V málo prehľadnej vnútropolitickej situácii na Ukrajine, ktorá sa nachádza od februára 2022 vo vojne a v neustále predlžovanom výnimočnom stave, došlo k zvýšeniu napätia. Zapríčinil ho prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý má záľubu v uskutočňovaní personálnych zmien. Robí ich spôsobom, ktorý sa podobá simultánnej šachovej partii, pričom základnou zásadou „hry“ sú predstavy o upevnení svojej moci. Dôvodmi zmien, ktoré sa často kamuflujú alebo vôbec neuvádzajú, sú ako v prípade iných autoritárskych politikov, najmä podozrievavosť a strach, pričom často ide o neočakávané kroky.
Kritický pohľad na Zelenského ako vodcu v štáte, ktorý je vo vojne
Chápeme veľmi ťažké, neutešené postavenie Zelenského ako vodcu štátu, ktorý bojuje. Prezidentom sa nestal s predstavou, že sa ocitne vo vojne, ale ukrajinská politika pod jeho vedením (využívajúca podporu Západu) sa jej nesnažila zabrániť.
Všeobecne možno oceniť Zelenského odhodlanie viesť krajinu v čase vojny, ale o efektívnosti jeho politiky sa nedá hovoriť. Otázne je, či má osobnostný, vodcovský a strategický potenciál dosiahnuť v ťažkej situácii úspechy. Situáciu sťažuje rozšírená korupcia, ktorá prenikla aj do najvyšších sfér moci. Ukrajina sa vzhľadom na ťažkú sociálno-ekonomickú i bezpečnostnú situáciu stáva čoraz viac závislá od podpory zo zahraničia (Západu, dnes najmä EÚ).
Stručne charakterizovať Zelenského ako politika a vodcu je ťažké i chúlostivé a prináša to aj riziká. V atmosfére, ktorá sa vytvorila pod vplyvom západného hlavného politicko-mediálneho prúdu, že Ukrajinu treba všemožne a bez ohľadu na následky podporovať, lebo Rusko je hroznou hrozbou, počítame s tým, že hodnotenia sa nemusia páčiť. Považujeme však za potrebné doplniť aj takýto pohľad. Napriek ťažkej situácii Zelenského a ak aj pripustíme, že vo vojne sa v záujme obrany štátu môže využiť všetko, jeho politika je neadekvátna, takmer nič nedosiahla a prispieva len k destabilizácii a chaosu v medzinárodnej bezpečnosti (zvýraznil autor).
Stručne o ceste Zelenského k prezidentskému kreslu a uplatňovaní získanej moci
Prezidentom sa Zelenskyj stal v politicky destabilizovanej Ukrajine „situačne“ ako politický amatér, ktorého voliči považovali za východisko z vodcovskej núdze. Jeho popularita vznikla po satirickom seriáli Sluha ľudu, ktorý sa začal vysielať v októbri 2015. Hral v ňom stredoškolského učiteľa, ktorého zvolili za prezidenta. Možno pod vplyvom úspechu seriálu sa pokúsil zahrať aj rolu vodcu na reálnej politickej scéne.
V decembri 2018 začala pôsobiť strana Sluha ľudu. Ako jej kandidát Zelenskyj v druhom kole prezidentských volieb v apríli 2019 vyhral. V parlamentných voľbách v júli 2019 strana Sluha ľudu vyhrala s nadpolovičným ziskom mandátov, čo mocenskú pozíciu Zelenského výrazne posilnilo. Zelenskyj kandidoval s heslom stúpenca mieru, ale akosi to vo svojej činnosti nenapĺňal. Absenciu politickej skúsenosti kompenzuje intrigánstvom, ktoré uplatňuje aj v personálnych zmenách. Je značne závislý od svojich poradcov a síl, ktoré za ním stoja doma i v zahraničí (a využívajú ho). Protirečivé je i to, že sa opiera aj o extrémne nacionalistické kruhy.
Ako bývalý herec Zelenskyj nemá nijaký problém sugestívne reprodukovať (nacvičený) text. O jeho presvedčení i úprimnosti však možno pochybovať, lebo neraz vystupuje prehnane, útočne až nenávistne voči tým, ktorí s ním nesúhlasia alebo ho odmietajú podporiť.
