Mediálno-politická agresivita na Slovensku narastá

Súčasná politika na Slovensku (ale aj vo svete) je preplnená anomáliami, pričom narastá nenávisť a agresivita, ktorú živí najmä neoliberálna pravica. „Atómbombový“ nápad Igora Matoviča o 500-eurovej odmene za účasť v nasledujúcich voľbách do NR SR znamenal však aj v týchto podmienkach nové veľké vyšinutie. Viedol ku kritickým a ironickým poznámkam, neraz spojeným s otázkami o jeho duševnom stave. On sa však zase detinsky teší, že sa o ňom a jeho boji „proti mafii a fašizmu“ a ďalšiemu zlu veľa hovorí. Politicky slabomyseľného nápadu sa drží zubami-nechtami a robí všetko, čo je v jeho degenerovaných silách, aby sa ním zaoberalo, dokonca aj v parlamente.

Päťstovka I. Matoviča asi máta. Už 20. septembra 2022 v parlamente totiž povedal, že „za päťstovku si dnes viete na mesiac prenajať novinára, ktorý o vás bude dobre písať“.  

„Voľ ma za 500“

Z päťstovkového nápadu I. Matoviča na hony zapácha rastúce zúfalstvo, že ďalší z jeho maniackych „kúskov“ skončí neúspechom. Ide totiž o len a len o produkt jeho úchylného pohľadu na Slovensko a jeho obyvateľov, ktorý má s realitou čoraz menej spoločného. Svojím šašovským vyčíňaním sa žalostne snaží udržať v strede politického diania, hoci už dávnejšie sa potáca na jeho okraji.

Kresba: Ľubomír Kotrha

„Atómbombové“ nápady vyvolávajú neželané efekty, ktoré zatiaľ častejšie ako na I. Matoviča (aj keď dvakrát prišiel o kreslo vo vláde), dopadali na jeho okolie, a žiaľ, odkedy sa dostal k moci, aj na celú spoločnosť. A tak aj akcia s krycím názvom „Voľ ma za 500“ vyústila v matovičovskej vízii abstraktného „spojenia demokratickej pravice“ k tichému a skrytému rozbehnutiu predvolebného boja na život a smrť v nej.

Tento boj sa vzhľadom na nenávistnú, agresivitou preplnenú mediálno-politickú atmosféru v spoločnosti, ktorú vytvorilo bašovanie dnes už rozvráteného súboru principála Matoviča, dal očakávať. V politickej agónii súbor ešte raz zahral pomstychtivý „kabaret“. Zištne, úbohým spôsobom, v záujme čo najdlhšieho udržania sa pri poslaneckých kreslách a vo vládnych a iných funkciách, do ktorých sa nominoval, sa nenávistne „vzoprel“ osudu (rozumej voľbám), ktorý ho vyženie od plných „korýt“. Podlo, napriek všemožnému táraniu o demokracii a právnom štáte a pod. 92 poslancov zahlasovalo za termín predčasných volieb až na 30. septembra.

Povedané športovou terminológiou v tejto situácii sa „Voľ ma za 500“ premenilo na zvolanie „Pozor, pripraviť sa, štart“ pri niektorých súťažiach. V „demokratickej pravici“ sa rozbehli preteky ozlomkrky k voľbám (ich náznaky už predtým presakovali v rôznych podobách). Bude to surová reality show v podobe politiky voľného štýlu. Pre túto obludnú tlupu okrem toho, že voľby budú 30. septembra, neplatia žiadne pravidlá a v boji o zisk kresiel, ktorý zdá sa, že oproti februáru 2020 bude oveľa menší, bude dovolené všetko. Väčšinu útokov schytá „zlo – mafiánski a fašistickí nepriatelia“. „Demokratická pravica“, ktorá by sa aj zjednotila, len keby tých miest na kandidátke bolo viac, bude však nemilosrdne bojovať aj vo svojom vnútri.  

Kresba : Ľubomír Kotrha

O tom, čo viedlo k podlému hlasovaniu, by sa dalo veľa špekulovať, ale vzhľadom na intelektuálnu i morálnu úroveň nápadov v rozvrátenom súbore principála Matoviča to nemá zmysel. Zastavíme sa pri tom, že predstavitelia súboru rezolútne odmietajú, že by za tým bola snaha získať čas pre lepšie pozície pred voľbami. Preferencie strán združených v súbore sú však varovné a vyhliadky na úspech sú momentálne veľmi chabé. Napriek malej dôveryhodnosti prieskumy volebných preferencií na Slovensku patria k významným ukazovateľom, ktorý podmieňuje predvolebnú taktiku strán (o stratégii sa hovoriť nedá). Ovplyvňujú však aj rozhodovanie nerozhodnutých a váhajúcich voličov najmä v súvislosti so šírením názoru o „prepadnutých“ hlasoch. Nemožno ho preto úplne podceňovať.

„Demokratická pravica“ ako jedna zo štyroch základných skupín na slovenskej politickej scéne

Podľa údajov v Registri politických strán a politických hnutí Ministerstva vnútra SR je na Slovensku aktuálne 164 politických strán a politických hnutí, z ktorých je 105 v likvidácii a 1 v konkurze. Teda reálne funguje takmer 60 strán, ktoré by hypoteticky mohli kandidovať v parlamentných voľbách. Ospravedlňujeme sa čitateľom, že úplný a presný zoznam strán vzhľadom na jeho veľkosť nezostavíme. Na stránke Wikipédie Zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku bolo podľa stavu k 17. februáru 2023 uvedených celkom 55 politických strán a hnutí.

Pre potreby stručnej analýzy aktuálnej situácie ešte pred začiatkom volebnej kampane slovenskú politickú scénu zjednodušene rozdelíme do štyroch základných skupín. Medzi jednotlivými skupinami sa nedajú stanoviť presné hranice a aj vnútri skupín sú niektoré nejasnosti. Okrem toho viaceré strany či už vo svojom názve alebo programe sa hlásia k hodnotám a zásadám, ktoré sa dajú zaradiť aj do dvoch uvedených skupín. Navyše aj terminológia ľavica – pravica, popr. konzervatívci – liberáli – socialisti je veľmi voľne interpretovaná a tak by sme našli aj ďalšie faktory, ktoré sťažujú takúto klasifikáciu.

Za prvú skupinu pracovne označíme ľavicové strany a za druhú národne zamerané strany. Do tretej skupiny zaradíme „demokratickú pravicu“ (v matovičovskej verzii). Do štvrtej skupiny dáme maďarské politické strany. Ďalšie skupiny nebudeme vymedzovať, len poznamenáme, že na Slovensku zanikli „zelené“ strany.

Budeme sa zaoberať len treťou skupinou. Aktuálne s určitým nadhľadom možno vyčleniť tri podskupiny „demokratickej pravice“.

Prvou podskupinou sú 4 strany, ktoré vytvorili dnes už rozvrátený súbor principála Matoviča. Neodpustíme si škodoradostnú poznámku, že málopočetnú stranu Za ľudí z tejto skupiny čaká veľké fiasko.

Druhú podskupinu tvoria rôzne dlho etablované a mediálno-politicky vystupujúce strany. Ide najmä o KDH a zaradíme sem aj Progresívne Slovensko (ďalej len PS). Okrem nich je tam viacero („beznádejných“) strán, ktoré nemajú šancu dostať sa do parlamentu, ale o to sa snažia viac, najmä ich vodcovia, zviditeľňovať (aj nezmyselnými nápadmi).

Tretia podskupina je zatiaľ nejasná a pôsobia v nej dva procesy. Prvý je spojený s vytváraním „projektov“ nových strán a druhý súvisí so spájaním strán, do čoho sa môžu zapojiť aj niektoré „beznádejné“ strany z druhej podskupiny. Špecifickým prvkom slovenskej politickej scény sú „parazitné“ strany, ktorých exponenti sa do NR SR viackrát dostali tak, že boli kandidátmi na zoznamoch iných, väčších strán. Viacerí z týchto “straníckych“ parazitov sa potom nafukovali ako Mechúrik-Koščúrik z Dobšinského rozprávok. Poniektorí pri tom politicky praskli…

Dodáme známu skutočnosť – I. Matovič so svojou rodinnou politickou skupinkou tiež vstúpil do politiky ako stranícky „parazit“. Pred voľbami v roku 2010 ho „prichýlila“ Sulíkova SaS v záujme toho, aby pravica netrieštila sily.

O aktuálnych preferenciách politických strán a ich súvislostiach

Aktuálne preferencie pre „demokratickú pravicu“ nie sú priaznivé. Poukážeme len ilustratívne na výsledky prieskumov preferencií, ktoré sa uskutočnili vo februári, teda už po podlom hlasovaní. Budeme v nich rozlišovať prvú podskupinu (strany zastúpené vo vláde v demisii – ináč zvyšky súboru principála Matoviča) a druhú podskupinu etablovaných politických strán (PS a KDH). Okrem piatich strán v týchto dvoch podskupinách nijaká iná strana „demokratickej pravice“ nezískala podporu viac ako 3 % respondentov.

Sme si vedomí, že takéto porovnávania sú metodologicky otázne a súhrnné hodnotenia na ich základe majú len relatívny charakter. Vnímajme to ako akúsi obraznú mágiu čísiel, ktorá však vo väčšom počte prieskumov sledovaných dlhší čas môže odhaliť niektoré tendencie. Vo februári boli zverejnené výsledky 3 prieskumov.  

Prieskum agentúry Focus (1. – 8. februára, 1017 respondentov formou osobných rozhovorov) pre reláciu TV Markíza Na telo bol zverejnený 12. februára. Najväčšia podpora v prvej podskupine sa namerala pre Sme rodina (7,7 %, čo by bolo 14 kresiel). Pre OĽANO to bolo 6,4 % (12 kresiel) a pre SAS 5,3 % (10 kresiel). Stranu Za ľudí už nebudeme brať do úvahy, lebo v posledných dvoch rokoch nezískala podporu na úrovni kvóra. Pre starú „veľkú 93“ by sa teda ušlo 36 kresiel, len o niečo viac ako tretina z roku 2020. V druhej podskupine získalo PS podporu 11,0 % (20 kresiel) a KDH 6,9 % (13 kresiel) respondentov. Ak by sme hypoteticky kreslá na základe týchto preferencií v oboch podskupinách spojili do jednej koalície, aj tak nestačia (69) na väčšinu v parlamente.

Prieskum agentúry AKO pre reláciu TV JoJ Na Hrane (7. – 13. februára, 1 000 respondentov formou telefonického dopytovania) bol zverejnený 16. februára. V prvej podskupine najväčšiu podporu tentokrát zistili pre SaS (7,9 %, 14 kresiel). Pre OĽANO to bolo 7,3 % (13 kresiel) a pre Sme rodina 7,1 % (13 kresiel). Spolu to vyšlo pre starú „veľkú 93“ o niečo lepšie – až na 40 kresiel. V druhej podskupine malo PS podporu 13,7 % (24 kresiel) a KDH 6,9 % (12 kresiel). Podľa tohto prieskumu by hypoteticky spojené získané kreslá (76) za tieto preferencie stačili na najtesnejšiu väčšinu.

Agentúra SITA si u Polis Slovakia dala urobiť prieskum preferencií (14. – 21. februára, 1 002 respondentov formou telefonického dopytovania), ktorý bol zverejnený 23. februára. V prvej podskupine malo najväčšiu podporu OĽANO s 6,5 % (12 kresiel), za ktorým nasledovali SaS 6,4 % (12 kresiel) a Sme rodina – 5,9 % (11 kresiel). Spolu to dalo 35 kresiel. V druhej podskupine získalo PS podporu 9,2 % (17 kresiel) a KDH 6,4 % (12 kresiel). Hypotetický súhrn 64 kresiel z preferencií oboch podskupín by ani v tomto prípade nestačil na vytvorenie parlamentnej väčšiny.

Špecifický prípad je agentúra Vox Politico, ktorá uskutočňuje prieskumy veľmi často (vo februári to bolo 20-krát). Podľa údajov uverejnených 28. februára získalo z prvej podskupiny  najväčšiu podporu OĽANO 6,9 % (12 kresiel) a za ním SaS 6,2 % (11 kresiel). Sme rodina mala len 3,6 %. Z druhej podskupiny to bolo PS s 12,3 % podporou (22 kresiel) a KDH malo 6,5 % hlasov respondentov (12 kresiel). Hypoteticky by koalícia týchto strán mala len 56 kresiel, čo je najhorší výsledok zo všetkých uvedených prieskumov.

Ospravedlňujeme sa za množstvo čísiel, ale nakoniec urobíme formálny súhrnný prehľad preferencií jednotlivých strán v prvých troch vyššie uvedených prieskumoch. Prieskum Vox politico, sme do prehľadu nezaradili, lebo sme nenašli jeho metodiku.

Podľa výšky získanej podpory respondentov možno urobiť nasledovné číselné zhrnutie:

Progresívne Slovensko 9,2 – 13,7 %,
SaS 5,3 – 7,9 %,
Sme rodina 5,9 – 7,7  %,
OĽANO 6,4 – 7,3 %,
KDH 6,4 – 6,9 %.

„Kvalitatívne“ z týchto čísiel možno urobiť pracovný záver, že z „demokratickej pravice“ má najväčšiu podporu v prieskumoch PS. Ďalšie štyri strany sa viackrát ocitli v pásme, ktoré im pri zohľadnení štatistickej chyby nezaručuje prekročenie kvóra. Možný zisk hlasov pre uvedených päť strán „demokratickej pravice“ sa dá odhadnúť v rozmedzí 30 – 40 % (ďalšie strany v tejto skupine majú spolu potenciál tak 5 – 8 %). Počet kresiel získaných na tomto základe na zostavenie vlády „demokratickej pravice“ s  pravdepodobnosťou blížiacou sa k 1 stačiť nebude.

Niektoré poznámky k stavu na politickej scéne Slovenska

Zatiaľ nie je v blízkom výhľade nijaká významná očakávaná udalosť, ktorá by mohla zmeniť súčasný stav. Dôležitým medzníkom bude zostavovanie zoznamu kandidátov, o čom sa zrejme v kuloároch (kruhoch blízkych vodcom) už diskutuje. Príkladom je vyjadrenie dočasne povereného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorý abdikoval a povedal pritom aj to, že žiadnu ponuku na kandidovanie vo voľbách nedostal.

Do hry v politickom boji „demokratickej pravice“ dramaticky vstúpi politická turistika (prebehlíctvo). Časť príslušníkov súboru principála Matoviča tento krok už urobila. Najviac „prebehlíkov“ získala zatiaľ SaS a niečo aj Sme rodina. OĽANO len stratilo a Za ľudí sa rozpadli.

Vo vzduchu visí niekoľko veľmi špekulujúcich osôb, ktoré môžu zamiešať kartami. Najzaujímavejšie z nich sú predseda vlády v demisii Eduard Heger a s ním dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. V spojení s E. Hegerom sa uvádza aj dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý okrem iných osobnostne negatívnych prvkov patrí aj k politickým fluktuantom.

Špekulovať o tom, kto z „demokratickej pravice“ ešte môže (chystá sa) prebehnúť, by si vyžadovalo samostatnú analýzu. Dnes je riskantné robiť prognózy, ale neodpustíme si uštipačnú poznámku, že najlepším ocenením „práce“ oboch predsedov vlád od marca 2020 voličmi by bolo, keby sa ani jedna zo strán, za ktoré budú kandidovať, nedostala do parlamentu. Minimálne OĽANO po odchode osôb, ktoré sa napoja na E. Hegera, môže veľa stratiť.

Kresba: Ľubomír Kotrha

Ďalším aspektom je vytváranie nových strán, prípadne ich spájanie. Aktuálne sa možno pousmiať nad snahou politického „zombíka“ Mikuláša Dzurindu „zachrániť“ Slovensko, ktoré 8 rokov pustošil a osôb, ktoré ho chcú využiť na prilákanie voličov. Z diania okolo neho sa stáva tiež kabaret, ktorý dokazuje, že aj na Slovensku platí, že niektoré „historické“ udalosti sa môžu stať dvakrát. Prvýkrát sú drámou a pri opakovaní sa menia na frašky. Mementom môže byť príbeh strany Za ľudí, ktorou sa snažil vrátiť späť do politiky bývalý prezident Andrej Kiska. Kvórum vo voľbách síce prekročila, ale potom už išla len od deviatich k piatim a v blížiacich sa voľbách to nezopakuje. Prišla si však na pekné peniaze…

Ďalšou smutnou kapitolou slovenskej politickej scény sa stáva prezidentka, ktorá svoju funkciu v čase vládnej krízy nezvládla a prispieva len k narastaniu chaosu. Jej pokrytecká politická morálka iba zvyšuje podozrenia, na ktoré poukazujú niektoré kruhy, z toho, že za jej konaním nie sú v prvom rade záujmy SR a jej obyvateľov, ale ústretovosť voči prianiam (požiadavkám) zahraničia.

Napriek kritickému pohľadu na „demokratickú pravicu“ ju nemožno podceňovať minimálne z troch dôvodov. Po prvé už v troch prípadoch za 30 rokov zostavila vládu aj vtedy, keď voľby nevyhrala, pričom vláda, ktorá fungovala v rokoch 2002 – 2006, spôsobila národnú ekonomickú katastrofu, ktorej následky pociťujeme dodnes. Po druhé za sedem mesiacov do konania volieb sa iste pokúsi bez ohľadu na právne a sociálno-ekonomické aspekty a následky zlepšiť svoju pozíciu, pričom má už bohaté skúsenosti z klamania a inej manipulácie verejnosti a nebude váhať zvyšovať ani nenávisť a agresivitu v spoločnosti. Po tretie, môže zneužiť súčasnú medzinárodnú situáciu a získať aj podporu zvonku. Nerobíme si ilúzie o charaktere vzťahu súčasného vedenia Západu k Slovensku. Ako sa ukazuje aj v prípade „hegeromatovičovlády podporovanej čaputovčinou“ nepotrebuje sa tu ani demokracia, ani stabilita, či dokonca rozvoj. Stačí, keď je chaos, ktorý bráni realizácii skutočných národných záujmov a napomáha presadzovaniu predstáv zahraničia.

Záverom

Nakoniec smutné konštatovanie, že veľká jednota nevládne ani v skupine ľavicových strán, ktorých preferencie sa pohybujú len v o niečo menšom rozsahu ako v prípade „demokratickej pravice“. No a veľmi zle sú na tom aj sily, ktoré sú v skupine národne orientovaných strán (potenciál 8 – 12 %). Mrzí nás, že okrem pochybností a kritiky sme nevedeli podať ani komplexnú analýzu situáciu, ani východiská z krízy, ktorá je na slovenskej politickej scéne, ale pomery sú skutočne neprehľadné.

Chce to zmenu, ale inú, aká prišla v roku 2018 so slušným (ale ešte viac hlučným a nátlakovým) Slovenskom. K úvahám o vývoji pred voľbami sa preto po nejakom čase pokúsime vrátiť. Fatálny problém je v tom, že prvkov protirečivosti i kríz v slovenskej politike bolo za 30 rokov veľa a ako sme už viackrát uviedli, podieľali sa na nich v rôznej miere všetky vlády.

To čo prišlo od marca 2020 však ináč ako najhorším vývojom nazvať nemožno a nech už budú výsledky volieb akékoľvek, novej vláde niet čo závidieť. Treba urobiť všetko preto, aby sa tie sily, ktoré politický, sociálno-ekonomický, právny i kultúrny rozvrat Slovenska spôsobili, k moci nevrátili.

(Celkovo 492 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter