Trestné procesy pred voľbami v Pakistane alebo príbeh jedného muža…

V minulých článkoch som sa zaoberal zneužívaním trestného práva na likvidáciu politických protivníkov v Latinskej Amerike. Podobné javy však už dávno nie sú len latinskoamerickým fenoménom – medzi zaujímavé príklady tohto problému patrí prípad Imrana Khana, pakistanského premiéra z rokov 2018 – 2022. Trestné konania proti nemu vyvrcholili na konci januára 2024 súdnymi rozhodnutiami, ktoré určite ovplyvnia parlamentné voľby. Tie sa budú konať už čoskoro, 8. februára 2024.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:
Najslávnejší Pakistanec
Vláda v rokoch 2018 – 2022
Trestné konania a kauza Toshakhana
Tajný dokument a odsúdenie v januári 2024
Príprava volieb 2024

Pohľad na hlavné mesto Pakistanu Islámábád
Imran Khan

Imran Khan je nielen úspešný politik, ale aj najslávnejší žijúci Pakistanec, a to bez ohľadu na politiku. Mimoriadne úspechy dosiahol predovšetkým v športe, kvôli ktorému sa stal legendou nielen v Pakistane, ale všade, kde je populárny kriket. Napriek tomu, že na Slovensku je kriket málo známy, ide o jeden z najpopulárnejších športov sveta. Rozšíril sa najmä v bývalých britských kolóniách (Austrália, Južná Afrika, India, Pakistan, atď.), kde ho dodnes sledujú stovky miliónov fanúšikov a mnohí hráči sú hviezdy globálneho významu. Napr. Virat Kohli, súčasná hviezda indického kriketu, má na Instagrame vyše štvrť miliardy followerov! [1] Tým prekonáva všetkých basketbalistov či tenistov sveta a zo športovcov zaostáva len za Ronaldom či Messim. Podobnou hviezdou bol aj Imran Khan, ktorý však dosahoval svoje úspechy ešte pred érou Instagramu. Vďaka kriketu sa v 70. rokoch 20. storočia dostal na prestížnu Univerzitu v Oxforde a následne sa preslávil ako profesionálny hráč v rôznych britských a pakistanských kluboch. [2]   „Nesmrteľnosť“ nadobudol v roku 1992, keď ako kapitán reprezentácie získal doteraz jediný titul majstrov sveta pre Pakistan. S úspechmi prišli sláva i bohatstvo a obraz Imrana Khana dotvárali rôzne škandály – bol známy ako „playboy“ s promiskuitným štýlom života. Na druhej strane však svoje bohatstvo využíval aj v prospech iných, založil Nadáciu Imrana Khana, ktorá pomáhala najmä obetiam záplav, ale napr. spolufinancoval aj stavbu prvej špecializovanej nemocnice na liečbu rakoviny v Pakistane.   

Kriketový zápas

Pakistan je celkovo chudobná krajina, ktorá má obrovské štrukturálne problémy a na tie charita sama nestačí. Imran Khan sa s týmito nedostatkami často stretával, a preto sa rozhodol po skončení športovej kariéry venovať politike. To však nebolo vôbec jednoduché. Napriek tomu, že v Pakistane formálne existujú voľby, fakticky vládnu viaceré klany, predovšetkým klan Bhuttovcov (Pakistanská ľudová strana) a Sharifovcov (Pakistanská Moslimská liga), z ktorých pochádzalo i niekoľko predsedov vlád. [3] Bhuttovci používajú skôr sociálnu rétoriku, Sharifovci zasa konzervatívnu, avšak ich štruktúry sú podobne polofeudálne, založené na rôznych „vazaloch“ v štátnych orgánoch či v médiách. Oba klany majú aj svoje regionálne bašty, Bhuttovci sú vplyvní na juhu Pakistanu (Sindh), zatiaľ čo Sharifovci na východe (Pandžáb). Okrem týchto klanov má na politiku značný vplyv aj armáda, hoci jej úspechy neboli doteraz nijako oslnivé. Zvlášť zle skončil pokus o vojenskú diktatúru pred rokom 1971, keď armáda utrpela ťažkú porážku od Indie a stratila celý východný Pakistan (Bangladéš). Ani posledný pokus generála Parvíza Mušaráfa o dominanciu armády v politike úspech nepriniesol. Predpoklady pre vojenskú diktatúru sú v Pakistane limitované kvôli etnickej rôznorodosti a voľby predstavujú určitý ventil národnostných rozporov. 

