Potupa brazílskych „bojovníkov proti korupcii“ a poučenie pre Slovensko

Na Slovensku sa neustále objavujú dôkazy, ktoré potvrdzujú, že v posledných rokoch sa v oblasti trestného práva udialo množstvo nezákonností a manipulácií, od využívania kolúznej väzby na „lámanie“ obvinených cez pochybné dohody o vine a treste až po nadužívanie obvinenia z vytvorenia zločineckej skupiny. Keďže prostredníctvom týchto manipulácií trpeli konkrétni ľudia, bude potrebné všetky excesy preskúmať a poctivo sa s nimi vysporiadať. Slovensko však nie je jediná krajina, kde sa trestné konania manipulujú; naopak, v mnohom sa len opakujú metódy, používané v Latinskej Amerike. Práve preto sa treba pozrieť na spôsob, akým sa s manipuláciou trestných konaní vysporiadavajú práve tam. 

Najväčšou a najdôležitejšou krajinou Latinskej Ameriky je Brazília. Nie je preto náhoda, že vývoj v tejto krajine ovplyvňuje udalosti na celom kontinente – a to platí i pre oblasť trestného práva. Práve v Brazílii sa objavila najväčšia protikorupčná kauza 21. storočia, zvaná Lava Jato (Autoumyváreň). O Lava Jato som už opakovane písal, [1] aj tak však treba spomenúť aspoň základné fakty. Kauza je datovaná do rokov 2014 – 2021 a kľúčovú úlohu pri jej vyšetrovaní zohrala skupina osôb vedených prokurátorom Deltanom Dallagnolom a sudcom Sergiom Morom. Lava Jato sa týkala korupcie, najmä korupcie pri verejných obstarávaniach. Kauza sa obvykle zvykne členiť na niekoľko fáz, pri ktorých vystupovali rôzni podnikatelia a verejní funkcionári. Ako dôležitý fakt pri tom treba uviesť, že korupcia v Brazílii predstavuje vážny problém a stavebný koncern Odebrecht z uvedenej kauzy bol naozaj zapojený v rôznych korupčných schémach. Spomenúť treba i to, že pri uvedenej kauze sa podarilo odsúdiť mnoho skutočných páchateľov, čo v Brazílii nebývalo zvykom. [2]

Problémom však bolo spájanie reálneho boja proti korupcii a likvidácie politických oponentov podľa obvyklých metód tzv. lawfare, hybridnej vojny prostredníctvom práva. [3]Práve kauza Lava Jato jasne ukázala nedostatky protikorupčných postupov, najmä zneužívanie dohôd o vine a treste či spolupracujúcich obvinených (kajúcnikov). Subjekty vyšetrujúce kauzu Lava Jato boli tiež opakovane obviňované z kontaktov na zahraničie prostredníctvom mimovládnych organizácií, avšak v prípade sudcu Sergia Mora existujú jasné dôkazy o jeho prepojeniach s americkými poradcami v meste Curitiba priamo počas pojednávania Lava Jato. [4] Ešte závažnejším podozrením je to, že vlastne celá kauza bola pripravená nelegálne v priamej spolupráci s agentmi vlády USA na základe amerického zákona o zahraničných korupčných praktikách z roku 1977 (FCPA). Je známe, že FCPA sa selektívne využíva na „boj proti korupcii“ v zahraničí, pričom sa cielene aplikuje dvojaký meter. [5] Veľmi aktívne sa tento zákon využíva v Latinskej Amerike. Typickým príkladom je práve Brazília, kde štátne orgány USA uzavreli dohody s kajúcnikmi z brazílskeho koncernu Odebrecht a aj tie pomohli brazílskym vyšetrovateľom.[6]  

Kauza Lava Jato viedla k odsúdeniu stoviek ľudí, najmä prostredníctvom dohôd o vine a treste. Títo spolupracujúci obvinení veľmi napomohli tak impeachmentu proti brazílskej prezidentke Dilme Rousseffovej v roku 2016, ako aj k odsúdeniu Lulu da Silvu v roku 2018 a ďalších politikov. Lava Jato sa pritom neobmedzila iba na Brazíliu, ale trestné konania mali často cezhraničný charakter. Brazílski kajúcnici z koncernu Odebrecht, ktorý podnikal i v zahraničí, usvedčovali vybraných politikov v ďalších krajinách regiónu, napr. v Peru, v Kolumbii či v Ekvádore. Zvlášť podozrivo vyzneli svedectvá v prípade Ekvádoru, kde sa s pomocou brazílskych kajúcnikov podarilo začať protikorupčné trestné konanie voči ex-prezidentovi Rafaelovi Correovi a jeho viceprezidentovi Jorge Glasovi.[7] Tí o. i. siahli na privilégiá investorov a udelili politický azyl Julianovi Assangeovi. Zneužívanie trestného práva v Ekvádore je ako také veľmi poučné a ekvádorskému „lawfare“ sa preto budem venovať v samostatnom článku.

Najznámejšou obeťou manipulácie trestných konaní priamo v Brazílii sa stal Louis Ignacio Lula da Silva, prezident z rokov 2002 – 2010 a opäť od roku 2022. Práve jeho nástup do výkonu trestu v apríli 2018, kvôli ktorému sa nemohol zúčastniť na prezidentských voľbách, bol vyvrcholením celého protikorupčného ťaženia Lava Jato. Uväznenie najznámejšieho politika Brazílie sa stretlo s nadšením časti verejnosti, ktorú ovplyvnila mediálna kampaň a tiež kriminálne seriály na Netflixe. [8]  Funkcionári, ktorí ex-prezidenta dostali do väzenia, sa stali oslavovanými hrdinami a fanúšikovia sudcu Sergia Mora ho v tomto období zvykli zobrazovať ako „justičného supermana“ s mečom a váhami v rukách. [9] Dokonca zdôrazňovali aj jeho iniciály (S.M.), podobné ako u filmového SuperMana. U konkrétnych skupín prerástli oslavné ódy na justičného hrdinu až do „pseudonáboženského kultu“ so zobrazeniami sudcu v nadživotnej veľkosti a výrokmi typu: „V Mora veríme!“ [10] Zdalo sa, ako keby sa sudca Moro zniesol na Zem preto, aby zabezpečil, že zákon platí pre všetkých, že dobro definitívne zvíťazí nad zlom (korupciou) a že sa Brazília môže stať lepšou krajinou. Sergio Moro sa v roku 2018 ocitol na vrchole popularity a prezident Jair Bolsonaro ho menoval za federálneho ministra spravodlivosti, od ktorého si časť spoločnosti sľubovala doslova „zázraky“.

Nie je však dobre, keď si masy činnosť OČTK zidealizujú a začnú veriť v sudcov a prokurátorov ako v „spasiteľov“. Ešte nebezpečnejšie však je, keď vo svoju výnimočnosť a neomylnosť začnú veriť samotní sudcovia a prokurátori. Ľudská spravodlivosť sa nedokáže vyhnúť omylom, ani tým justičným. V brazílskom „boji proti korupcii“ sa totiž alarmujúce omyly ukázali už čoskoro: v júni 2019 portál Intercept zverejnil záznamy komunikácie sudcu Mora s vyšetrovateľmi a prokuratúrou, v ktorej sudca „objednával“ dôkazy a vytváral stratégiu ako proti Lulovi da Silva postupovať. [11] Keďže to bolo v rozpore s nezávislosťou súdu a celý proces sa ukázal ako zmanipulovaný, viedlo to k zrušeniu rozhodnutia a predčasnému prepusteniu ex-prezidenta z väzenia v novembri 2019. [12] Od tohto momentu sa začali informácie o manipuláciách trestných konaní objavovať čoraz častejšie a množstvo protikorupčných odsúdení sa veľmi spochybnilo. Aj mýtus o Sergiovi Morovi stratil svoju presvedčivosť a on sám sa v apríli 2020 vzdal funkcie ministra spravodlivosti. V politike však zotrval a vzhľadom na pretrvávajúcu podporu časti spoločnosti, ktorá sa nechcela vzdať sna o „justičnom supermanovi“, bol zvolený do funkcie senátora federálneho Senátu. [13]

Problémy pre „bojovníkov proti korupcii“ však ďalej pokračovali. V roku 2021 sudca Ricardo Lewandowski vyhlásil všetky dôkazy získané na základe dohôd s kajúcnikmi v koncerne Odebrecht vo vzťahu k Lulovi da Silva za neprípustné v jeho konaní. [14] To následne potvrdil 2. Senát Federálneho najvyššieho súdu (STF). Aj niekoľko ďalších osôb úspešne požiadalo o zrušenie odsúdenia za trestné činy, pri ktorých boli použité dané dôkazy. Čoraz častejšie tiež začali vypovedať svedkovia, ktorí sa stali obeťami nátlaku a vydierania vyšetrovateľov. Jedným z najdôležitejších bol Rodrygo Tacla Duran, advokát, ktorému sa podarilo uniknúť do španielskeho exilu, odkiaľ vznášal závažné obvinenia proti Morovi a Dallagnolovi. Tie neskôr potvrdil aj pred STF v Brazílii. [15] Na tento vývoj reagovala i generálna prokuratúra (PGR), ktorá sa stále intenzívnejšie dožadovala informácií o protikorupčných trestných konaniach. Už v roku 2020 sa siedmi prokurátori z kauzy Lava Jato „na protest“ proti postupu PGR kolektívne vzdali svojich funkcií. [16] Rozhodovanie o manipulácii trestných konaní sa nezastavilo ani po odchode sudcu Lewandowského do dôchodku – jeho prípady prevzal Dias Toffoli, predseda STF. Vzhľadom na masívny rozsah zneužívania trestno-právnych inštitútov však bolo potrebné sprístupniť viac informácií o práci polície, prokuratúry a súdov. Tomu sa však časť dotknutých orgánov snažila zabrániť. Kvôli sprístupneniu informácií z vyšetrovaní či o dohodách s „kajúcnikmi“ sa nakoniec aj generálny prokurátor Augusto Aras obrátil na STF. [17]

Doteraz posledným zásadným krokom v kauze Lava Jato sa stalo rozhodnutie sudcu Diasa Toffoliho zo 4. septembra 2023. [18] Treba dodať, že vzhľadom na špecifický procesný systém v Brazílii má Toffoli veľké právomoci. Jeho rozhodnutie ako celok delegitimizovalo postupy OČTK v kauze. Sudca rozhodol, že všetky dôkazy získané z dohôd s kajúcnikmi v koncerne Odebrecht, dôkazy zo systémov Drousys a My Web Day koncernu, ako aj všetky dôkazy z nich odvodené, sú neprípustné v akomkoľvek súdnom alebo správnom konaní. Toffoli ďalej prikázal príslušným OČTK, aby zdieľali komunikáciu medzi vyšetrovateľmi kauzy Lava Jato a ex-sudcom Sergiom Morom. Polícia zasa dostala desať dní na to, aby predložila „úplný obsah zaistených správ vrátane všetkých príloh bez akýchkoľvek škrtov alebo filtrovania“. Poskytnúť to bolo treba všetkým stíhaným osobám identifikovaným v dialógoch. Toffoli taktiež stanovil lehotu desiatich dní pre federálny súd v Curitibe, aby poskytol advokátom prezidenta Lulu da Silvu „úplný obsah všetkých dokumentov, príloh a konaní týkajúcich sa dohôd o vine v koncerne Odebrecht“. Jedným z dlhodobých problémov v kauze Lava Jato totiž bola neochota príslušných orgánov poskytnúť informácie, súvisiace s týmito dohodami. Aj v septembrovom rozhodnutí Toffoli zopakoval, že dokumenty od príslušných orgánov neboli doteraz zaslané v celom rozsahu a vyjadril sa, že „vzhľadom na mimoriadnu závažnosť spáchaných činov by obžalovaní mali mať aspoň právo napadnúť potenciálne procesné nezrovnalosti vyplývajúce z koordinovaného konania prokuratúry a sudcu”.

Podľa Toffoliho existovali objektívne dôvody, ktoré viedli k neprípustnosti dôkazov získaných z dohôd v koncerne Odebrecht. Jedným z dôvodov, o ktorom sa sudca vyjadroval veľmi kriticky, bola medzinárodná spolupráca OČTKso zahraničnými orgánmi a jednotlivcami. Podľa Toffoliho všetko naznačuje, že k dohodám so zahraničnými subjektmi došlo mimo príslušného právneho rámca. Okrem priamych rokovaní s Ministerstvom spravodlivosti USA mali prokurátori a sudcovia z Curitiby poslať finančné prostriedky do zahraničia, a to „bez nevyhnutnej spolupráce oficiálnych orgánov“, ako sú Generálna prokuratúra, Ministerstvo zahraničných vecí atď. Súd tiež nariadil generálnemu prokurátorovi a ďalším inštitúciám, aby identifikovali a poskytli informácie o verejných činiteľoch, ktorí sa zúčastnili na uzavretí dohôd v Odebrechte bez toho, aby dodržali formálne postupy. PGR vydala vyhlásenie, v ktorom oznámila, že vytvorí internú skupinu na „vyšetrovanie protiprávneho konania verejných činiteľov“.

Toffoli vo svojom rozhodnutí použil naozaj kritický jazyk a skonštatoval, že „Lulovo uväznenie je jedným z najhorších justičných omylov v brazílskej právnej histórii“. Potvrdil, že v kauze išlo o „výsledok uchopenia moci“ verejnými činiteľmi, ktorých cieľom bolo prevziať kontrolu nad štátom zdanlivo legálnymi prostriedkami, ale metódami a činmi, ktoré boli v rozpore so zákonom“. Sudca ďalej uviedol, že jednotlivci zapojení do prípadu „nerešpektovali právo na riadny súdny proces, porušili rozhodnutia Federálneho najvyššieho súdu, manipulovali s dôkazmi, konali zaujato a mimo svojej jurisdikcie“. Použil aj pojem „psychologické mučenie“ na získanie „dôkazov“ proti nevinným ľuďom. Toffoli ďalej písal o „utajení v mene boja proti korupcii s úmyslom uväzniť politického lídra”. Popri Lulovom prípade Toffoli konštatoval, že na uväznenie nevinných osôb boli použité stovky dohôd o vine a treste. Nakoniec Toffoli uviedol, že zaujatosť Sergia Mora a ďalších osôb „presahovala všetky hranice a určite kontaminovala rôzne ďalšie konania”.

Čím viac štátnych orgánov v Brazílii vyjadrilo pochybnosti o trestných konaniach v kauze Lava Jato, tým viac protikorupčné OČTK a ich podporovatelia identifikovali osôb, ktoré vraj chcú ohrozovať a mariť trestné konania. Ešte v roku 2019 sa začalo trestné konanie proti novinárom, ktorí zverejnili záznamy komunikácie Sergia Mora s vyšetrovateľmi, dokazujúce manipulácie Lulovho procesu – vraj vytvorili zločineckú skupinu s cieľom hackerských útokov na štátne orgány. [19] To však narazilo na neporozumenie aj zo strany viacerých poslancov a senátorov, ktorí dovtedy „boj proti korupcii“ podporovali. Následne sa ale aj oni stali „verejnými nepriateľmi“ a po nich generálny prokurátor či sudcovia STF. Nebezpečne sa tiež prejavili priaznivci sudcu Mora a spol. z radov verejnosti, ktorí rozbehli nenávistnú kampaň voči všetkým uvedeným subjektom. Na obranu „bojovníkov proti korupcii“ sa pridali aj viacerí mainstreamoví novinári či aktivisti z mimovládnych organizácií. Veľmi rezolútna bola napr. brazílska Transparency International, ktorá vystupovala proti sprístupneniu informácií o dohodách s kajúcnikmi a v otvorenom liste deklarovala, že „brazílska spoločnosť musí rázne brániť svoje pozoruhodné úspechy v boji proti korupcii [20]

Pochopiteľne, hlavným objektom útokov sa stal sudca Dias Toffoli. Hneď po jeho rozhodnutí zo septembra 2023 sa vyjadril samotný Sergio Moro, keď rozhodnutie odmietol a povedal, že korupcia Lulovej strany PT bola reálna a zločinci sa priznali. Deltan Dalagnol zasa v reakcii na tvrdenie o jednom z najhorších justičných omylov povedal, že Lava Jato bol úspech kvôli odsúdeniu 400 politikov. [21] Najzávažnejšie však bolo mediálne spochybňovanie osoby sudcu. [22] Je možné, že Dias Toffoli bol na STF v roku 2009 dosadený vďaka Lulovi da Silva, vtedajšiemu prezidentovi. Navyše, podobne ako Lula da Silva, aj Toffoli má ľavicové presvedčenie a v minulosti sa angažoval v ľavicových aktivitách. Obaja sa z minulosti poznajú, a práve to sa stalo príčinou tvrdení o zaujatosti sudcu, ktoré však zatiaľ neviedli k odňatiu prípadu. Otázka Toffoliho možnej zaujatosti je dôležitá, avšak kritický postoj k Lulovmu odsúdeniu a celej kauze Lava Jato zdieľa mnoho sudcov a je zrejmé, že s postupom Sergia Mora a spol. by mali problém aj oni.   

Na záver možno identifikovať niekoľko poučení pre Slovensko. Samozrejme, že medzi Brazíliou a Slovenskom existujú podstatné rozdiely a na tie treba poukázať. Slovensko je malá krajina, ktorá má výhodu, že „všetci všetkých poznajú“. Preto informácie o manipulácii trestných konaní prenikajú na verejnosť rýchlejšie a nedarí sa tu vytvárať ani taký kult justičného „supermana“ ako v Brazílii. Najmä v poslednom čase vyvolávajú pokusy o deifikáciu „bojovníkov proti temným silám“ viac rozpakov než nadšenia verejnosti. Slovensko sa tiež kvôli svojmu malému významu nestalo ani predmetom intenzívneho zahraničného zasahovania a nemuselo čeliť manipuláciám pri medzinárodnej justičnej spolupráci, ako sa to deje v Latinskej Amerike. Keby totiž politických odporcov usvedčovali kajúcnici niekde z Ukrajiny alebo z Rumunska, bola by obrana proti manipuláciám v trestných konaniach oveľa zložitejšia. Na druhej strane, provinčný charakter slovenskej politiky a súdnictva má aj svoje nevýhody. Diskurz justičných autorít na Slovensku nemá takú formálnu úroveň ako v Brazílii, čo potvrdilo napr. vystupovanie konkrétnych osôb na rokovaní Súdnej rady SR. Navyše, vývoj vo veľkej a významnej Brazílii ovplyvňuje celý juhoamerický kontinent, a preto sa viac hľadí na medzinárodnú reputáciu. Napr. osoba v podmienečnom výkone trestu by tam nemohla obsadiť druhú najvýznamnejšiu funkciu v rámci prokuratúry.

Pri manipulácii trestných konaní v Brazílii však okrem odlišností existujú aj poučenia, ktoré by sme mohli aplikovať v SR. Spomeniem aspoň tri z nich.

Predovšetkým by sme mali pochopiť, že masívne nadužívanie (a zneužívanie) trestného práva štrukturálne problémy SR neodstráni. Aj obyvatelia Brazílie po dlhých rokoch „očisty spoločnosti“ pochopili, že zatváranie „mafie“ je síce najjednoduchšie splniteľným volebným sľubom, ale zvýšenie životnej úrovne či lepšie fungovanie verejnej správy sa ním nedosiahne. Odsúdenie množstva ľudí spojených s Lulovou Stranou pracujúcich ani vstup justičného „supermana“ do vlády zázrak nepriniesli. Na riešenie skutočných problémov krajiny totiž nestačí heslo „nekradnúť“, ale treba predložiť naozaj kompetentné návrhy v jednotlivých sektoroch vládnutia.

Ďalej si treba uvedomiť, že trestné právo a boj proti korupcii predstavujú nebezpečný nástroj v politickom boji. V polícii, prokuratúre i justícii pôsobí mnoho ľudí, ktorí majú jasné politické preferencie, ako aj silnú túžbu po moci a popularite. Nechcú to však dosahovať v politickej súťaži, kde by museli vystupovať z neistej pozície rovnosti vo verejnej diskusii, ale pokúšajú sa svojich oponentov likvidovať cez trestné právo, kde ako OČTK disponujú štátno-mocenskými prostriedkami. Práve týmto excesom majú zabrániť princípy právneho štátu a zvlášť zákonné obmedzenia pre konanie OČTK. Preto si treba dať pozor na akékoľvek nástroje, ktoré zvyšujú „efektivitu“ trestného konania, vytvárajú však nebezpečnú možnosť skratiek či zneužitia pri vyšetrovaní (kajúcnici, dohody o vine a treste, a pod.). Zdá sa, že v tomto ohľade predstavujú najväčší problém SR špecializované orgány, ktoré pri boji proti korupcii a organizovanému zločinu skoncentrovali obrovskú moc, pričom sme však nevyriešili základnú filozofickú otázku: Kto ustráži týchto strážcov?

Zásadným poučením z kauzy Lava Jato je to, že zneužitie „boja proti korupcii“ predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu pre princípy demokratického a právneho štátu. Autoritárske režimy vystupujú vždy pod zástavou spravodlivosti a sľubujú očistu spoločnosti od existujúcich neduhov. Vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky sa prostredníctvom pochybných trestných konaní, spojených s kauzou Lava Jato, podarilo vyradiť nepohodlných politikov z prezidentských či parlamentných volieb, a tým zásadne ovplyvniť ich výsledok. Čosi podobné je pritom reálne aj na Slovensku. Ako memento si treba pripomínať rok 2022, keď sme sa len tesne vyhli situácii, že by líder opozície putoval do väzby, pričom nie je isté, ako dlho by tam zotrval. Zrejme však dosť na to, aby tým bol ovplyvnený výsledok parlamentných volieb.

Úvodná snímka hlavného mesta Brazílie: www.wikimedia.commons

SÚVISIACE:
Branislav Fábry: Lawfare – hybridná vojna prostredníctvom práva
Branislav Fábry: Prezidentské voľby 2023 a „právna vojna“ v Argentíne

Poznámky:
[1] FÁBRY, B. Boj proti korupcii a likvidácia politických oponentov. Poučenie z Brazílie. Brankof.blog.pravda.sk, 7. mája 2021. In:  https://brankof.blog.pravda.sk/2021/05/07/boj-proti-korupcii-a-likvidacia-politickych-oponentov-poucenie-z-brazilie/
[2] MINISTERIO PUBLICO FEDERAL. Caso Lava Jato. Resultados. In: https://www.mpf.mp.br/grandes-casos/lava-jato/resultados 
[3] FÁBRY, B. Lawfare – hybridná vojna prostredníctvom práva. Nové slovo, 30. októbra 2023. In: https://noveslovo.eu/analyzy/lawfare-hybridna-vojna-prostrednictvom-prava/
[4] ELBAUM, J. Cooptación jurídica: El rol de las agencias estadounidenses para controlar a los fiscales y magistrados de America Latina y el Caribe. In: https://portalalba.org/temas/justicia/lawfare/cooptacion-juridica-agencias-estadounidenses-control-fiscales-y-magistrados-latinoamericanos/  
[5] Pozri: KOEHLER, M. The Uncomfordable Truths and Double Standards of Bribery Enforcement. Fordham Law Review, 2015, Vo. 84, Issue 2, p. 525 – 561
[6] BRASIL WIRE. Lula’s defence: New evidence shows illegal cooperation between United States & Lava Jato investigators. Brasil Wire, 16 de marzo de 2018. In: https://www.brasilwire.com/lulas-defence-new-evidence-shows-illegal-cooperation-between-united-states-lava-jato-investigators/
[7] REDACCIÓN RPP. Rafael Correa sobre Jorge Glas: „Se ha condenado a un inocente“. Radio Programas del Perú, 13 de Diciembre 2017. In: https://rpp.pe/mundo/latinoamerica/rafael-correa-sobre-jorge-glas-se-ha-condenado-a-un-inocente-noticia-1094279  
[8] Ide najmä o seriál „Mechanizmus“, ktorý je fikciou na spôsob slovenského filmu Sviňa. Pozri: https://www.netflix.com/sk/title/80120485
[9] QUADRONHEIRO VELHO. Sergio Moro seria um super-herói? Quadrinheiros, 25 de Maio de 2017. In:   https://quadrinheiros.com/2017/05/25/sergio-moro-seria-um-super-heroi/ 
[10] Napr. DIAS, A. Em Moro nos confiamos! Facebook Alvaro Dias, 19 de Junho de 2019. In:  https://www.facebook.com/ad.alvarodias/posts/2496142567109643/?locale=pt_PT
[11]  INTERCEPT. Breach of Ethics. Intercept, 9.6.2019. In: https://theintercept.com/2019/06/09/brazil-lula-operation-car-wash-sergio-moro/
[12] GIOVANAZ, D. 2019 in Review. Year ends with Free Lula and Operation Car Wash in Tatters. Brasil de Fato, 23 de Dezembro de 2019. In:   https://www.brasildefato.com.br/2019/12/23/2019-in-review-or-year-ends-with-free-lula-and-operation-car-wash-in-tatters
[13] SENADO FEDERAL. Senadores. Sergio Moro – PR. Senado Federal. In: https://www25.senado.leg.br/web/senadores/senador/-/perfil/6331 
[14] NETTO, P. R.. Lewandowski barra barra uso de leniência da Odebrecht em ação da Lava Jato contro Lula. Poder 360, 28.6.2021. In: https://www.poder360.com.br/justica/lewandowski-barra-uso-de-leniencia-da-odebrecht-em-acao-da-lava-jato-contra-lula/
[15] CONCHINSKI, V. Tacla Duran acusa a Moro y Dallagnol en testimonio sobre corrupción en Lava Jato. Brasil de Fato, 23 de Marco de 2023. In: https://newsofbrazil.com/toffoli-authorizes-tacla-durans-testimony-in-the-chamber/
[16] EFE. Seven Lava Jato agents resign in protest against the Attorney General’s Office. Atalayar, 3.9.2020. In: https://www.atalayar.com/en/articulo/politics/seven-lava-jato-agents-resign-protest-against-attorney-generals-office/20200903134457147328.html
[17] BRASIL DE FATO. STF manda que Lava Jato compartilhe todos os dados com a PGR. Brasil de Fato,  09 de julho de 2020. In: https://www.brasildefato.com.br/2020/07/09/stf-manda-que-lava-jato-compartilhe-todos-os-dados-com-a-pgr
[18] HIGÍDIO, J. Toffoli invalida provas do acordo de leniencia da Odebrecht para todos os casos.  Consultor Jurídico, 6 de Setembro de 2023. In: https://www.conjur.com.br/2023-set-06/toffoli-declara-imprestaveis-provas-leniencia-odebrecht/
[19] MINISTERO PUBLICO FEDERAL. Operação Spoofing: MPF denuncia sete por crimes envolvendo invasões de celulares de autoridades brasileiras. MPF, 21 de Janeiro de 2020. In: https://www.mpf.mp.br/df/sala-de-imprensa/noticias-df/operacao-spoofing-mpf-denuncia-sete-por-crimes-envolvendo-invasoes-de-celulares-de-autoridades-brasileiras
[20] ISTOÉ. Transparência Internacional, decisão de Toffoli sobre Lava Jato ameaça órgãos. Istoé, 11.7.2020. In: https://istoe.com.br/transparencia-internacional-decisao-de-toffoli-sobre-lava-jato-ameaca-orgaos/
[21] NETO, P. A. Apos decisão de Toffoli, Moro defende Lava Jato, e Dino diz que Lula foi julgado ‚indevidamente‘; veja repercussão. O Globo, 6.9.2023 https://g1.globo.com/politica/noticia/2023/09/06/repercussao-decisao-toffoli-lula-lava-jato-odebrecht.ghtml
[22] EL UNIVERSO. Juez que anuló pruebas de confesiones de Odebrecht llegó al Supremo Tribunal por recomendación de Lula da Silva. El Universo, 6.9.2023. In: https://www.eluniverso.com/noticias/internacional/juez-que-anulo-pruebas-de-confesiones-de-odebrecht-fue-recomendado-por-lula-da-silva-para-integrar-el-supremo-tribunal-de-brasil-nota/

(Celkovo 49 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter