktorú uskutočnil mestský podnik Marianum v marci 2015. Zubom času narušené oporné múriky museli opraviť, kameň po kameni rozložiť a následne zamurovať. Súčasne všetky kovové a drevené časti oplotenia dôkladne vybrúsili a ponatierali novým náterom. Ostrihali okolité kríky a pokosili trávu. Text v azbuke na tabuli už zodpovedá pravde.
Aj keď tohto roku naša „pracovná čata“ zamierila dva dni pred podujatím so záhradníckym náčiním k pomníku, nemala čo na práci. Chlapi z Marianumu, ktorí sedeli obďaleč, nás ubezpečili, že tak ako veľký Slavín, aj tento každý rok k 9. máju dajú do poriadku. Opravili a na zeleno natreli aj dva stĺpy na zástavu. A tak počas oslavy po štvrťstoročí znovu mohli zaviať dve štátne vlajky, hoci iné ako v roku 1989.
Dážď ľudí neodradil
V sobotu prišlo vyše 200 ľudí napriek tomu, že celú noc pršalo a obloha bola ráno zamračená, dokonca aj potom na Malom Slavíne chvíľu spŕchlo. No všetko bolo v poriadku.
Prítomných pri pomníku privítal predseda KNS profesor Jozef Lysý. Po slovenskej hymne, ktorú zaspieval sólista Opery SND Ivan Ožvát, sa ujal slova predseda OblV SZPB Martin Krno, po ňom „náš“ primátor Milan Ftáčnik a vo dvojici vystúpili ruský a bieloruský veľvyslanec Alexej Fedotov a Vladimir Serpikov. Novomeského Analýzu predniesla zaslúžená umelkyňa Terézia Szabová-Kornošová a na záver sme si zase vypočuli Ivana Ožváta – pieseň Ťomnaja noč…
Na lúke sa už v neoficiálnej časti predstavil so svojimi šansónmi vedec, básnik a skladateľ, bard z Petrohradu Alexandr Gorodnickij a štvorica temperamentných mladých ruských speváčok. Napokon sa nad lesami rozlialo slnko, a tak sa prítomní už nemuseli schovávať pred dažďom pod strechami. Tradične sa na každému ušiel guľáš, špekáčik, aj čo-to z ruskej kuchyne. Nálada bola výborná, ťažko sa účastníci podujatia poobede rozchádzali.
Aj oslavy výročí majú svoje dejiny. Nemali by sme zabúdať na to dobré, ale aj zlé, aby sa to už viac nezopakovalo. Mimochodom, vlani vyšli prvý raz mapy, v ktorých figuruje názov Malý Slavín. Dosiaľ sa používal iba neoficiálne. Som rád, že sme mohli napomôcť pokroku aj v geografii.
Foto: Denisa Žiaková, Emil Polák