Imran Khan počas volebnej kampane v roku 2018

Keď sa Imran Khan rozhodol vstúpiť do politiky, dostal viacero lukratívnych ponúk a najmä klan Sharifovcov mu ponúkal veľké perspektívy. Imran Khan však nepotreboval v politike „urobiť kariéru“, pretože bol dosť slávny i bohatý, a tak ponuku odmietol. Ešte v 90. rokoch sa rozhodol založiť si vlastnú konzervatívnu stranu Pakistan Tehreek-e-Insaf (PTI), a to bez väzieb na vládnuce klany. Práve preto bol v mainstreamových médiách, ovládaných klanovými predstaviteľmi, dlho vysmievaný ako „športovec bez skúseností“ a jeho volebné výsledky obmedzené. Imran Khan mal ale dobré vzdelanie v oblasti politických vied ešte z Oxfordu a rýchlo sa dokázal učiť. Stal sa z neho výborný rečník, a to až tak, že ho oponenti začali označovať za populistu. Vo svojej rétorike naozaj miešal rôzne islamské ideály, liberálne ekonomické myšlienky i sociálnu spravodlivosť. Imran Khan bol prvýkrát zvolený do Národného zhromaždenia v roku 2002 a odvtedy zažil veľa politických vzostupov i pádov – napr. voľby v roku 2008 jeho strana odbojkotovala. [4]  Po pôsobení v opozícii nakoniec v roku 2018 vo voľbách zvíťazil a stal sa z neho premiér.

Už vo funkcii premiéra sa Imran Khan pustil do riešenia štrukturálnych problémov krajiny. Pakistan historicky najviac zaťažuje súperenie so susednou Indiou, ktorá je niekoľkonásobne väčšia a mocnejšia. To vedie k presunu významných prostriedkov do oblasti obrany či medzinárodných vzťahov a tie potom chýbajú inde. Na druhej strane sa konflikt s Indiou účelovo používa na vysvetlenie celkovej chudoby a moslimské obyvateľstvo je kvôli boju s „neveriacimi“ vždy pripravené na veľké obete. Ďalším zásadným problémom Pakistanu je boj proti terorizmu v susednom Afganistane. Vojenské operácie USA v tejto krajine hlboko traumatizovali pakistanskú spoločnosť a boli príčinou vnútorných konfliktov. A práve tieto dve výzvy – vzťah s Indiou a vojna v Afganistane – sa nový premiér Imran Khan pokúsil vyriešiť. V roku 2019 v Pakistane zatkli teroristu, zodpovedného za útoky v indickom Bombaji, [5] čo bol významný signál voči Indii – dokonca sa začali aj rokovania s Naí Dillí o mierovom riešení sporov. [6] Problémy sa síce nepodarilo vyriešiť, ale atmosféra vo vzťahoch s Indiou sa zlepšila. Ešte viac iniciatív rozvinul Imran Khan voči Afganistanu a jeho neochota spolupracovať [7]  bola jedným z faktorov (i keď nie jediným), ktorý prispel k odchodu USA z Afganistanu.

Vďaka tejto politike mohol Imran Khan znížiť výdavky na zbrojenie a podarilo sa mu dosiahnuť aj slušný ekonomický rast. Mnoho zdrojov tiež presmeroval do sociálneho systému či do zalesňovania krajiny. Pakistanu sa darilo dokonca aj počas pandémie: v roku 2020 síce HDP poklesol o asi 1,3 %, v roku 2021 však vzrástol o 6,5 %. [8] Všetkými uvedenými krokmi si Imran Khan získal veľa priaznivcov, ale aj mocných nepriateľov. Nižšie výdavky na zbrojenie nepotešili armádu, ani zbrojársku lobby doma či v zahraničí a rokovania s Indiou dráždili široký front podporovateľov pakistanského Kašmíru. Politika voči Afganistanu a tamojšej vojne zasa vyvolala nespokojnosť na Západe a premiérovi vyčítali viaceré zjavné prešľapy, napr. to, že označil Usámu bin Ládina za „martýra“. Podobne aj rozvoj vzťahov s Moskvou Imran Khanovi veľmi uškodil. Práve počas jeho návštevy vo februári 2022 v Moskve sa totiž začala ruská invázia na Ukrajinu a pakistanská vláda odmietla návštevu prerušiť. [9]  Návšteva v Moskve a postoj k Rusku poškodili obraz Imrana Khana na Západe snáď ešte viac než politika voči Afganistanu.

Vlajka strany Pakistan Tehreek-e-Insaf

Imran Khan a jeho strana však ani po zmene moci popularitu medzi obyvateľstvom nestratili a bolo reálne, že uspejú aj v nasledujúcich voľbách. Preto vládnuce klany hľadali nejaký spôsob ako zmeniť pomer síl. V auguste 2022 obvinili Imrana Khana z podpory terorizmu, v októbri sa ho pokúsili prostredníctvom Pakistanskej volebnej komisie vylúčiť z možnosti uchádzať sa o verejnú funkciu. Veľké podozrenia vyvolal neúspešný atentát z novembra 2022, pri ktorom bol postrelený do nohy. [12] Obraz obete štátneho teroru by však bývalému premiérovi skôr pomohol než poškodil, a preto sa ako vhodnejší prostriedok likvidácie javilo trestné právo a boj proti korupcii. Podľa očakávania sa veľmi rýchlo objavili desiatky rôznych podozrení, najmä z korupcie. Je síce možné, že v strane PTI existovala korupcia, paradoxom však je, že obvinenia sa objavili práve voči Imranovi Khanovi a spol., a nie voči klanom, ktoré aktuálne vládnu.

Zatknúť Imrana Khana sa podarilo až 9. mája 2023 počas vstupu ex-premiéra do budovy súdu v Islamabáde. Zadržala ho skupina ozbrojených mužov z polovojenských jednotiek. K zadržaniu prišlo na základe obvinenia, že on a jeho manželka dostali pôdu ako úplatok prostredníctvom charitatívnej organizácie al-Qadir, [13] ktorú založil Imran Khan ešte so svojou bývalou manželkou. Pakistanské úrady ho obvinili, že dostali pôdu v hodnote až 7 miliárd rupií (25 miliónov dolárov) od developera nehnuteľností. Realitný developer však poprel akékoľvek obvinenia a Khan už skôr uviedol, že pôda bola darovaná na charitatívne účely. Ešte v deň Khanovho zatknutia sa však objavili masové protesty v celej krajine, ktoré vyústili do stretov s políciou a priniesli osem obetí na životoch. Štátna moc v reakcii obmedzila fungovanie sociálnych sietí, zadržala mnoho vedúcich predstaviteľov strany PTI (Asad Umar, Shah Mehmood Qureshi, atď.). Krátko po protestoch však bol bývalý premiér prepustený po rozhodnutí Najvyššieho súdu Pakistanu, a to na kauciu. [14] 

Dňa 5. augusta 2023 Imrana Khana zatkli opäť. Tentokrát išlo o kauzu Toshakhana, pri ktorej sa mal politik obohacovať z darov, ktoré dostal ako premiér Pakistanu od zahraničných partnerov. Toshakhana, vytvorená v roku 1974, predstavuje súčasť štátnej administratívy, ktorá sa zaoberá darmi a inými hodnotami, ktoré členom vlády, poslancom a úradníkom poskytujú zahraniční hodnostári. [15]  Podľa pravidiel Toshakhana sa takéto dary, prijaté osobami, na ktoré sa tieto pravidlá vzťahujú, majú oznámiť tejto inštitúcii. Imran Khan mal dostať dary asi za pol milióna dolárov (niekoľko hodiniek Rolex, šperky, parfumy, čajové súpravy, atď.) a podľa obvinenia sa zdráhal zverejniť podrobnosti o daroch. Vyšetrovatelia tvrdili, že Khanovi pomocníci predávali dary v Dubaji. Imran Khan sa po obvinení vyjadril, že za dary štátu zaplatil a následne z nich najmenej štyri predal ďalej. V kauze Toshakana prišlo 5. augusta 2023 k odsúdeniu Imrana Khana na Vyššom súde v Islamabáde na tri roky odňatia slobody, [16], avšak 29. augusta odvolací súd rozhodnutie suspendoval, a to sa nestalo právoplatným z procesných dôvodov. [17] Dňa 31. januára 2024 sa však znova objavilo rozhodnutie v oživenej kauze Toshakhana: súd tentokrát odsúdil Imrana Khana na 14 rokov, pričom rovnaký trest dostala aj jeho manželka Bushra Bibi. [18] 

Bez ohľadu na vývoj v uvedenej kauze Imrana Khana od augusta 2023 z väzby neprepustili, pretože bol podozrivý aj z iných trestných činov, najmä vyzradenia štátneho tajomstva. Išlo o tajný šifrovaný dokument, na ktorý Imran Khan pri svojom odvolávaní upozornil a z ktorého vyplývalo, že USA sa zúčastňujú na jeho odstránení, ako bolo uvedené vyššie. V kauze bol Imran Khan 30. januára 2024 odsúdený na 10 rokov za vyzradenie štátneho tajomstva. [19]  Podobne na 10 rokov odsúdili i bývalého ministra zahraničných vecí Shaha Mahmooda Qureshiho. O veci rozhodol špeciálny súd zriadený vo väzení v meste Rávalpindí. Súd bol zriadený podľa zákona o utajených skutočnostiach, pričom uznal Khana vinným zo zneužitia dôvernej informácie. Imran Khan obvinenie opakovanepoprel s tým, že dokument obsahoval dôkazy o tom, že jeho odvolanie z funkcie predsedu vlády bolo sprisahaním, ktoré pripravili jeho politickí oponenti a armáda s pomocou americkej administratívy. O celom procese sa objavili pochybnosti. Syed Zulfiqar Bukhari, hovorca strany PTI, povedal: „Naši právnici nesmeli zastupovať Imrana Khana. Nesmeli ani krížovo vypočúvať svedkov. To, čo sa odohrávalo na súde, bola iba šaráda a podvod. [20] Právnik Abdul Moiz Jaferii zasa konštatoval, že odsúdenie vyžaduje, aby došlo k úmyselnému úniku štátnych tajomstiev v tajnej dohode s nepriateľom s tým, že by to prinášalo štátu ujmu. Povedal: „Nemôžem sa dočkať, až uvidím, ako súd prvého stupňa urobí túto kvadratúru kruhu. A kto je nepriateľ, s ktorým sa Khan a Qureshi chceli dohodnúť…“ [21] 

Veľkou témou pri trestných procesoch s Imranom Khanom v roku 2023 boli aj podmienky v cele. Khanov právny tím tvrdil, že politik bol držaný v zlých podmienkach, v cele tzv. triedy C vo väzení v Attocku neďaleko hlavného mesta Islámábád, hoci by mal mať nárok prinajmenšom na celu triedy B so zariadeniami ako uzatvorená toaleta, noviny, knihy a televízia. Dokonca bola podaná žiadosť o celu A so všetkými nárokovateľnými zariadeniami. [22] Nakoniec ho 26. septembra 2023 previezli do väznice Adiala v Rávalpindí. Ako ďalší zásah do práv kritizovala obhajoba zatýkanie Imrana Khana v jeho dome, kam polícia vnikla a napadla bezpečnostných strážcov a zamestnancov domu. A hoci Khan vyjadril ochotu ísť s políciou, ťahali ho a prekrývali mu tvár látkou. [23] Perzekúcia sa však obrátila nielen voči Imranovi Khanovi ako osobe, ale zasiahla aj jeho stranu. Okrem Khana Qureshiho boli tisíce ďalších členov a podporovateľov strany PTI zadržaní počas protestov, ktoré sa uskutočnili proti politickej perzekúcii. Perzekúcie sa diali aj voči aktivistom, ktorí tieto zásahy do práv pokrývali v kyberpriestore. Z viacerých prípadov možno spomenúť Imrana Riaza Khana, ktorý bol zadržaný na letisku a odvtedy o ňom nie je nič známe. [24] Ďalším prípadom bola kauza Ashrafa Sharifa, ktorému sa podarilo utiecť do Nairobi v Keni, kde bol za nejasných okolností zastrelený. [25] 

Všetky tieto kauzy veľmi limitovali volebnú kampaň strany PTI a je pravdepodobné, že sa to prejaví na celkovom volebnom výsledku. Politickej strane navyše volebná komisia zakázala používať doterajšie stranícke symboly, najmä symbol s kriketovou pálkou, podľa ktorej ju voliči identifikovali. To komplikuje orientáciu vo volebných lístkoch pre mnohých Pakistancov, nielen početnej skupine negramotných voličov. Ako uviedol jeden z novinárov Amir Mehmood, bol upozornený, že nesmie používať symboly PTI, ani spomenúť príslušnosť kandidátov podporovaných stranou PTI. Informáciu podľa kanálu al-Jazeera potvrdili aj ďalší novinári, hoci iba anonymne. [26] Podľa očakávania, pakistanská vláda všetky tieto podozrenia odmietla.

Veľmi zaujímavo sa vyvíjala aj diskusia o termíne volieb. Hneď po vyslovení nedôvery Imranovi Khanovi v apríli 2022 začala strana PTI volať po nových voľbách, avšak nová moc nemala záujem zorganizovať ich v čase, keď bol Imran Khan na vrchole popularity. Na zorganizovanie čo najskorších volieb nepomohli ani masové protesty z októbra 2022. Voľby sa mali uskutočniť v roku 2023 a istý čas sa hovorilo o novembrovom termíne, avšak štátne orgány voľby dlho odkladali. Istou komplikáciou boli MS v krikete v októbri a novembri 2023, ktoré sledoval celý Pakistan a ktoré pripomenuli športovú slávu z čias aktívnej kariéry Imrana Khana. Nevýhodou bolo i to, že súčasná reprezentácia nepostúpila do play-off a prehrala nielen s Indiou, ale dokonca aj s Afganistanom. [27] Termín volieb bol nakoniec stanovený až v novembri, a to na 8. februára 2024. Vo voľbách sa zrejme neudeje žiadne prekvapenie a o moc sa budú naďalej deliť tradičné politické subjekty. Veľmi pravdepodobne vo voľbách zvíťazí Pakistanská Moslimská liga, vedená bratmi Nawazom a Shehbazom Sharifovcami. Pre Sharifovcov by to bol veľký comeback, pretože v minulom desaťročí sa dosť zdiskreditovali, a to nielen odhaleniami veľkých off-shorových schém podľa Panama Papers. [28] Bude zaujímavé, keď daňoví „optimalizátori“ z klanu Sharifovcov zvíťazia vo voľbách, z ktorých diskvalifikovali ich hlavného favorita kvôli korupcii…

Snímky: www.wikimedia.commons

SÚVISIACE články Branislava Fábryho:
Lawfare – hybridná vojna prostredníctvom práva
Prezidentské voľby 2023 a „právna vojna“ v Argentíne
Potupa brazílskych „bojovníkov proti korupcii“ a poučenie pre Slovensko
Pomsta za Assangea? Likvidácia politikov v Ekvádore prostredníctvom trestného práva

Poznámky:
[1] VIRAT KOHLI. Instagram. In: https://www.instagram.com/virat.kohli/ V texte uvádzam mená obyvateľov Pakistanu a Indie podľa oficiálneho prepisu do anglického jazyka.   
[2] K životopisu pozri: KHAN, I. Pakistan. A personal history. Bantam Books, 2012  
[3] MURRAY, C.: Imran Khan. Craig Murray, August 7th, 2023. In: https://www.craigmurray.org.uk/archives/2023/08/imran-khan/
[4]  KHAN, I. Why boycott Pakistan’s elections? Taipei Times, Feb 15, 2008. In: https://www.taipeitimes.com/News/editorials/archives/2008/02/15/2003401381
[5] HASHIM, A.: Pakistani police arrest Lashkar-e-Taiba founder Hafiz Saeed. Al Jazeera, 17 JUl 2019. In: https://www.aljazeera.com/news/2019/7/17/pakistani-police-arrest-lashkar-e-taiba-founder-hafiz-saeed
[6] THE WIRE: Imran Khan Reveals Details of India-Pakistan ‚Peace Plan‘ That Never Materialised. The Wire, Jun 22, 2023. In: https://thewire.in/south-asia/imran-khan-india-pakistan-peace-plan-details
[7] UMAIR, J.. Assotiations and mafias. Dawn, May 31, 2021. In:  https://www.dawn.com/news/1626665
[8] FOCUS ECONOMICS. Pakistan Economy. In: https://www.focus-economics.com/countries/pakistan/
[9]  MEHTA, A. Imran Khan: Former Pakistan PM defends Kremlin visit on same day that Russia invaded Ukraine. Sky News, May 30, 2022. In: https://news.sky.com/story/imran-khan-former-pakistan-pm-defends-kremlin-visit-on-same-day-that-russia-invaded-ukraine-12624424
[10]  GRIM, R., HUSSAIN, M. Secret Pakistan Cable Documents. U.S. Pressure to remove Imran Khan. The Intercept, August 9, 2023. In: https://theintercept.com/2023/08/09/imran-khan-pakistan-cypher-ukraine-russia/
[11] CHAUDHRY, F. Imran Khan loses no-trust vote, prime ministerial terms comes to uncermonious end. Down, Apriel 9, 2022. In: https://www.dawn.com/news/1684168
[12] NDTV. Imran Khan has blamed these 3 Man for Assassination Attempt. NDTV, November 4, 2022. In:  https://www.youtube.com/watch?v=WfsepQfAivA
[13] HUSSAIN, A. What is Al-Qadir Trust case for which Imran Khan was arrested? Al Jazeera, May 9, 2023. In:  https://www.aljazeera.com/news/2023/5/9/what-is-al-qadir-trust-case-under-which-imran-khan-is-arrested
[14] THE TIMES ON. Imran Khan released from custody after arrest ruled illegal. In: https://thetimeson.ru/2023/05/12/imran-khan-released-from-custody-after-arrest-ruled-illegal/    
[15]  PAKISTAN TODAY. What is Toshakhana? Pakistan Today, November 17, 2022. In: https://profit.pakistantoday.com.pk/2022/11/17/what-is-the-toshakhana-1974/    
[16] NEWS DESK. Toshakhana Case: Imran Khan Declared ‚Dishonest‘, Shifted To Attock Jail After Arrest. Friday  Times, August 5, 2023. In:  https://thefridaytimes.com/05-Aug-2023/toshakhana-case-imran-khan-declared-dishonest-shifted-to-attock-jail-after-arrest
[17] KAUMUNDI. Relief for Imran Khan: Court suspends sentence in corruption case. Kaumundi, August 29, 2023. In: https://keralakaumudi.com/en/news/news.php?id=1138827&u=relief-for-imran-khan-court-suspends-sentence-in-corruption-case
[18] YOUFSAFZAI, A., DAR, S. Toshakhana reference: Imran Khan, Bushra Bibi sentenced to 14 years. Geo.tv, January 31, 2024. In:   https://www.geo.tv/latest/529243-imran-khan-bushra-bibi-sentenced-to-14-years-in-toshakhana-case
[19]  AL MANAR.  Imran Khan Gets 10-year Prison Sentence before Pakistani Elections. Al Manar, January 30, 2023. In: https://english.almanar.com.lb/2036498
[20] HUSSAIN, A. Pakistan ex-PM Imran Khan sentenced to 10 years jail in state secrets case. Al Jazeera, January 30, 2024. In: https://www.aljazeera.com/news/2024/1/30/pakistan-ex-pm-imran-khan-top-aide-get-10-years-jail-in-state-secrets-case
[21] Tamže
[22] SARKAR, S. Imran Lodged in C-Class Cell, Legal Team Files Appeal Against Corruption Conviction. News18.com, August 8, 2023. In: https://www.news18.com/world/imran-lodged-in-c-class-cell-legal-team-files-appeal-against-corruption-conviction-8528392.html
[23]  ARAB NEWS. Ex-PM Khan’s legal team says denied access in jail as controversy surrounds his trial and arrest. Arab News, August 6, 2023. In:   https://www.arabnews.pk/node/2350311/pakistan  
[24]  HUSSAIN, A. Don’t cover Imran Khan’s PTI: Pakistan’s media told to censor popular ex-PM. Al Jazeera, January 25, 2024. In:  https://www.aljazeera.com/features/2024/1/25/dont-cover-imran-khans-pti-pakistans-media-told-to-censor-popular-ex-pm
[25] Tamže
[26] Tamže
[27] World Cup Cricket 2023. In: https://worldcricketcup2023.com/
[28]  ZAIDI, H. B. ‘Panama Papers’ reveal Sharif family’s ‘off-shore holdings’. Down, April 4, 2016. In: https://www.dawn.com/news/1249888

(Celkovo 191 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter