Studený puč na Slovensku v roku 2018 a v roku 2023

          Úvod

Český publicista Ján Klán má pravdepodobne primát v použití termínu, spojenia „studený puč“ v žurnalistike. Vyjadril a napísal ho v máji 2021 aj v portáli „Slovo“. Rozlíšil „puče“, kedy sa pomocou násilia chopia moci niektorí politici či vojaci. Dal im prívlastok „horúce“ puče. Realizoval sa ich nadmerný počet, až nespočetne mnoho. Na rozdiel od pučov tohto typu (horúcich) zaviedol nový pojem –„studené puče“. Tento termín používa aj český filozof a sociológ Marek Hrubec. Z  tradície takýchto pučov známych najmä v Latinskej Amerike tento termín preniesol aj na rozbory vývoja českej politickej scény za posledné tri dekády. 

Termín „studený puč“ možno charakterizovať ako zmenu vlády, ktorá nie je spôsobená len štandardnými demokratickými voľbami, ale tiež pomocou nenásilného policajného, spravodajského a mediálneho manipulovania. Ide o manipulovanie verejnosti – ktoré sa uskutočňuje v spolupráci s domácimi a zahraničnými finančnými a majetkovými záujmovými skupinami.

V článku sú fotografie spred Úradu vlády SR z 3. marca 2018. Autor: Emil Polák

K rozličným manipuláciám sa vždy vytvorí určitý typ kauzy, ktorý vzápätí rezonuje vo verejnom priestore. Tieto kauzy môžeme vidieť najmä v momentoch, keď sa blížia nejaké dôležité voľby do parlamentu, v Slovenskej republike do Národnej rady. Tieto zmeny mali vždy výrazný dopad na výsledky volieb, resp. na smerovanie krajiny. Možno uviesť, že k nim došlo spravidla po dvoch obdobiach ľavicovej vlády, ktorá sa má zmeniť vďaka studenému puču z ľavicovej na pravicovú alebo zo stredoľavej vlády na stredopravú. Politicko-psychologické podmienky pre takýto studený puč sa vytvárajú navodením, neskôr zahustením atmosféry proti doterajšej nálade, proti stavu v spoločnosti. Navodzujú sa nálady na jej zmenu, najskôr čiastočnú, potom systémovú a postupne stále viac na zmenu potrebnú, bez ktorej to nejde, ktorá sa musí uskutočniť, najlepšie ako personálna a radikálna zmena doterajšej exekutívy. Médiá pritom podnecujú, hecujú pospolitosť do psychologickej až patologickej verejnej extázy – kampaňami, odhaľovaním káuz, negatívnych prípadov postupu politickej moci, jej prešľapov. Pôsobia proti nej organizovaním petícií, rozličných zhromaždení s pripraveným programom vyúsťujúcim do volania na zmenu, s výzvami na odídenie, odpratanie zlého a zlých. ZMENA, volanie po zmene, vyvolávanie a organizovanie politickej premeny a zmeny je vôbec podnecovateľom, motorom, akcelerátorom a detonátorom týchto javov, ktoré sa stávajú studeným pučom. Do procesu sú zapojené, odštartovávajú ho občianske združenia, agilné skupiny z politických strán a s nimi spolupracujúce médiá, žurnalisti a niekedy dokonca aj špeciálne služby .

          1.

Po rade škandálov, ktoré mali základ v divokej privatizácii štátneho majetku došlo napríklad v Českej republike k „studenému puču“ v roku 1997. Dostal názov „sarajevský atentát“ na vtedajšieho premiéra Václava Klausa. Vtedajšia kríza vychádzala z rozporov medzi politickými frakciami v ODS, vyústila do rozpadu vlády a vypísania predčasných volieb v roku 1998. Pučisti sa síce nepresadili, ale došlo ku koncu Klausovej neoliberálnej exekutívy. Novú vládu vytvorila sociálna demokracia.

Ako ďalší zo studených pučov v Česku publicista Jan Klán uviedol zmeny vo vláde, ku ktorým došlo v roku 2006. Konali sa vtedy voľby do Poslaneckej snemovne, teda do dolnej komory českého parlamentu. Od roku 1998 už osem rokov vládla stredoľavá koaličná vláda pod vedením ČSSD. A osem rokov bez účasti na vláde bolo už pre pravicu veľa, to bolo už nad mieru pre jej politickú pokoru aj terapiu abstinenciou od moci! Pravicová politická reprezentácia už túžila po moci, po exekutíve.

Pretože hrozilo, že ČSSD opäť voľby drvivo vyhrá, štyri dni pred voľbami sa objavila tzv. Kubiceho správa. Plukovník Kubice v správe uviedol, že organizovaný zločin prerastá do štátnej správy, ktorá v tej dobe bola pod vládou sociálnej demokracie. Prstom politikov a ich spravodlivého úsudku bolo ukázané na vtedajšieho premiéra Jiřího Paroubka, ktorý mal byť potenciálnym vinníkom v tejto kauze. Správa silne poznamenala voľby, ktoré nakoniec skončili volebným patom, aj keď ČSSD vyhrala podľa počtu odovzdaných hlasov. Volebná geometria, rozdelenie poslaneckých mandátov hovorilo tesne v prospech pravice. Nakoniec sa moci chopila neoliberálna vládna koalícia aj vďaka politickým prebehlíkom, teda obracačom straníckych kabátov. Po voľbách Kubiceho správa vyšumela do stratena. Ale správa z prostredia špeciálnych služieb zapracovala, bola užitočnou pre politický zápas, nečistý boj. Studený puč rezultoval v želanú zmenu, pre dosiahnutie ktorej sa zorganizoval a vypukol. Patrí k víťazným pučom.

V roku 2013 explodovala kauza vtedajšieho premiéra Petra Nečasa a šéfky Úradu vlády Jany Nagyovej, dnes Nečasovej. Prípad metamorfózoval do studeného puču. Má svoju výnimočnosť, a to v podobe zapojenia bezpečnostných a informačných služieb do tohto inscenovaného prevratu. Puč bol nevídaný aj  nasadením ťažkoodencov na úrade vlády. Možno povedať, že bez informácií bezpečnostných a informačných služieb by ťažkoodenci nezasahovali v miestnostiach Úradu vlády Českej republiky. Nevynášali by odtiaľ ako trofeje počítače a nezatýkali by niektorých členov vlády a poslancov a nepodrobili by ich v putách väzbe, resp. zadržaniu. Zdalo sa, že tu zasiahla vyššia moc v podobe bohyne Justície a ruka zákona nezastala ani pred dverami ústavného orgánu výkonnej moci. Ale pravda a láska nezvíťazila. Studený puč z roku 2013 priniesol svoje výsledky: kolaps vlády a opäť sa konali predčasné voľby. S výsledkami  puču pracovali orgány činné v trestnom konaní aj parlament aj politické strany ešte po nejakú dobu, až sa postupne naň zabudlo. Ako sa hovorí v hudbe, kauza sa vytratila ad infinitum – dostratena, donekonečna. Stalo sa tak po niekoľkých pojednávaniach s manželmi Nečasovými pred súdmi.  

          2.

Slovensko v menšom počte, skromnejšie, sa tiež vyznamenalo niektorými aktivitami, ktoré môžeme pomenovať výrazom studený puč. Bezkonkurenčne najväčším a politicky tektonicky najsilnejším je proces, ktorý vypukol, silne sa rozvinul po kauze „Kuciak a Kušnírová“, t.j. po surovom zabití dvoch mladých ľudí vo Veľkej Mači. Dvojnásobná vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice, archeologičky, sa stala 21. februára 2018. Z tragickej, odsúdeniahodnej až desivej udalosti sa stala „kauza“, megakauza – ktorej medializáciou a politizáciou sa začal proces destabilizácie Slovenska, deštrukcie vlády, výkonnej moci. Bol to aj pokus o kriminalizáciu vtedajšej vlády, premiéra, ministrov, jej aparátu, polície ako aj jej zložiek. Bol to pokus metódami studeného puču dosiahnuť veľký spoločenský a politický prevrat. Nebol to iba pokus o „studený puč“, išlo o viac. Pre slovenskú ľavicu, ktorá tvorila vládu, malo to byť niečo ako porážka na Bielej hore (známa z českých dejín) alebo porážka pri Világoši (z uhorských dejín), porážka vtedajšej vlády a jej celého režimu.

