Autor napísal text 30. novembra 2022
Európu opäť raz obchádza strašidlo antisemitizmu. Zasiahlo už aj nás na Slovensku, a to v podobe vraždy dvoch mladých ľudí. Hoci bezprostrednou príčinou vraždy bola ich sexuálna orientácia či identita, v pozadí skutočne stála istá forma antisemitizmu. Vrahovi, ako sám detailne popísal vo svojom manifeste, išlo primárne o boj proti „sionistami okupovaným vládam”. Smutný príbeh, hodný pár viet navyše. Chalan, zdá sa mi, že pomerne abstraktne inteligentný, ale sociálne málo zdatný, si počas mesiacov a rokov lockdownu svoje pubertálne výboje odbavoval na alternatívnom diskusnom fóre 4chan/pol a podobných. Nechal sa celkom „zblbnúť“ tamojšou subkultúrou a nekriticky prijal jej pokrivené vykresľovanie sveta, ktoré ani podstatná časť tam diskutujúcich nemyslí celkom vážne. V tomto videní sveta sionisti konšpiratívne ovládajú svetové vlády a všetky hlavné médiá, pričom zástupné témy typu LGBTIQ (atď.) využívajú len ako jeden z prostriedkov na dezintegráciu tradičnej európskej kultúry a bielej rasy. Seba, pochopiteľne, videl ako zásadového človeka, ktorý sa nemôže ďalej prizerať tomuto zlu a cíti morálnu povinnosť proti nemu konať. Prišiel k záveru, že jediným efektívnym spôsobom „odboja” môže byť len individuálny teror (podobne ako ruskí anarchisti z konca 19. storočia). Pri ňom ani tak nejde o to, či zabije predsedu vlády alebo radového homosexuála či migranta. Ide o dosiahnutie maximálnej publicity, vyhrotenia a destabilizácie spoločenskej atmosféry. A to mu, zdá sa, dokonale vyšlo, keďže už dva mesiace je táto idiotsko-tragická vražda dvoch ľudí národnou témou číslo jeden, a dokonca ju časť komentátorov prezentuje ako zlomový bod, po ktorom už nič nebude ako predtým…
V tejto nabitej atmosfére 17. novembra 2022 odvysielala RTVS prvý diel novej diskusnej relácie Pod povrchom s Marekom Vagovičom. (Pozn. redakcie: Túto reláciu už v súčasnosti RTVS nevysiela.) Témou bol antisemitizmus v kontexte uvedenej vraždy a hosťom Fedor Gál.[1] Časť diskusie sa točila aj okolo vzrastania antisemitizmu začiatkom 90. rokov. Potiaľto všetko v poriadku.
Zaznelo tu však tvrdenie, že týždenník Nové slovo v roku 1990 uverejnil karikatúru Fedora Gála ako „škaredého, agresívneho, nesympatického Žida”, ktorá sa stala „predvojom” antisemitskej kampane voči nemu (čas 11:20 a nasl.). Fedor Gál krátko na to debatu rozumne „zavrátil“ späť ku kľúčovejším témam, ale čo zaznelo, už zostalo v éteri. Podobné tvrdenie už predtým v rôznych obmenách Fedor Gál publikoval aj na svojom blogu[2] a predtým viackrát aj inde.
Toto tvrdenie ma prekvapilo, keďže Nové slovo z tohto obdobia som študoval a nezostala vo mne ani štipka dojmu, že by k takémuto niečomu smerovalo. Osobne považujem porevolučné obdobie za asi najvydarenejšiu éru tohto časopisu, ktorý sa vtedy stal širokou otvorenou tribúnou ľavice od ortodoxných komunistov po sociálnych demokratov a veľmi často poskytoval dialogický priestor aj predstaviteľom všetkých ostatných politických prúdov. Samozrejme, že tiež mal aj svoje jednostrannosti a limity, ako všetky ostatné časopisy. Z listovania mi utkvel ako kritický k VPN a KDH, otvorene forsírujúci najmä líniu SDĽ (resp. tej časti KSS, ktorá ju čoskoro transformovala na SDĽ), povstalecké tradície, v národnej otázke nadväzujúci na národné cítenie a federalizmus v duchu Košického vládneho programu, kritický k domnelému čechoslovakizmu, ako aj k nacionalizmu, nadväzujúcemu na ľudácke tradície.
Že by takto profilovaný časopis uverejňoval nejaké antisemitské karikatúry? To je vážne obvinenie, ktoré si zaslúži, aby sme ho poriadne poobracali zo všetkých strán a vyjasnili si situáciu.
Zamenená karikatúra
V časti diskusie, kde Fedor Gál hovorí o karikatúre v Novom slove a na letákoch, šírených pred voľbami v lete 1990, sme mohli na obrazovke letmo vidieť jednu takú jeho karikatúru:
Už na prvý pohľad nejde o karikatúru, o ktorej hovorí Fedor Gál. On totiž hovorí o období pred prvými voľbami (t. j. pred 8. 6. 1990), ale popis tejto ju datuje na 10. 5. 1991. V Novom slove síce naozaj pred voľbami vyšla karikatúra, o ktorej hovorí Gál, ale toto nie je ona.
Čo je však horšie, táto karikatúra ani len nepochádza z Nového slova, ako to tvrdí zverejnený popis. Dňa 10. mája žiadne Nové slovo nevyšlo (č. 19/91 vyšlo 9. mája 1991) a takúto karikatúru neobsahujú ani iné okolité čísla.
Čo sa stalo? Stačí zadať do Googlu „Fedor Gál karikatúra”, a ten nás hneď odkáže na osobnú stránku Fedora Gála, kde on sám píše o svojich karikatúrach zo začiatku 90. rokov.[3] Tu vidíme tri karikatúry: Prvá je tá, ktorá naozaj vyšla v Novom slove pred voľbami. Pri nej sa pristavíme o chvíľu. Druhá, ktorá zobrazuje Fedora Gála ako rohatého čerta, má pochádzať pravdepodobne z časopisu Nový Slovák. Žiaľ, bez bližšieho určenia, z ktorého čísla. Fedor Gál uvádza len, že tiež pochádza z predvolebného obdobia. To pokladám za omyl, pretože časopis Nový Slovák pravdepodobne začal vychádzať až po voľbách.[4] Ale ani táto karikatúra nás teraz nezaujíma. Tretí obrázok na Gálovej stránke obsahuje našu hľadanú karikatúru, ktorou réžia ilustrovala televíznu diskusiu a ktorú nepravdivo pripísala Novému slovu:
Kto trochu pozná vtedajšiu tlač, ľahko zistí, o aký časopis ide, podľa značky SNN vpravo dole. Nejde o matičné Slovenské národné noviny, ale o týždenník Smena na nedeľu, teda víkendový magazín denníka Smena. Vedúcim Smeny na nedeľu bol Ján Kamenistý, a šéfredaktorom celej Smeny, a teda osobou nesúcou zodpovednosť za celý obsah, bol Karol Ježík. Ten istý, ktorého si vysoko váži aj Fedor Gál[5] a ktorý potom založil a viedol denník SME, kde autorsky začínal aj moderátor Marek Vagovič. Verím, že Karola Ježíka za antisemitu nikto nepovažuje.
Pre vysvetlenie tejto karikatúry sa treba pozrieť na kontext, v ktorom bola publikovaná. Smena na nedeľu každý mesiac uverejňovala rebríček najpopulárnejších a najnepopulárnejších osobností, často aj s karikatúrami „víťazov” oboch disciplín. Anketu o najnepopulárnejšiu osobnosť v apríli 1991 „vyhral” Fedor Gál s obrovským náskokom. Ja by som to nedával do priamej súvislosti s rok starými antisemitskými letákmi z jari 1990, ako robí Fedor Gál na svojej stránke. Omnoho väčšiu rolu zohral práve sa odohrávajúci otvorený rozkol vo VPN. Ten sa začal 3. marca 1991 obvinením, že KC VPN chce cenzurovať Vladimíra Mečiara, a skončil sa rozštiepením VPN na ODÚ a HZDS. Fedor Gál vtedy stál na čele VPN a personifikoval KC VPN, ktoré, podľa môjho názoru, túto kauzu komunikačne dosť nezvládlo (to by bola téma na samostatný článok). Najmä z tohto politického hurhaja okolo rozkolu vo VPN pramenila vlna vypätých averzií voči Gálovi v apríli 1991.
Keď sa na túto karikatúru pozrieme bližšie (na čo nám však nevystačí pár sekúnd, počas ktorých sa objavila na obrazovke) a v tomto kontexte, môžeme si všimnúť, že karikatúra sa dá interpretovať aj celkom opačne. Ukazuje normálny portrét Fedora Gála, nakreslený jedným výtvarným štýlom (tenšími nevyplnenými obrysmi), cez ktorý je trochu iným výtvarným štýlom (hrubo vyšrafovaným) prekreslený na čerta. Mne sa to javí nie ako karikatúra, démonizujúca Fedora Gála, ale karikatúra trefne komentujúca démonizovanie Fedora Gála. Nedám za túto interpretáciu stopercentne ruku do ohňa, ale aj vzhľadom na to, kde bola publikovaná, prikláňam sa k nej. Napokon, keď pozorne čítame, tak ani Fedor Gál ju na svojej stránke explicitne nezaraďuje medzi antisemitské karikatúry. Celú aprílovú anketu Smeny na nedeľu spomína len ako príklad dopadov jeho démonizácie.
Každopádne, ktosi v tíme relácie riadne „odflákol“ túto časť svojej práce, keď ilustroval diskusiu nesprávnou karikatúrou, ktorú navyše nepravdivo pripísal Novému slovu. Aj to sa stáva, a nestálo by to za reč, keby šlo o nejakú menej vážnu tému. Ale k takej veci, ako je obviňovanie ľudí zo šírenia antisemitizmu, by sa rozhodne nemalo pristupovať s takouto povrchnosťou. Nie je to najšťastnejšie prvé vykročenie relácie, ktorá ašpiruje na to, aby prenikla „pod povrch” udalostí.
Zmenená karikatúra
Prv, než si podrobne rozoberieme tú karikatúru Fedora Gála, ktorú pred voľbami naozaj uverejnilo Nové slovo, musíme si odbaviť ešte jednu otázku. Týka sa antisemitských pohľadníc a letákov, šírených pred voľbami 1990, ktoré spomínal Fedor Gál v diskusii aj v rôznych článkoch v súvislosti s touto karikatúrou.
Na spomínané pohľadnice som zatiaľ nikde nenarazil. Pod letákom je s veľkou pravdepodobnosťou myslený skutočne antisemitský leták s nadpisom „Šanca pre Izrael” (narážka na názov programu VPN „Šanca pre Slovensko”). Pred časom ho na svojej webstránke zverejnila napríklad Slovenská národná galéria.[6]
Nedá mi nespomenúť, že autor tohto letáku pri svojom „odhaľovaní” Židov v radoch VPN v mnohých prípadoch triafal poriadne vedľa. Zdá sa mi, akoby jedným z jeho hlavných kritérií určovania rasy bolo to, či dotyčný nosil bradu. Ale to je pre našu tému vedľajšie.
Karikatúra na tomto letáku naozaj vychádzala z karikatúry Pavla Jakubca, uverejnenej pred voľbami v Novom slove č. 18/90. Porovnaním oboch karikatúr zistíme, že na letáku je pôvodná Jakubcova karikatúra, doplnená o rôzne stereotypne antisemitské prvky:
Anonymný umelec Gálovi doplnil tradičnú židovskú čapicu kipu, sedemramenný (plus-mínus) svietnik, šesťcípu hviezdu s nápisom „TELEVÍZIA”, krv tečúcu z úst (narážka na povery o rituálnom vraždení detí Židmi?) a napokon nápis „Dr. WEISS” na meči. Tiež je nanovo nakreslená brada, vlasy a zreničky, ale to asi len z technických príčin, obsah obrázku sa tým nemení. Jakubcova karikatúra teda zjavne poslúžila anonymnému autorovi letáku ako vhodný základ pre jeho zámer, ale zároveň zjavne považoval potrebné ju ďalej dotvoriť rôznymi typicky antisemitskými prvkami, aby sa jeho odkaz stal zrejmým.
Bez ohľadu na to, ako hodnotíme pôvodnú karikatúru, karikatúra na letáku je upravená a nie je korektné ju pripisovať Pavlovi Jakubcovi alebo Novému slovu. Bohužiaľ, vyjadrenia bývajú často také, že toto rozlišovanie v nich zaniká. Fedor Gál v článku z roku 2020 napísal len, že karikatúra z Nového slova bola „využitá” v nasledujúcich útokoch.[7] V televíznej diskusii Marek Vagovič zase povedal, že sa karikatúra „stala vlastne akýmsi predvojom tej pomerne agresívnej antisemitskej kampane” (12:30). Čitateľ/divák sa z toho nedozvie na rovinu, že v antisemitskej kampani bola použitá upravená verzia pôvodnej karikatúry z Nového slova.
Na svojom blogu nedávno Fedor Gál dokonca priamo zaradil Nové slovo do spoločnosti časopisov, ktoré vraj uverejňovali podobné texty, ako obsahoval leták.[8] K takýmto závažným tvrdeniam by sa hlavne žiadalo doložiť konkrétne príklady takých textov. Ja som síce Nové slovo z roku 1990 nepreštudoval systematicky celé, ale dostatočne na to, aby som si trúfol vysloviť domnienku, že ani Fedor Gál také príklady nepozná (lebo neexistujú), a že Nové slovo takto zaradil len na základe onej karikatúry. Podľa mňa, dokonca ani Nový Slovák, nakoľko som mal možnosť prečítať pár čísel, neuverejňoval také texty, ako obsahoval citovaný leták. A Nové Slovo bolo ešte niekde celkom inde.
Absurdnosť spájania tohto letáku s Novým slovom napokon podčiarkuje to, že ako „meč Fedora Gála” je na ňom zobrazený „Dr. WEISS”. Tým je, samozrejme, myslený vtedajší predseda KSS PhDr. Peter Weiss, ktorého tiež mnohí „domýšľavci“ považovali za Žida. A práve Peter Weiss bol jasným politickým favoritom vtedajšieho Nového slova.
Pôvodná karikatúra
Keď sme vybavili tieto zmätky, môžeme sa konečne venovať pôvodnej karikatúre Pavla Jakubca, ktorá vyšla v Novom slove. Pri nej to už nebudeme mať také jednoduché.
Aby čitateľ mal pre hodnotenie karikatúry nejaký kontext a predstavu o Jakubcovom štýle, prikladám ďalšie jeho karikatúry z Nového slova z toho obdobia:
Ako v diskusii spomínal Fedor Gál, Jakubec v tom istom čase kreslil aj pre VPN. VPN si od neho objednala portréty svojich kandidátov do zastupiteľských zborov, a tie potom využívala v predvolebnej kampani. Fedor Gál medzi kandidátov nepatril, a teda nebol jednou z „tvárí” kampane. Preto mám pochybnosti o správnosti jeho spomienky, že aj jeho karikatúra vznikla v rámci tejto várky objednanej VPN.[9] Viac mi pripomína ostatné karikatúry pre Nové slovo. Pri karikatúrach robených pre VPN išlo skôr o propagačné materiály, pozitívne vyznievajúce, nie kriticky komentujúce. Všetky boli robené v jednotnom štýle, odlišnom od karikatúry v Novom slove. Len zopár na ukážku:
Môžeme konštatovať, že karikatúra Fedora Gála patrí k tým najmenej lichotivým. Porovnateľne to schytal snáď iba Pavol Kanis, tiež veľmi nesympaticky vykreslený a označený za stalinistu („Soso” bola prezývka Stalina v mladosti a na Kanisovej „Soso vodke” sú nakreslené Stalinove fúzy).
Nie je vôbec ťažké pochopiť, prečo karikatúra Gála môže pôsobiť antisemitsky na ľudí na to citlivých. Vyobrazenie jeho tváre obsahuje typické prvky, ktoré sa bežne používali v antisemitských karikatúrach – prehnane veľký krivý nos, nepriateľský zúrivý výraz, atď. Súhlasím s opisom Fedora Gála, že je na nej zobrazený ako „škaredý, agresívny, nesympatický”, a pre tých, ktorí si na tom zakladajú, aj „Žid”. Otázka znie, či to autor úmyselne kreslil so zámerom brnkať na antisemitskú strunu, alebo jednoducho takto Gála videl a štylizoval bez ohľadu na jeho etnicitu. Viacerí pamätníci, dokonca aj z radov priaznivcov VPN, mi hovorili, že vtedy na nich Gál z televíznych obrazoviek naozaj pôsobil takto nesympaticky a zlostne. Do Jakubcovej hlavy nenazrieme, nezostáva nám teda asi nič iné, len zostúpiť z pevnej pôdy faktov do bažín subjektívnych názorov.
Okrem tých atribútov, ktoré Gál vymenoval, obsahuje karikatúra ešte jeden kľúčový prvok, ktorý pri jej interpretácii nemožno prehliadať a ktorý ju, podľa mňa, posúva do inej roviny: Gál je tu zobrazený v rímskej tóge, s mečom v jednej ruke a váhami v druhej, teda ako bohyňa spravodlivosti. Rozumiem tomu tak, že to vykresľuje Gála podľa stereotypu ľudí, nastupujúcich po každej revolúcii, ktorí v mesiášskom zápale za svoju svätú pravdu s „glejchom“ spravodlivých idú čistiť spoločnosť od všetkého škodlivého, starého a zlého. Tento stereotyp považujem za hlavný zmysel onej karikatúry. K tomuto patrí aj spomínaný agresívny výraz tváre, ktorý v tomto kontexte nemusí tvoriť súčasť stereotypu zlého Žida.
Ak aj štylizovanie Fedora Gála pripomínalo niektoré antisemitské stereotypy, vnímam to ako sekundárny aspekt, vec zvolenej formy a nie obsahu (k tomuto si treba pripomenúť tiež druhú jeho karikatúru v Novom Slove 25/90). Je to možno necitlivé a politicky nekorektné, ale také už karikatúry zo svojej podstaty bývajú. Nezdá sa mi, že by toto tvorilo hlavnú pointu karikatúry.
Chápem, ak ju niekto hodnotí inak a vidí v nej prvoplánový antisemitizmus. Napokon, stále sa pohybujeme v subjektívnej rovine. A keby mi ľudia, oháňajúci sa podobnými karikatúrami, kedysi zavraždili otca a trištvrte rodiny, tak by som ju asi tiež vnímal omnoho citlivejšie.
VPN s vystrčenými rožkami
Ak karikaturista Fedorovi Gálovi krivdil, tak podľa mňa skôr tým, že ho prezentoval ako zúrivého arbitra spravodlivosti, než štylizovaním jeho fyziológie. Všeličo môžeme Gálovi spätne vytknúť, ale nakoľko som študoval jeho politické vystúpenia a činy, tak nepatril k tejto jakobínsko-inkvizítorskej sorte. Ak snáď niektorý čitateľ s týmto hodnotením nesúhlasí a vie dokumentárne doložiť opak, rád sa nechám poučiť.
Lenže faktom je aj to, že Gála postupne čoraz viac ľudí začalo vnímať ako ten typ zlostného politika, čo chytá meč do jednej a váhy do druhej ruky a ide vymeriavať spravodlivosť. Určite ho takto vnímali aj mnohí z okruhu čitateľov a priaznivcov Nového slova, pre ktorých to Jakubec kreslil. Prečo ho tak vnímali? Opäť to nemožno zvaliť len na antisemitizmus a basta. Myslím si, že príčinu takéhoto vnímania Gála treba hľadať najmä v politike celej VPN, ktorú reprezentoval.
VPN totiž hneď od začiatku roku 1990 začala byť kritizovaná a negatívne vnímaná najmä prostredníctvom toho, že iniciovala tzv. kádrové vojny v podnikoch a regiónoch. Pri nich sa dialo aj mnoho takého jakobínstva, aké podľa mňa pripisuje Gálovi táto karikatúra. Otvorene sa o tomto hovorilo už vtedy, medzi prvými o tom písal aj samotný Gál.[10] Zároveň, kvôli rôznym krokom, čo VPN robila do volieb z titulu revolučného (ešte nie demokratického) mandátu, sa v časti populácie šírila obava, či to nie je začiatok nejakej „novej totality” pod egidou VPN. Tieto sentimenty reflektoval aj Pavol Jakubec. Dokazujú to niektoré jeho karikatúry (nepochybne tiež schválne nadsadené, ako je pre karikatúry bežné):
Pri „novej totalite” nešlo len o účelovú, vedome falošnú argumentáciu, ako sa to niekedy zjednodušene vysvetľuje. Obavy z nástupu „novej totality” existovali aj v autentickej podobe. Je to však príliš komplikovaná téma na to, aby sme ju tu mohli komplexnejšie rozviesť. Nateraz postačí, keď naďalej zostaneme len v rovine karikatúr. Ukážeme si zopár karikatúr, ktoré tiež k týmto obavám prispievali. Ukážeme si, ako tlač KC VPN (na čele ktorého stál práve Fedor Gál) krátko pred voľbami vykresľovala „obraz nepriateľa” z komunistickej strany. V tejto disciplíne jednoznačne najviac vynikal a najviac priestoru dostával dnes už legendárny karikaturista Marián Vanek. Napriek milému štýlu nájdeme v jeho karikatúrach aj dosť onoho jedovatého zazerania, aj meča a váh.
Pri našej téme ešte stojí za zvlášť zmienku, že Gál nebol jediný, koho jeho neprajníci zobrazovali ako čerta. Aj Vanek s obľubou kreslil komunistov ako čertov:
(Pre poriadok pripomínam, že nejde o reprezentatívnu vzorku Vanekových karikatúr z tohto obdobia, ale len výber tých, ktoré ukazujú onú „zlostnú” tvár VPN.)
Averzia VPN-károv voči komunistickej strane je pochopiteľná aj bez ohľadu na to, že išlo o predvolebný boj. Hoci VPN uznala KSČ ako legitímnu súčasť nového politického systému[11], stále to bola strana, zodpovedná za len nedávno povalený režim, o demontáž ktorého sa naďalej zvádzal zápas. Aj Marián Vanek mal byť za čo na komunistov nabrúsený, keď sa dvadsať rokov nesmel riadne realizovať vo svojom remesle.[12] A karikatúry v celej doterajšej histórii predstavujú asi ten najhumánnejší prostriedok porevolučného vyrovnávania účtov, čo si budeme hovoriť… Bodaj by vždy zostalo len pri nich.
No ako by to vyzeralo, keby sme aj tieto karikatúry hodnotili tak, ako sme hodnotili tú Jakubcovu, cez prizmu paralel s nacistickými streicherovskými plátkami? Tiež by sa našli. Síce nie antisemitské, „rasové” stereotypy, ale za to kolektívne démonizovanie veľkej skupiny občanov (voličov KSS – cca 10 % obyvateľov SR) na základe ich politického presvedčenia. A nielen politické vykresľovanie ako vrahov, zazobancov, stalinistov, judášov, bláznov, ale aj negatívne steretypizovanie ich zovňajšku ako škaredých, tučných, zazerajúcich, plešatejúcich starcov, žien neladných kriviek a čertov. Netreba sná´d pripomínať, že oná nacistická propaganda neútočila len na Židov, ale aj na komunistov, dokonca často jedným dychom („židoboľševizmus) a podobnými motívmi. A že takto spoluvytvárala atmosféru, vďaka ktorej boli potom komunisti tiež masovo vraždení, hoci nie až tak systematicky ako Židia.
Myslím si, že na karikatúry sa jednoducho nemôžeme pozerať cez takúto optiku. Ani na Vanekove, ani na Jakubcove. Podobné preháňajúce stereotypizovanie, akého sa obaja dopúšťali, je podstatou karikatúr. Chápem, že to musí veľmi zabolieť, keď máme povedomie o tom, ako boli podobné karikatúry zneužívané na rozdúchavanie nálad, ktoré umožňovali páchať zločiny. Ale máme snáď kvôli tomu odsúdiť celý žáner, alebo zostaviť čiernu listinu tém a motívov, ktoré bude zakázané karikovať? Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by vyzerali dokonale politicky korektné karikatúry, ktoré by nikomu nekrivdili, nikoho by sa bolestivo nedotýkali, nijako by neprestreľovali to, čo kritizujú, a nikoho nestereotypizovali.
Nehovorím, že treba tolerovať antisemitizmus, ale že treba hodnotiť od prípadu k prípadu, skúmať motívy a zámery autora. Podľa môjho názoru bolo zmyslom Jakubcovej karikatúry zobraziť dojem, akým Fedor Gál pôsobil na časť ľudí, a cez jeho osobu komentovať určité aspekty politiky VPN, ktoré si ľudia s jeho osobou spájali, nie šíriť antisemitizmus.
Rozsudok
Európu opäť raz obchádza strašidlo antisemitizmu. Na pomyselnej lavici obžalovaných za jeho kriesenie sedí, spoločne s autorom antisemitských letákov a s časopismi ako Nový Slovák či Zmena, aj Nové slovo. Po preskúmaní všetkého, čo žaloba predložila, sa mi aj naďalej vidí, že neoprávnene. Uverejnilo karikatúru, ktorá brnkla na strunu latentným antisemitom, hoci jej pointa bola, aspoň podľa môjho názoru, zjavne v niečom inom. Neskôr ju ktosi iný upravil a zneužil na antisemitský leták, za to však už Nové Slovo nemôže. V kontexte všetkého toho, čo Nové Slovo písalo a robilo (napríklad aj proti oživovaniu ľudáctva a pre pestovanie povstaleckej tradície), je toto len vytrhnutá nešťastná epizódka, ktorá sama osebe nemôže stačiť na jeho zaraďovanie kamkoľvek. Dokým sa nenájdu nejaké ďalšie usvedčujúce materiály, potom aj pri najprísnejšom posudzovaní navrhujem za to vtedajšiemu Novému slovu udeliť nanajvýš pokarhanie s výstrahou, a legitimáciu mu obnoviť.
PS: Netušíte niekto, kto je „Čičov zať”?
[1]RTVS, Pod povrchom Plus, 17.11.2022, https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/19579/372685 . V televízii bola vysielaná kratšia verzia relácie (Pod povrchom), ktorá tiež obsahuje všetky relevantné vyjadrenia.
[2]Fedor Gál: Chorá duša Slovenska?, 26.10.2022, https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1109 .
[3]https://www.fedorgal.cz/verejnost-proti-nasiliu/karikatury/ . Okrem toho jeho stránka obsahuje ešte druhú verziu tejto galérie s totožným textom, avšak s len dvoma obrázkami: https://www.fedorgal.cz/karikatury.html .
[4]Týždenník Nový Slovák č. 2/90 vyšiel v 34. týždni (tj. 19.-25. augusta) roku 1990. Číslo 1/90 nemám k dispozícii.
[5]https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=935
[6]https://1989.sng.sk/konspiracne-teorie
[7]F. Gál: „Počas kampane ma prekvapilo, že Bratislavu zaplavili plagáty lídrov VPN v podobe zvláštnych karikatúr. Tá moja bola „využitá“ v následných antisemitských útokoch, ale aj v oficiálnych tlačovinách.” Fedor Gál: Aké boli prvé slobodné voľby, Denník N, 8.6.2020, https://dennikn.sk/1921807/ake-boli-prve-slobodne-volby/ .
[8]„V kampani do prvých slobodných volieb v lete 1990 bola Bratislava oblepená antisemitskými plagátmi, ktoré, napríklad, hlásali, že „Židia vo VPN sú: …“ Podobné texty vychádzali v časopisoch ako Slovo [vtedy ešte Nové Slovo – pozn. MM], Zmena, Nový Slovák.” Fedor Gál: Chorá duša Slovenska?, 26.10.2022, https://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=1109 .
[9]Okrem uvedenej televíznej diskusie tiež v: https://dennikn.sk/1921807/ake-boli-prve-slobodne-volby/
[10]Fedor Gál: Z Prvej ruky, Archa, 1991, s. 59 a nasl.
[11]Zákon z 23. januára 1990 o politických stranách č. 15/1990 Zb., § 1 a 9.
[12]Vernisáž po dvadsiatich rokoch. Rozhovor s karikaturistom Mariánom Vanekom, Verejnosť 5.1.1990, s. 7.