Vo vojenskej i širšej bezpečnostnej oblasti je, slušne vyjadrené, laikom, ale cíti sa oprávnený riadiť ju. Mimoriadnu pozornosť venuje získavaniu čo najväčšej vojenskej a finančnej pomoci pre Ukrajinu všade, kde sa len dá. Vo svojom teatrálnom vystupovaní pri tom často pôsobí vtieravo.
Ako autoritárskemu vodcovi, na ktorého sa postupne zmenil, Zelenskému chýba primeraný spätný vzťah k realite. Doma príčinu neúspechov vidí najmä v chybách vlády a vojakov. V zahraničí je zo strany väčšiny štátov EÚ a jej vedenia ako aj Veľkej Británie huckaný do pokračovania vojny, v ktorej to zďaleka nevyzerá na víťazstvo. Naďalej môže hrať rolu silného a úspešného vodcu, ktorý má podporu doma i v zahraničí, ale Ukrajina pod jeho vedením upadá, „stráca sa“.
Paradoxná a nebezpečná situácia spojená s odkladaním prezidentských volieb
Po vyše siedmich rokoch Zelenského vo funkcii (prezidentské voľby, ktoré mali byť najneskôr v prvých mesiacoch roku 2024, sa kvôli výnimočnému stavu nemohli uskutočniť a ich termín je zatiaľ v nedohľadne) vznikla paradoxná situácia. Zelenskyj dbá na to, aby sa neobjavil kandidát, ktorý by ho mohol ohroziť. Doplatil na to generál Valerij Zalužnyj, hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny, ktorý bol z funkcie odvolaný vo februári 2024 vraj za neúspech protiútoku v roku 2023. Západ mu však stále vychádza v ústrety.
Všeobecne medzi obyvateľstvom na Západe podpora Ukrajiny slabne. V nezápadnom svete sa vojna na Ukrajine považuje za nebezpečenstvo, ale nepripisuje sa jej taký globálny význam, ako to tvrdí Kyjev a veľká časť Západu. Nové komplikácie spôsobuje aj nevyspytateľná politika USA za prezidenta Donalda Trumpa.
Zelenskyj ťaží zo situácie, keď západný hlavný politicko-mediálny prúd zdôrazňuje, že sa nesmie pripustiť víťazstvo Ruska vo vojne. Preto vraj nie je vhodné uvažovať o jeho výmene, lebo na Ukrajine by to spôsobilo chaos, ktorý by Rusko využilo. Ticho je však o tom, že ak by sa vojna skončila v súčasnej vojensko-zemepisnej podobe, vážne by to otriaslo pozíciou západných, najmä európskych, politikov a síl, ktoré do vojny na Ukrajine vložili priveľa peňazí a zbraní (zvýraznil autor).
Zelenského zmena politickej stratégie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 12. júla na oficiálnom kanáli prezidenta Ukrajiny uviedol, že mení politickú stratégiu a v spojení s tým uskutoční aj kádrové zmeny vo vláde. Tentokrát však nešlo o vojenskú záležitosť a aj v texte sa stavom a vývojom vojny budeme zaoberať len okrajovo. Uvedieme však, že Zelenskyj pokračuje v eskalácii vojny.
Dôraz v novej stratégii sa položil na zahraničnú politiku. V každom jej prioritnom smere bude zodpovedný konkrétny človek so značnou skúsenosťou, ktorý dokáže realizovať to, čo sa dohodne na úrovni vedenia ako aj to, čo očakáva ukrajinský ľud. Ide najmä o:
- USA a dohody s nimi o licenciách na výrobu striel Patriot ako aj ďalšiu dvojstrannú spoluprácu vo sfére bezpečnosti,
- európsky projekt antibalistickej obrany,
- EÚ, s ktorou treba dosiahnuť citeľný pohyb k členstvu Ukrajiny a prehĺbenie všetkých vzťahov – ekonomických, politických, kultúrnych,
- štáty – susedov Ukrajiny, vzťahy s ktorými vyžadujú nový základ, čo sa týka najmä Poľska a Maďarska,
- región Blízkeho východu, najmä Perzského zálivu, ktorý sa má stať jedným z najperspektívnejších smerov spolupráce v oblasti bezpečnosti a ekonomiky,
- Čínu,
- kľúčové medzinárodné organizácie, ktoré ovplyvňujú globálne riešenia a môžu prispieť k ukončeniu ruskej vojny proti Ukrajine.
Poukázalo sa aj na vnútropolitickú oblasť, kde sú podľa Zelenského tiež nové výzvy a úlohy. Okrem zosilnenia činnosti v regiónoch, na ktoré útočí Rusko a potreby zvýšenia dodávok zbraní pre ozbrojené sily, zdôraznil kľúčový význam prípravy na zimu. Naznačuje to, že nepočíta so skorým ukončením vojny.
Zameranie a obsah stratégie sa spravidla v médiách nekomentovali, len sa uviedli jej hlavné smery. Najmä v zahraničnopolitickej oblasti však vidieť, že Zelenskyj vníma realitu zase po svojom, naparuje sa a blafuje. Uvedené ciele sa so súčasným politickým a ekonomickým potenciálom Ukrajiny nedajú splniť a skončia zase len u žobronenia o nové dodávky zbraní a zvýšenú vojenskú i finančnú pomoc.
Mediálne veľkú pozornosť však vyvolalo oznámenie o zmene na čele vlády. Hneď sa začalo špekulovať o novom predsedovi vlády. Uvádzali sa až štyria možní kandidáti.
O ukrajinských predsedoch vlád za Zelenského
Predsedníčka vlády Julija Svyrydenková menovaná vlani v júli bola odvolaná bez relevantných dôvodov. Odvolanie predsedníčky vlády znamená aj demisiu celej vlády.
Za sedem rokov, ktoré je Zelenskyj pri moci, patrila pozícia predsedu vlády na Ukrajine k relatívne stabilnejším. Pred Svyrydenkovou bol predsedom vlády od marca 2020 do júla 2025 Denys Šmyhal, ktorý vykonával túto funkciu v dejinách samostatnej Ukrajiny najdlhšie. Šmyhal nahradil Oleksija Hončaruka, ktorý bol prvým predsedom vlády vymenovaným Zelenským v auguste 2019. Kvôli prehľadu doplníme, že o niečo viac ako 3 mesiace za Zelenského „dosluhoval“ Volodymyr Hrojsman, ktorého menoval predchádzajúci prezident Petro Porošenko.
Stručne o novom ukrajinskom predsedovi vlády
Serhij Koreckyj, ktorého médiá favorizovali na funkciu, bude dvadsiatym riadnym predsedom vlády. Okrem toho bolo aj sedem dočasne poverených premiérov. V skutočnosti však funkciu vykonávalo len 18 osôb, lebo Viktor Janukovyč a Julija Tymošenková boli na čele dvoch vlád. Z hľadiska politickej štatistiky uvedieme, že „priemerný“ čas trvania jednej riadnej menovanej vlády bol necelé dva roky.
Nový predseda vlády je podnikateľ, ktorý v posledných rokoch zastával vedúce manažérske posty v oblasti ropného priemyslu. Od mája 2025 pôsobil ako generálny riaditeľ Naftogazu, štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti. Nemá vlastné politické zázemie a predpokladá sa, že vládu bude riadiť technokratickým spôsobom. Pri Zelenského spôsobe uplatňovania prezidentskej moci to je ťažko predstaviteľné, ale počkajme si.
O ministroch, ktorých menovanie má právo navrhnúť Zelenskyj
Podľa ukrajinskej ústavy prezident navrhuje vlastných kandidátov na post ministra obrany a ministra zahraničných vecí. Musí ich potvrdiť parlament.
Asi najhorúcejšie kreslo vo vládach za Zelenského, najmä po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, má minister obrany. Od augusta 2019 boli ministrami postupne Andrij Zahorodňuk (do marca 2020), Andrij Taran (jediný bývalý vojak, generálporučík, marec 2020 – november 2021), Oleksij Reznikov (december 2021 –september 2023), Rustem Umerov (september 2023 – júl 2025), Denys Šmyhal (júl 2025 – január 2026) a Mychajlo Fedorov (od januára 2026). Ani jeden z nich nevydržal teda viac ako dva roky vo funkcii.
Post ministra zahraničných vecí sa menil menej. Vo vládach menovaných Zelenským ho zastávali Vadym Prystajko (august 2019 – marec 2020), Dmytro Kuleba (marec 2020 – september 2024) a Andrij Sybiha (od septembra 2024).
O schvaľovaní novej vlády v ukrajinskom parlamente
O malej prezieravosti Zelenského (či jeho neotrasiteľnej istote) svedčí, že schvaľovanie vlády nechal na poslednú chvíľu, 16. júla, keď parlament zasadal posledný deň pred prázdninami. Pri pomeroch, ktoré vládnu v Najvyššej rade, je to riziko, ktoré zvyšujú aj stupňujúce sa domáce tlaky na Zelenského. Spoliehal sa na poslancov strany Sluha ľudu. Novú vládu podporilo 264 poslancov, 15 hlasovali proti a 19 sa zdržali.
V novej ukrajinskej vláde je okrem predsedu prvý podpredseda, dvaja podpredsedovia a 15 ministrov. Došlo však k nečakávanej komplikácii, keď na program rokovania sa nedostalo schvaľovanie návrhov prezidenta na ministra obrany a ministra zahraničných vecí. Ukrajinský parlament sa už rozišiel na letnú dovolenku a kedy sa o návrhoch bude rokovať, nie je určené.
Ukrajinský unikát – štát vo vojnovom stave, ktorý nemá riadneho ministra obrany
Nový minister obrany (minister zahraničných vecí Sibyha má vo funkcii pokračovať a uvádza sa ako poverený) sa stal problémom, lebo Zelenskyj sa rozhodol nenavrhnúť znovu Fedorova. V ukrajinskej i zahraničnej tlači bolo mnoho úvah o tom, kto bude novým ministrom obrany, ale nebudeme sa nimi zaoberať.
Na ukrajinskej politickej scéne sa objavil zaujímavý, za Zelenského neznámy, politický fenomén. Fedorov verejne kritizoval rozhodnutie Zelenského odvolať ho z funkcie ministra a zaútočil aj na Syrského (hlavného veliteľa Ozbrojených síl Ukrajiny), keď vyhlásil, že s takýmto veliteľom Ukrajina vojnu nevyhrá. Potom však ohlásil svoje odstúpenie. Na podporu Fedorova sa konali demonštrácie na viacerých miestach Ukrajiny. Označovali sa za kartónové (zrejme preto, že väčšina „transparentov“ na demonštráciách bola na kartónoch). Podľa médií je nespokojnosť s odvolaním Fedorova aj v zahraničí, najmä v kruhoch vojensko-priemyselného komplexu. Vzhľadom na malú dôveryhodnosť ukrajinských i zahraničných informácií o situácii v krajine sa dôvodmi odvolania Fedorova ani jeho kritikou tohto kroku nebudeme zaoberať.
Zelenskyj navrhol za dočasného ministra obrany generálmajora Jevhenija Chmaru, ktorý bol od januára 2026 poverený vedením Bezpečnostnej služby Ukrajiny. V prípade, že sa niečo pri nevyspytateľnosti Zelenského a ukrajinskej politiky zmení, sa k téme vrátime. Sú zdroje, ktoré poukazujú na to, že vlani v júli sa po „ustúpení“ Zelenského pri zákonoch o Národnom protikorupčnom úrade Ukrajiny a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúre jeho pozícia zhoršila, lebo obe začali viac vyšetrovať v jeho okolí. Zaznievajú varovania, že ak by Zelenskyj ustúpil v otázke ministra obrany, bolo by to pre neho ešte horšie.
Širšia, historicko-sociologická poznámka o vojne na Ukrajine
Každá vojna je spojená s ľudskými tragédiami a ničením a nie je riešením problémov. Taká je aj vojna na Ukrajine, ktorá naplno prepukla po uskutočnení ruskej špeciálnej vojenskej operácie. Ide o veľmi špecifickú vojnu, ktorá je spojená s geopolitickým a ekonomickým zápasom o vplyv na teritóriu rozpadnutého ZSSR. Iste Rusko uskutočnením špeciálnej vojenskej operácie porušilo medzinárodné právo. To nefunguje a Západ ho od vierolomného bombardovania Juhoslávie v roku 1999 porušil vo viacerých vojenských akciách.
Po februári 2022 sa však ukázalo, že Západ (najmä USA) vlastne čakal, že Rusi na Ukrajinu pôjdu a veľmi rýchlo zareagoval. Vojna sa stala zástupnou vojnou medzi USA s RF, do ktorej bidenovský Washington zatiahol aj európskych „spojencov“. Po príchode Trumpa sa USA oficiálne z vojny akoby „stiahli“, ale stále sú tam sily, ktoré ju podporujú.
Vojna má aj ďalšie historické pozadie a súvislosti. Napriek masívnej politickej, vojenskej, finančnej i humanitárnej pomoci, ktorá sa poskytla Ukrajine, nemá skutočného spojenca (podobne ako v druhej svetovej vojne Nemci neboli spojencami, ale Ukrajinu len využívali). Iste, bežní európski občania, solidarizovali s Ukrajincami, ktorí utekali pred vojnou a pomáhali im. Vo viacerých štátoch dostávali výhodné podpory, čo sa s predlžujúcou vojnou začalo kritizovať. Boli aj prízemní politici ako bývalý český predseda vlády Petr Fiala. Odniekadiaľ „vyhrabal“, že vraj podpora, ktorú dostávajú Ukrajinci v ČR, je menšia ako ich prínos do českej ekonomiky.
Podpora Ukrajine sa vo väčšine štátov však poskytuje predovšetkým, aby škodila Rusku. Nerobme si politické ilúzie, že by v Európe Ukrajincov milovali a vítali s otvorenou náručou. Rozsah a charakter najmä vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine má pokrytecký a zištný charakter a súvisí s tým, že rusofóbne kruhy ňou chcú dosiahnuť oslabovanie a poškodzovanie Ruska. Zdôrazníme, že aj Trump napriek svojmu táraniu o potrebe mieru podporuje predaj vojenskej produkcie USA na Ukrajinu a núti Európanov, aby ju platili.
K nešťastiu vojny na Ukrajine patrí, že sa v nej zabíjajú dva slovanské národy, ktoré sú si v mnohom blízke. Napriek sporom, ktoré historicky mali, ak spolupracovali, mali z toho obojstranný úžitok. Upadajúca Európa až škodoradostne dosahuje svojou podporou vojny oslabovanie aj tak nejednotného Slovanstva, ktoré najmä Anglosasi neznášajú.
Na vojne zarábajú krvavé peniaze najviac vojenskí výrobcovia z USA. A samozrejme špekulanti a podvodníci, ktorí sa objavia v každej vojne a bohatnú na ľudských tragédiách.
Záver
Uviedlo sa toho už veľa a bolo by stále o čom, najmä zlom, pokračovať. Preto urobíme radšej stručný záver. Okrem rastúcej nenávisti Zelenského k Rusom ho vedie k tomu, aby aj za cenu zvyšujúcich sa obetí i škôd pokračoval vo vojne i podpora zo strany viacerých európskych štátov. Sú náznaky toho, že strach Zelenského z konca vojny sa stupňuje. Zatiaľ sa však línie, ktorá sa niekedy surovo charakterizuje „ako bojovať za cudzie peniaze a zbrane do posledného Ukrajinca a škodiť pri tom Rusku“, vzdať nechce. Nevie, ako dopadne doma, lebo za súčasnej situácie dosiahnuť výhodný mier pre Ukrajine je nereálne. V zahraničí mu možno po vojne ešte kráľovsky zaplatia, ale za hrdinu ho považovať nebudú a stratia o neho záujem. Dostane sa azda aj do učebníc dejín ako vodca bojujúceho štátu, ale bez toho, že by ho zaradili medzi tých slávnych.
Nájdu sa v Európe sily, ktoré budú mať odvahu ukončiť túto tragédiu, ktorá decimuje Ukrajinu, ale škodí aj Európanom?
P.S. Vzhľadom na to, že situácia na Ukrajine sa často mení, uvedieme, že text bol dopísaný 19. júla so stavom k 18:00.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008