Správu o dvojnásobnej vražde uverejnili média až po piatich dňoch od spáchania tohto zločinu, a to 26. februára 2018. Bol to deň, kedy bola uverejnená aj úradná správa o vražde mladých ľudí. V ten pondelok večer po 22. hodine v Spravodajstve na RTVS 2 sa dve prítomné novinárky zhodli na niektorých krokoch, ktoré tam prítomný bezpečnostný analytik hodnotil už vtedy ako nástroj „spoločenskej destabilizácie Slovenska“. Titulné strany novín hneď nasledujúci deň vyšli v čiernom (smútočnom) vydaní s alarmujúcim textom „Na Slovensku vraždia novinárov“! Tak to explodovalo. Súčasťou tejto akcie bolo aj Vyhlásenie šéfredaktorov a vydavateľov. A kto mal vraždiť novinárov, uznávaných a vyhlasovaných za osobitné bytosti, tvorov osobitného typu? Asi ich nevraždili hôrni chlapci, ani členovia niektorých mafií živiacich sa z divokej privatizácie, ani najatí zlosynovia z Balkánu. V podstate bez zaváhania, istí si svojou „zjavenou pravdou“, asi nadprirodzeného pôvodu, veľmi rýchlo a rozhodne títo tvorcovia verejnej mienky tvrdili, že za tento podľa nich všeobecne rozšírený a patologický jav (nie za dvojjedinú vraždu v jednom dome a v jednej dedine), ale za už údajné prebiehajúce masové vraždenie novinárov je zodpovedná a nielen zodpovedná, ale priamo vinná ako páchateľ, vtedy jestvujúca vláda. Bola to vláda zložená v tom čase zo Smeru, SNS a Mostu-Híd. A verdikt bol jednoznačný, vraždu si asi objednali Smeráci (premiér, minister vnútra, prezident policajného zboru, teda Fico, Kaliňák, Gašpar). SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky vlády Ivety Radičovej sám alebo v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Pravica strácala a stratila nervy a išla nielen do politického boja, akoby „na nože“, s vytasenými mediálnymi šabľami. Buď teraz alebo nikdy! Viedla sa masová kamufláž, masová manipulácia, aj v podobe zhysterizovaného celého národa, občanov.

Viacero opozičných poslancov v NR SR obviňovala vládnucu politickú stranu Smer za nepriamo zodpovednú (vinnú) za smrť J. Kuciaka.

Za možný motív vraždy sa považovala investigatívna práca novinára, ktorej sa venoval. Pracovná náplň a identita zavraždeného bola akoby neurčitá. Šéfredaktor portálu Aktuality.sk P. Bárdy povedal aj to, že J. Kuciak nebol investigatívny novinár, ani investigatívny reportér, robil podľa neho tzv. dátovú žurnalistiku. Tá sa  skladala zo správ umiestnených na dvoch obrazovkách a z nich žurnalista tvoril nový celok, článok, ktorý bol rozpoznaním časových a obsahových súvislostí, dejov a skutočností, konaní z nich, doteraz nevystihnutých. Z dvoch kreoval tretí text. Posledný článok, na ktorom novinár pracoval, sa zdal byť cestou, stopou k páchateľovi. Aký bol jeho obsah? Obdobne, ako bolo neurčité či vágne pracovné zameranie novinára, neurčité bolo aj autorstvo jeho opusov. Vyplývalo to aj vyjadrení kolegov mladého žurnalistu. O týždeň po vražde (28. 2., resp. 1. 3.) bývalý redaktor týždenníka Plus 7 dní, pán Mego v rozhovore pre Českú televíziu (ČT 24), reláciu Udalosti povedal, že materiály do posledného článku zavraždeného J. Kuciaka mu poskytol on s tým, že bude na nich ďalej pracovať. Vo štvrtok, resp. v piatok (1. 3. a 2. 3.) vtedy ešte minister vnútra R. Kaliňák povedal novinárom, že 60 – 80 percent údajov do posledného článku zavraždeného novinára mu poskytlo Ministerstvo vnútra SR. V súvislosti s tým si možno položiť otázku: Bol posledný, pripravovaný a potom publikovaný článok J. Kuciaka jeho vlastným článkom, alebo bol zostavený z údajov, formulácií, ktoré mu poskytol kolega redaktor pán Mego a z tých informácií, ktoré dostal od ministerstva vnútra? Pripravovaný článok si totiž prečítal aj šéfredaktor portálu Aktuality.sk. Akceptoval ho a súhlasil s ním, či mu dal pokyn na ďalšiu prácu na ňom. Podľa všeobecného názoru novinárskej obce, ako ho vyjadrili po publikovaní nedokončeného článku v týždni po nájdení mŕtveho tela novinára vo Veľkej Mači) nedokončený článok bol príčinou zavraždenia jeho a jeho priateľky. A ďalej, bolo šéfredaktorovi známe nebezpečenstvo ohrozujúce život redaktora, ak bude pracovať na článku a ak bude publikovať tento článok, túto stať? Ak áno, nesie aj on istý druh zodpovednosti za smrť J. Kuciaka (profesionálnu, morálnu).

Pripravovaný článok, ktorý bol publikovaný až po jeho smrti, sa týkal podvodov talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku. Mali napojenie na mafiánsku zločineckú skupinu „Ndranghetu“ a jeden z nich mal väzby na predstaviteľov strany SMER-SD, zamestnancov Úradu vlády (Trošková a Jasaň) a na Roberta Fica. Potom ako táto kriminalistická stopa a verzia stratila relevanciu a aktuálnosť, našla sa v článku zavraždeného novinára ďalšia stopa, a to väzba, prepojenie na Mariána Kočnera. 

Rastúce napätie v spoločnosti a masové protesty vo veľkých mestách po vražde viedli najprv k rezignácii Roberta Kaliňáka z funkcie ministra vnútra a potom až k vládnej kríze, ktorej vyvrcholením bolo, necelý mesiac po vražde, že Robert Fico 15. marca 2018 podal demisiu svojej vlády a nahradil ho spolustraník Peter Pellegrini. V jeho novej vláde však došlo len k minimálnym personálnym zmenám. Tak sa uskutočnila prvá etapa, či fáza studeného puču – realizovaného na základe kauzy J. Kuciak, v ktorej rozhodujúcu rolu uskutočnili slovenské médiá. Stimulovali, aj za účasti budúcich koaličných strán (OľaNO, SaS) a potom najmä za aktivity občianskych združení (Za slušné Slovensko a ďalších), verejnosť do podobných masových zhromaždení, aké boli za tzv. nežného prevratu, ktorý vyvolala údajná vražda študenta na Národní třídě v Prahe. Podobnosť týchto udalostí bola čisto náhodná(!!!). Národ potrebuje hry, aj také, o ktorých si myslí, že v nich hrá sám, podľa svojej slobodnej vôle. Vtedy preňho platí to biblické – „blahoslavení chudobní duchom“, s dodatkom, otázkou: použili ich mediokrati pre svoje mocenské hry? Celý priebeh týchto spoločenských, verejných procesov, pohybu občanov – sa nazval aj názvom akoby z jazyka farizejov a falzifikátorov „SAMOVZPLANUTIE OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI“. Vytvoril sa tým terminus technicus patriaci k hrám a procesom mimo reality, so sci-fi povahou.

Novinárske výstupy boli v tomto období mimoriadne početné, ostré a obviňujúce. T. Nicholson uverejnil aj brožovanú publikáciu na tému spáchania tohto zločinného skutku Smerom v spolupráci s talianskymi podnikateľmi. Keď sa neskôr ukázalo, že talianska stopa nebola správna, poslanec Peter Marček v parlamente obvinil akoby recipročne, ale so značnou dávkou pravdy, novinára T. Nicholsona zo zločinu „rozvracania republiky“ . Ten už odletel do svojej domoviny, do Kanady.

Autorom knižnej publikácie s impertinentným názvom „Sviňa“ bol Arpád Soltész. Podľa nej bol natočený aj rovnomenný film – údajne demaskujúci morálnu zvrhlosť predstaviteľov vládnej strany (scenár a réžia M. Č. Solčanská a R. Bierman), ktorý mal premiéru vo februári 2020. Možno povedať, že to bol erotický hodokvas, niekedy až pornografický s tzv. politicko-žurnalistickými a umeleckými výtvormi, ktoré mali prebudiť slovenskú spoločnosť – úplne jej znechutiť Smer a jeho predstaviteľov. Studený puč , ktorý v tom čase smeroval k štátnemu prevratu (podľa výrokov vtedajšej hlavy štátu A. Kisku) bol nekompromisný. Smer mal byť navždy kriminalizovaný a vylúčený (exkomunikovaný) z politického života. Na to slúžili médiá v prvej línii, potom časť polície, prokuratúry a Špecializovaný trestný súd. V ťažkých rokovaniach medzi predstaviteľmi vládnej koalície a prezidentom sa dosiahlo, ž vláda ako celok nebude odvolaná, ale bude rekonštruovaná v súlade s výsledkami posledných parlamentných volieb.

Zmenu v kampani priniesli šéfredaktori dvanástich slovenských médií. V spoločnom vyhlásení odsúdili vraždu ako útok na slobodu slova. Vyzvali štát, aby urobil všetky potrebné kroky nie len na vypátranie zločincov, ale aj na vytvorenie podmienok pre bezpečnú prácu novinárov. Po zvolaní, dramatizujúcom a mobilizujúcom „Na Slovensku vraždia novinárov“, zmenili kvalifikáciu zločinnej udalosti „na útok na slobodu slova“. Nebolo to vyhlásenie zodpovedajúce podstate skutku, ale obsahove bolo bližšie k pravde ako alarmujúci poplach z februára 2018.

          3.

Napokon až za sedem mesiacov po dvojjedinej vražde a za šesť mesiacov po demisii vlády R. Fica boli zadržaní v Kolárove (27. 9. 2018) priami páchatelia vraždy. Strelcom, teda priamym páchateľom vrážd mal byť bývalý policajný vyšetrovateľ Tomáša Szabó. Pomáhal mu jeho bratranec a bývalý vojak Miroslav Marček, ktorý sa neskôr k vraždám aj priznal. Prokurátor potvrdil, že vyšetrovatelia spolupracovali nielen s Europolom, ale aj s FBI. Rozhodnutie súdu nasledovalo až po dva a pol roku od vraždy. Špecializovaný trestný súd na hlavnom pojednávaní 3. 9. 2020 vyniesol rozsudok, podľa ktorého odsúdil obžalovaného T. Szaba na 25 rokov väzenia. Rozhodol ďalej, že obžalovaný M. Kočner nebol objednávateľom vraždy a oslobodil A. Zsuzsovú pre nedostatok dôkazov a ich nejednoznačnosť. Podnikateľa Zoltána Andruskóa vyšetrovatelia považovali za sprostredkovateľa vraždy.

Po tomto prvom vrchole trestného konania v tejto kauze Najvyšší súd ako odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok Špecializovaného trestného súdu v prípade M. Kočnera a Aleny Zsuzsovej. Druhý súdny proces s M. Kočnerom a A. Zsuzsovou, v ktorom sa pojednávali aj prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho, sa začal na ŠTS v Pezinku 28. februára 2023. ŠTS 19. mája 2023 uznal Alenu Zsuzsovú vinnú z objednávky vraždy Jána Kuciaka, aj objednávok vraždy prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a odsúdil ju na 25 rokov väzenia. Marian Kočner bol po druhýkrát oslobodený spod obžaloby z objednávky vraždy J. Kuciaka.

Všetky tieto udalosti sa stali až po dovedení studeného puču do nových volieb –komunálnych, europarlamentných a do všeobecných volieb, t.j. volieb do Národnej rady SR. Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol zhruba na 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.

V komunálnych voľbách v novembri 2018 Smer-SD zaznamenal porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. V prezidentských voľbách v marci 2019 kandidát Smeru-SD Maroš Šefčovič skončil na druhom mieste za Čaputovou zo ziskom 18,66 percenta v prvom kole a prehral aj v druhom kole, keď získal 41,59 percenta hlasov. V eurovoľbách v máji 2019 utrpel Smer-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia PSSpolu. V Európskom parlamente získal iba tri mandáty. Parlamentné voľby vo februári 2020 najvýraznejšie preukázali stav preferencií Smeru po hysterickej mediálnej a politickej kampani po vražde Jána Kuciaka a M. Kušnírovej. Smer bol v tom čase už dva roky pod obrovským tlakom. Biľag mu vnútili zvonku. Urobil aj viacero chýb. Ako sa vyjadril predseda strany, bolo to splácanie omylov a nedostatkov po dvanástich rokov vo vláde. Volebným lídrom strany sa stal premiér P. Pellegrini. Predseda R. Fico kandidoval z druhého miesta. A podstatnou zmenou bol aj slogan „nový Smer – zodpovedná zmena“. Podľa komentátorov sa tým naznačovala premena Smeru doprava a ústup R. Fica do úzadia. 

Smer-SD v parlamentných voľbách získal výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Z vládnej strany sa Smer-SD stal opozičnou stranou s určitou vnútornou nejednotou a turbulenciou personálnou a programovou. V júni 2020 opustil stranu P. Pelegrini a založil novú sociálnodemokratickú stranu s názvom Hlas. V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %.

Možno povedať, že to boli udalosti, rozkol v strane, nový pomer lídrov oboch stranách a dosiahnutý pokles preferencií strany Smer na úroveň pod 10 percent voličov, ktorý vyjadroval priebeh studeného puču vo vzťahu k tejto strane, konkrétne stupeň politického pádu Smeru. V marci 2018 mala strana najnižšie preferencie od roku 2003, klesli na 20,2 %. Zároveň klesol aj volebný potenciál strany (voliči, ktorí by stranu volili plus voliči, čo jej voľbu pripúšťajú). Od septembra 2015 klesol zo 42 % na 17 %. Predsedovi strany dôverovalo 24 % a nedôverovalo 72 % oslovených. Taký bol výsledok studeného puču na Slovensku v rokoch 2018 – 2020. Uskutočnil sa na báze kauzy J. Kuciak, M. Kušnírová. Využitím a zneužitím spravodlivého hnevu a volania po odplate, potrestaní páchateľov zločinného skutku. Médiá, prezident Kiska a vtedajšia opozícia zovreli Smer-SD do klieští, z ktorých sa zdalo, že nie je únik. Na dennej báze podsúvali verejnosti prepojenie Smeru s touto vraždou (najskôr Vadala a potom Kočner). Protesty proti údajne mafiánskemu štátu a jeho chápadlám (organizovalo OĽaNO, SaS), pričom dnes z nich zostala len veta „O unesenom štáte“ (žurnál Týždeň). Asi ho uniesol ako bájnu Európu Zeus v podobe býka (možno Minotaura) na Krétu, do labyrintu neoliberalizmu. Protesty „Za slušné Slovensko“ boli mnohopočetné so spektrom účastníkov, a to študentov, mládeže, verejnosti, hercov bratislavských divadiel. Dedičstvom z toho nám zostala iba Stranu za ľudí, ktorá má už jediného člena, a to svoju predsedníčku, pričom aj tá chce kandidovať na kandidátke inej partaje. Rozpadlo sa aj OĽaNO a Eduard Heger – ako druhý premiér, ktorý vyrástol z neho, založil a je predsedom strany s názvom Demokrati.

Smer-SD čakali v novom volebnom období (ešte ťažké skúšky, priamo represie, trestnoprávne prenasledovanie, ktoré iniciovala nová vláda I. Matoviča. Represie mali dva podoby a roviny. Individuálnu – proti osobám, členom vedenia strany – a proti strane ako celku údajne ako „zločineckej organizácie“.  

Za premiéra z hnutia OĽaNO, ktoré zvíťazilo vo voľbách založených na studenom puči proti Smeru, sa vytvárali zásahové komandá ťažkoodencov i kukláčov, ktorí vyvaľovali baranidlom vchodové dvere na domoch a bytoch nepohodlných osôb. Zadržali ich a urobili im prehliadky. Prvý „skalpel“ získal I. Matovič ako nový premiér asi v prvý deň svojho premiérovania pri zásahu ozbrojencov na Správe štátnych hmotných rezerv, kde vzali do väzby jej predsedu Kajetána Kičuru, nominanta Smeru. Premiér a predseda ŠTS D. Lipšic verejne potvrdili v roku 2022, že urobia všetko, aby zlikvidovali predstaviteľov Smeru-SD a každého, kto je so Smerom spájaný. Uvažovali, že budú proti predstaviteľom Smeru-SD viesť politický proces s názvom Súmrak. Bola to konštrukcia, ktorá mohla čerpať z politických stalinských monsterprocesov rokov 1951 – 1954 (Slánský, Clementis, Husák, Novomeský). Opakovane hovorili o snahách a cieli zlikvidovať politickú opozíciu metódami, ktoré sú používané vo fašistických a autokratických režimoch.

Zadržali a do väzby zobrali expodpredsedu Smeru R. Kaliňáka. R. Fico nebol vydaný na trestné stíhanie len vďaka jednému hlasu v NR SR, ktorým sa neprelomila imunita poslanca parlamentu. Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) v apríli 2022 v rámci kauzy Súmrak obvinil Fica a Kaliňáka zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Tak znelo obvinenie zo zločinu najťažšieho kalibru, za ktorý sa ukladajú mnohoročné tresty.

          4.

Voľby do NR SR sú vypísané na 30. septembra 2023. Predchádzajúce etapy a fázy zrealizovania studeného puču proti Smeru-SD priniesli určité výsledky. Smer sa musí v súčasnosti vysporadúvať s klamnými obvineniami aj z prechádzajúcej etapy studeného puču. Pani prezidentka vodí k miestu pamiatky na Jána a Martinu štátne návštevy prezidentov, ministrov, aj korunované hlavy (holandský kráľovský pár) ako k slovenskému „štátnemu svätostánku“ k „božej muke“, robí im tak apoteózu. Asi pritom aj znevažuje kroky vtedajšej vlády, ktorú podrobili tortúre kriminalizácie, ale vyšla z nej nevinná. Expredseda vlády Eduard Heger nezabudne pri svojich vystúpeniach spomenúť zločin Smeru, resp. obviniť ho z vytvorenia prostredia, ktoré viedlo k vražde Jana a Martiny. Patrí sa im odpovedať, že vlády Matoviča a Hegera, obe a každá osobitne, vytvorili podmienky a prostredie, ktoré viedli a umožnili vraždy, teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave (17. 10. 2023), ako aj zabitie piatich mladých študentov na zastávke MHD Zochova dňa 2. októbra 2022. Obdobnú zodpovednosť politickú a morálnu má aj prezidentka Čaputová. Stalo sa to v jej funkčnom období.

         Záver

A súčasnosť dáva príležitosť, priamo kauzy pre ďalšie kampane, ktoré by nedovolili Smeru zlepšiť svoje preferencie a najmä ich nezhodnotiť v podobe získania poslaneckých mandátov, ktoré by stranu opäť doviedli na piedestál vládnej strany, politickej strany, ktorá by kreovala, resp. by sa podieľala na zostavení vlády. Takéto insinuácie zazneli v prejave exministra Naďa, o tom, že Moskva, Kremeľ či Putin – poslali na Slovensko finančné prostriedky pre Smer, a to na ovplyvnenie volieb. Túto informáciu neprijal za pravdivú ani súčasný minister vnútra I. Šimko, ktorý povedal, že sa nestala. Iná veľká kauza je prípad cesty 21 osôb do Bruselu, aby požiadali EÚ na zásah proti slovenskej opozícii. Podľa tohto „šokujúceho odhalenia“ uvedená delegácia zložená zo zástupcov rezortov a Úradu vlády, zástupcov mimovládnych organizácií v štruktúrach Európskej únie (EÚ) a NATO mala informovať o tom, že slovenská opozícia je hybridnou hrozbou. Predvolebné turbulencie sa rozvíjajú a budú kulminovať v septembri 2023. Studený puč, skladajúci sa a zložený z takýchto manipulatívnych udalostí hrozí Slovensku po roku 2018 aj v tomto roku 2023.

(Koniec)

(Celkovo 633 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter