Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
František Škvrnda st.: Americko-sionistická agresia voči Iránu trvá už vyše štvrť roka (Časť I.)
Čo predchádzalo vojne USA a Izraela proti Iránu
Útoky voči Iránu v júni 2025 a vo februári 2026
O iránskom jadrovom programe
Americko-izraelská propaganda dlhodobo šíri klamstvo (z ktorého je už priam „mýtus“), že Irán v krátkom čase vyrobí jadrovú zbraň, čím zdôvodňuje aj jeho obmedzovanie i agresivitu voči nemu. Teherán mal už od 50. rokov 20. storočia jadrový program, pri ktorom mu do pádu šacha pomáhali USA.
Vodca Chomejní po roku 1979 zrušil tajný program výskumu jadrových zbraní, ktoré sú moslimskou etikou a právnou vedou zakázané. Ďalší vodca Iránu Alí Chámeneí, ktorého vo veku necelých 87 rokov zákerne zabili vo februári 2026 pri bombardovaní Iránu, vydal fatvu proti získavaniu, vývoju a používaniu jadrových zbraní a opakovane ju potvrdil.
Irán podpísal zmluvy o nešírení zbraní hromadného ničenia. Kvôli svojmu mierovému jadrovému programu však zostal pod silným tlakom Západu. V jeho pozadí je izraelské strašenie, že Irán môže vyrobiť jadrovú zbraň (čo sú dnes schopné desiatky štátov – pozn. autora).
Izrael má podľa odhadov najmenej 80 jadrových hlavíc, ktorých existenciu oficiálne nepriznal. Tým, že Izrael nepodpísal Zmluvu o nešírení jadrových zbraní, hrá mŕtveho chrobáka a nijaké medzinárodné právo vraj neporušuje. Ide nielen o právny, ale aj morálny problém a v medzinárodnom spoločenstvo naň poukazujú iba niektoré štáty. „Fintu“ s odstúpením od tejto zmluvy môžu urobiť viaceré štáty (aj Irán) a bude medzinárodné spoločenstvo na ne pozerať tak ako na Izrael?
Na začiatku roka 2016 vstúpila do platnosti iránska jadrová dohoda (oficiálne Spoločný komplexný akčný plán), ktorá obmedzila iránsky jadrový program výmenou za zrušenie sankcií. Dohodu s Iránom uzavrelo päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, Nemecko a EÚ. Za Trumpa USA v máji 2018 od dohody vierolomne odstúpili a uvalili na Irán sankcie, ktoré platili aj pre štáty a spoločnosti obchodujúce s ním. Ostatné signatárske štáty dohody potvrdili, že ju budú dodržiavať, lebo Irán nič neporušuje.
Washington v apríli 2025 prejavil „ochotu“ obnoviť platnosť iránskej jadrovej dohody. Trump však bol v „boji s iránskou traumou“ ako vo vytržení. Pri rokovaniach stále stanovoval nové požiadavky, zavádzal a klamal, takže z nich nič nebolo. Nakoniec sa zmohol len na ultimatívne stanovenie 2-mesačnej lehoty na prijatie jeho požiadaviek Iránom.
Stručné kvantitatívne porovnanie vojenských síl Izraela a Iránu.
Izrael má v súčasnosti podľa údajov svojho štatistického úradu viac ako 10,2 mil. obyvateľov. Jeho rozloha sa udáva v rôznej veľkosti, lebo zahŕňa aj obsadené územia (Golanské výšiny a východný Jeruzalem), s ktorými má vyše 22 000 km2. Bokom necháme rozlohu nelegálnych osád na Západnom brehu Jordánu. Podľa odhadov z roku 2025 bolo takmer 72 % obyvateľstva Izraela židovskej národnosti a 21 % Arabov.
Z rôznych medializovaných rebríčkov vyberieme na porovnanie vojenských síl Izraela a Iránu index palebnej sily podľa webovej stránky Global Fire Power 2026 (všetky ďalšie údaje o vojenskej sile sú z tohto zdroja).
Ozbrojené sily Izraela, oficiálne Obranné sily Izraela, v skratke často uvádzané ako Cahal, sú podľa súhrnného indexu palebnej sily na 15. mieste vo svete. Majú takmer 170 000 príslušníkov v aktívnej službe (v štáte je povinná vojenská služba žien). V zálohách je 465 000 osôb. Polovojenské sily majú 35 000 príslušníkov. Izrael má takmer 600 vojenských lietadiel a helikoptér, 1 300 tankov, 400 delostreleckých hlavní, skoro 230 raketometov, vyše 80 vojnových lodí, z toho 6 ponoriek.
Irán je podľa súhrnného indexu palebnej sily hneď za Izraelom na 16. mieste. V aktívnej službe má 610 000 vojakov a 350 000 záložníkov. V polovojenských silách je 220 000 príslušníkov. Má 550 vojenských lietadiel a helikoptér, skoro 2 700 tankov, vyše 2 200 delostreleckých hlavní, 1 550 raketometov, skoro 110 vojnových lodí, z toho 25 ponoriek.
Údaje sú za rok 2025, neboli však zohľadnené veľké straty, ktoré iránske ozbrojené sily utrpeli vo vojne vo vlaňajšom júni. Všeobecne sa pripúšťa, že izraelské ozbrojené sily majú modernejšiu a kvalitnejšiu výzbroj ako iránske vojsko, najmä v letectve a protivzdušnej obrane.
Iránske vojsko je výrazne početnejšie. Ak však doplníme, že spojenec Izraela vo vojne s Iránom sú USA, ktoré sú podľa súhrnnej palebnej sily na 1. mieste vo svete, Irán by papierovo mal najmä po masívnom bombardovaní po krátkom čase prehrať. No zase sa ukázalo, že nie vždy platí, že čo neurobí puška, to splní tužka. Izrael a USA si vo svojej nenávisti voči Iránu predsavzali väčšie ciele, ako sú schopné dosiahnuť. A na to, aby Washington a Tel Aviv ovládli Teherán, čo je ich zbožným prianím, by bola potrebná pozemná operácia. V tej by však boli viaceré výhody na strane Iránu. Všetky silné reči pri trochu silnejšom nepriateľovi teda končia zbabelosťou pri strachu z počtu obetí v pozemnej vojne, lebo to by otriaslo agresormi ináč ako pri „bezkontaktnej“ letecko-raketovej vojne. USA sa okrem toho blamovali aj tým, že v roku 2026 do prípravy operácie zapojili umelú inteligenciu.
O americko-sionistickej agresii voči Iránu v júni 2025
V Iráne boli od septembra 2023 niekoľkomesačné nepokoje kvôli mladej Iránke, ktorá zomrela v policajnej väzbe. V marci a máji 2024 boli dvojkolové parlamentné voľby, v ktorých sa upevnila moc konzervatívnych síl. V máji 2024 zahynul pri havárii vrtuľníka prezident Ebráhím Raísí a od júla je novým prezidentom Masúd Pezeškján.
V Izraeli sa v decembri 2022 stal tretíkrát premiérom Benjamin Netanjahu, ktorý zostavil najpravicovejšiu vládu v dejinách štátu, čo sa prejavilo aj vo zvyšujúcej sa agresivite v jeho zahraničnej a bezpečnostnej politike. Napriek tomu je kritizovaný pravicovo extrémistickými náboženskými silami. Okrem toho bol opakovane obvinený z korupcie. Aj v Izraeli začali v roku 2023 demonštrácie proti politike vlády, najmä reforme súdnictva. V súvislosti s vojnou s Hamasom boli aj protivojnové protesty, ktoré sa uskutočňujú aj po vojne s Iránom.
Bezpečnostná situácia v regióne sa zhoršovala. Na konci roka 2023 po začiatku vojny s Hamasom Izrael zintenzívnil aj bombardovanie pozícii Hizballáhu v Sýrii a Libanone. 1. apríla 2024 Izrael zbombardoval iránsky konzulát v Damasku a zabil viacero osôb, medzi nimi aj vysokých predstaviteľov ozbrojených síl. Irán uskutočnil 13. apríla obmedzený odvetný raketový útok na Izrael, ktorý sa obišiel bez obetí.
Na konci júla 2024 bol pri atentáte v Teheráne zabitý vodca Hamasu Ismáíl Haníjá. V septembri 2024 vybuchli tisíce pagerov a niekoľko vysielačiek využívaných Hizballáhom v Libanone a Sýrii, pričom zomrelo viac ako 40 ľudí. 7. septembra 2024 pri izraelskom nálete na Bejrút bol zabitý vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh. V odpovedi na tieto akcie 1. októbra Irán odpálil v dvoch vlnách asi 200 balistických rakiet na Izrael. Odveta nasledovala 26. októbra 2024, Izrael letecky zaútočil na vojenské ciele v Iráne.
V júni 2025 sa začala mediálna príprava útoku Izraela na Irán. Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu 12. júna 2025 nečakane „oznámila“, že Irán prvýkrát od roku 2005 porušil záväzky týkajúce sa nešírenia jadrových zbraní. Vypršalo aj Trumpovo ultimátum Iránu.
Izrael 13. júna 2025 začal masívny letecký útok na Irán, do ktorého sa zapojilo vyše 200 lietadiel. Cieľom bombardovania boli vraj najmä jadrové zariadenia a vojenská infraštruktúra. Zabili aj vyše 30 vysokých vojenských predstaviteľov a viac ako 10 jadrových špecialistov. Irán avizoval tvrdú odvetu. Zahŕňala útoky balistických rakiet a dronov, ktoré zasiahli vojenské ciele, prvky infraštruktúry i civilné objekty. Napriek tomu, že izraelská protivzdušná obrana zlikvidovala väčšinu rakiet a dronov, škody boli väčšie, ako sa predpokladalo. Vychvaľovaná vojenská mašinéria Izraela, najmä jej protivzdušná obrana, utrpela ďalšiu blamáž.
Trumpova vláda, ktorá bola o príprave útoku informovaná, zvažovala ako podporiť Izrael, aby sa nemusela zapojiť do vojny. 17. júna vyzval Trump Irán k bezpodmienečnej kapitulácii. 22. júna sa v situácii, keď sa stalo zjavným, že izraelské ciele sa nesplnia, sa USA do konfliktu zapojili a masívne bombardovali jadrové zariadenia. Nasadili vyše 120 lietadiel a z ponoriek odpálili strely Tomahawk. Irán na revanš zaútočil na leteckú základňu USA Al Udeid v Katare, ale o obmedzenom útoku vraj dopredu informoval. Niektoré zdroje uvádzajú, že išlo o premyslenú, racionálnu reakciu Iránu, ktorý ukázal, že nechce vojnu eskalovať a vytvoril priestor pre Trumpa, aby mohol presadiť prímerie.
Prímerie začalo platiť 24. júna a útoky na Irán vošli do dejín ako dvanásťdňová vojna. Všetky tri strany konfliktu hovorili v duchu svojho informovania o víťazstve. Ako vždy aj táto vojna viedla predovšetkým k nezmyselným obetiam na životoch a veľkým materiálnym škodám. Irán utrpel síce veľké škody, ale dosiahol dva úspechy. Po prvé, režim ajatolláhov nepadol, o čo sa usilovali USA i Izrael. Po druhé, napriek tomu, čo tvrdili USA a Izrael, zničenie jadrových zariadení nebolo dokázané a Irán si zachoval si aj potenciál obnovenia obrany. Zdá sa, že Teherán sa z tejto vojny poučil viac ako Washington a Tel Aviv. Okrem toho Irán po vojne vypovedal aj spoluprácu s Medzinárodnou organizáciou pre atómovú energiu pre jej dvojtvárnosť.
O americko-sionistickej agresii voči Iránu vo februári 2026
Koncom decembra 2025 prepukli v Iráne masové nepokoje. Ich príčinou bola najmä zhoršujúca sa sociálno-ekonomická situácia obyvateľstva. Boli však silne podporované aj zasahovaním zo zahraničia. Nadutý, surový slovník Netanjahua a megalomanské veľkohubé reči Trumpa a ich vyhrážky stupňovali napätie vo vzťahoch s Iránom. „Vo vzduchu visela“ otázka, kedy dôjde k novému americko-sionistickému útoku na Irán.
Vojnoví zločinci Trump a Netanjahu (v novembri 2024 vydal na neho pre spôsob vedenia vojny v Pásme Gazy zatykač Medzinárodný súdny dvor) 28. februára 2026 začali druhú vojnu voči Iránu, ktorá bola intenzívnejšia ako predchádzajúca a svoju činnosť v nej koordinovali. Mala byť bleskovou, ale proklamované prehnané ciele Izrael ani USA (podľa Trumpa útoky sa mali skončiť po štyroch týždňoch) nedosiahli a trvá už vyše štvrť roka. Znovu sa opierali o vykonštruovaný mýtus o potrebe zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň. Útoky smerovali najmä na vládne, vojenské, jadrové a iné objekty. Zabitý bol nielen vodca Iránu Alí Chámeneí, ale aj ďalší vysokí iránski predstavitelia. Šokujúcim bol hneď v prvý deň vojny najmä krutý útok na dievčenskú školu v iránskom meste Mináb, kde zahynulo podľa médií až 180 osôb. Ak bol útok aj omylom, ide o ďalší dôkaz o veľkej nebezpečnosti bezohľadnej agresivity USA, ktoré si nič nerobia z toho, že majú nepresné údaje o cieľoch, na ktoré útočia.
Iránska odpoveď na agresiu bola znovu silná a okrem Izraela zaútočil aj na štáty v regióne, v ktorých sú vojenské základne využívané USA, najmä Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn a Saudskú Arábiu. Teherán použil balistické rakety a veľké množstvo dronov. Konflikt sa rozšíril aj na Libanon, kde proti Izraelu bojuje Hizballáh i na Irak a Sýriu, kde útoky smerovali na americké základne, ale došlo aj k operáciám proti silám podporovaným Iránom. Zaktivizovali sa Húsíovia, ktorí sa vyhrážajú i zablokovaním prielivu Báb al-Mandab v Červenom mori.
Závažné problémy vyvolalo narušenie dopravy v Hormuzskom prielive, ktorý zablokovali iránske sily, najmä pre lode USA, Izraela a ich spojencov. USA pomstychtivo nasadili námorné sily s cieľom obnoviť dopravu, čo sa im nedarí a vyhlásili námornú blokádu Iránu. Výrazné obmedzenie dopravy v Hormuzskom prielive destabilizovalo svetovú energetickú situáciu a vyvolalo jej hlbokú krízu. Prekonávanie jej následkov si aj po ukončení vojny bude vyžadovať dlhé mesiace.
Aj na prípade Hormuzského prielivu a širšie i celej agresie USA a Izraela voči Iránu vidieť znovu pokrytectvo (aj diletantstvo) Západu, ktorý odmieta uznať jej medzinárodne protiprávny charakter a nič proti nej nepodniká. Viaceré štáty NATO a EÚ síce v tejto vojne nepodporujú USA a Izrael, ale sú to len okrajové záležitosti a k ničomu ich netlačia. Za neochotu zapojiť sa do vojenského odblokovania Hormuzského prielivu, sa Trump rozzúril a vŕši sa zase krokmi proti „neposlušným“ európskym členom NATO.
Na nebezpečenstvo vzniku energickej krízy v tejto vojne poukazovali odborné kruhy už dávnejšie. Tlak zvyšku Západu na USA a Izrael by iste prispel k ukončeniu ich agresie, ale pri súčasných vodcoch NATO, EÚ a ich členských štátov je to, žiaľ, nereálna predstava.
Doplníme, že vážny šrám na Trumpovej politike „America first“ zanechala informácia rozšírená niekoľko dní po začiatku nového útoku na Irán. USA k nej dotlačil Izrael a v médiách sa objavili ironické poznámky, že Trumpova línia sa zmenila na „Israel first“. Trump má hanby v tejto vojne priveľa. Poukážeme ešte na jeho barbarský výrok, že Irán zbombarduje do kamenného veku a zničí aj jeho starú civilizáciu.
V apríli Pakistan, ktorý stojí na strane Iránu, sprostredkoval návrh na dočasné prímerie medzi USA a Iránom. Po ňom sa znížila intenzita niektorých útokov, ale k ich ukončeniu nedošlo. Ukončeniu bojov prekáža Netanjahu, ktorý napriek prímeriu Libanonu s Izraelom, stále útočí na Hizballáh, lebo ho chce zlikvidovať. V Libanone Izrael zabíja mnohých civilistov. Z rečí Trumpa, ktoré uverejňuje najmä na sociálnych sieťach, si zrejme Netanjahu nič nerobí. Ukončeniu agresie však bráni aj Trumpove táranie, častá zmena názorov, vymýšľanie stále nových požiadaviek na Irán a nakoniec aj mnohé klamstvá. Posmech si vyslúžil aj za opakované spupné vyhlásenia o víťazstve nad Iránom. Po skúsenostiach s Trumpom má Irán pravdu v tom, že jeho vyhláseniam neverí a požaduje rešpektovanie svojich návrhov.
Priebežne o súčasnom stave agresie USA a Izraela voči Iránu
Vo veľkom množstve protichodných informácií o stave vojny je ťažké robiť hlbšie závery. Všetky tri strany uskutočňujú nejakým spôsobom cenzúru, pričom Trump a podľa jeho vzoru aj viacerí predstavitelia USA otvorene zavádzajú a klamú.
Každý z účastníkov tejto vojny utrpel škody, ktoré sa dotkli aj niektorých štátov v regióne. Najhoršie je na tom zase Irán, ale niektoré zdroje aj na Západe uvádzajú, že sa mu podarilo nájsť účinný spôsob (taktiku) ako sa primerane brániť a dokázal napodiv prekonať aj niektoré následky tohtoročnej agresie. Izrael i USA sa tiež sťažujú na vyčerpanie niektorých vojnových zásob. Pre USA predstavuje vojna v Trumpovom avanturistickom hospodárení aj ďalšie zhoršenie stavu štátnych financií. Odhady výdavkov USA na vojnu v Iráne sa líšia. Pentagón vyhlásil, že 12. mája to bolo 29 miliárd dolárov. Konzervatívna webová stránka Iran War Cost Tracker uvádza 5. júna sumu vyše 33,3 miliárd dolárov. Najvyššiu hodnotu, vyše 107,2 miliardy dolárov udáva v tento deň webová stránka iran-cost-ticker.com.
Trumpa aj Netanjahua, po tak dlhom trvaní bojov, s akým nepočítali, mátajú aj blížiace sa voľby. V USA to budú novembrové polčasové voľby, v ktorých republikáni môžu stratiť kontrolu nad Snemovňou reprezentantov i Senátom, čo výrazne sťaží Trumpovu nevypočítateľnú politiku. Doplníme, že po Trumpových 500 dňoch vládnutia sa objavujú v médiách aj hodnotenia, že z veľkých nádejí sa stáva katastrofa. V Izraeli sú pokusy odvolať vládu a koncom októbra budú aj tak parlamentné voľby. Netanjahuov Likud síce vo väčšine prieskumov víťazí, ale otázka bude, aká sa vytvorí nová koaličná vláda.
Záver
Americko-sionistické agresie sú určitým spôsobom vyvrcholením takmer 75 rokov protirečivej i zákernej politiky USA (od prevratu v Iráne v roku 1953), ktorá bola spočiatku ziskuchtivá, ale potom sa z urazenej márnomyseľnosti zmenila na nenávisť. Podmieňuje ju viacero príčin, najmä presadzovanie záujmov nadnárodných ropných spoločností a vojensko-priemyselného komplexu USA. Irán je v Izraeli v nemilosti kvôli svojmu postoju k nemu, ale súvisí to aj s extrémistickými sionistickými predstavami o vytvorení Veľkého Izraela.
Iránsky teokratický režim vo všeobecnosti nevyvoláva veľa sympatií, ale v tejto vojne sa stal obeťou agresorov, čo vidí veľká časť nezápadného sveta. Podľa nej má Irán právo na svoju sebaobranu, čo by mal uznať aj Západ, ktorý sa naň stále pozerá ako na jedno z najväčších nebezpečenstiev vo svete. Pokrytectvo a dvojtvárnosť Západu pri hodnotení agresie proti Iránu v porovnaní s inými konfliktmi vo svete však medzinárodnú bezpečnosť len komplikuje.
Pred vojnami proti Iránu v júni 2025 ani vo februári 2026 neboli nijaké dôkazy, že by chýbalo len niekoľko dní do dokončenia výroby jadrových zbraní. Nepotvrdzovali to ani spravodajské služby USA. Vo svojej zaslepenosti sa však Trump aj Netanjahu týmto klamstvom stále oháňali. Na psí tridsiatok vyšli s vyhláseniami v oboch vojnách, že iránsky jadrový program zničili alebo aspoň vrhli niekoľko desiatok rokov dozadu. Iránsky jadrový program však napriek silným rečiam oboch vojnových zločincov stále máta, operujú s jeho nebezpečenstvom a nezmyselných útočných plánov proti Iránu sa nevzdávajú.
Nikto si netrúfa určiť ďalší vývoj vojny, ktorá sa ocitla v patovej situácii, ani to, kedy sa uzavrie skutočné prímerie. Bude to len začiatok ťažkej cesty k stabilizácii v regióne a riešeniu problémov, ktoré agresia spôsobila. Vojna, ako sa to v dejinách stáva, sa agresorom vymkla z rúk, ale neúspech priznať nechcú a radšej ju nezmyselne z obáv o svoju „reputáciu“ predlžujú. V tomto prípade však vážne škodia celému svetu.
P.S. Ospravedlňujeme sa čitateľom, že pohľad na problém, vzhľadom na jeho rozsah a zložitosť, žiaľ, ani v dlhom texte nie je komplexný. Predkladáme ho však ako jeden z názorov na tému, o ktorej treba diskutovať.
František Škvrnda st.: Americko-sionistická agresia voči Iránu trvá už vyše štvrť roka (Časť I.)
