Rodinná fotografia účastníkov samitu G7 v Éviane. Zdroj: Wikimedia
Slovenské príslovie „Zvyk je železná košeľa“ možno vodcovia štátov G7 nepoznajú, ale sa ním riadia. S pokračujúcou zaťatosťou odtrhnutou od globálnej ekonomickej situácie sa robil okolo 52. zasadnutia skupiny znovu veľký mediálno-politický humbug. Jeho hlavným strojcom bol hostiteľ podujatia, ktoré sa konalo v malom kúpeľnom meste Évian-les-Bains (známe skôr pod skráteným názvom Évian) na brehu Ženevského jazera, francúzsky prezident Emmanuel Macron. Už dávnejšie sa doma topí v problémoch až po uši, málokto ho berie vážne a politicky už len dožíva. Na medzinárodnej scéne však stále zúfalo chce hrať rolu vodcu veľkého štátu (Francúzsko za svetovú veľmoc uznávajú už len asi frankofili). Samit využil na to, aby sa takmer dušoval, že ho tak dobre pripravil, aby na ňom došlo k prelomu a stará jednota skupiny sa obnovila.
Doplníme, že Évian je známy viacerými historickými stretnutiami. V júli 1938 sa tam konala z iniciatívy prezidenta USA Franklina D. Roosevelta konferencia o probléme rastúceho počtu židovských utečencov pred nacistickým prenasledovaním. V dejinách medzinárodných vzťahov sa však uvádza predovšetkým, že v marci 1962 sa v meste podpísali Évianské dohody medzi Francúzskom a zástupcami alžírskeho Frontu národného oslobodenia, ktoré ukončili dlhoročnú krutú koloniálnu vojnu v Alžírsku a viedli k jeho osamostatneniu.
Samit G7 sa v Éviane konal už druhýkrát. Prvý raz to bolo v júni 2003. Rok 2026 je však z hľadiska ekonomiky najsilnejších štátov iný, ako to bolo v roku 2003. Možno uštipačne pripomenúť starý bonmot, že opakovanie udalostí v dejinách má spravidla komediálny charakter: Ani tento rok to preto v Éviane nebola žiadna sláva ani nová prezentácia sily. Macronove výlevy o úspechu samitu treba brať len ako jeho zbožné prianie vystupovať ako vodca veľkého, silného štátu, ktorý pripravil konečne nejakú úspešnú akciu. Trumpov príklad megalomanského vychvaľovania, zdá sa, vyvoláva snahu napodobňovať ho aj u tých, ktorí ho nemajú najradšej…
Udalosť je to síce jedinečná, ale má širšie súvislosti. Stretnutie G7 v tomto roku v Éviane však možno považovať najmä za dôkaz anachronizmu pôsobenia skupiny.
Stručne k charakteru a vývoju G7
G7 sa pri svojom vzniku prezentovala ako skupina ekonomicky najvyspelejších krajín sveta. Nestala sa však medzinárodnou organizáciou a nemá stálu štruktúru ani sekretariát. V priebehu rokov sa vžili isté pravidlá jej rokovania, ktoré majú v posledných rokoch v podmienkach „superkrízy“ Západu už nádych zotrvačnosti. Vrcholom aktivít skupiny je každoročný samit hláv štátov a vlád, ktorý sa koná spravidla v júni.
Rokovanie sa má vraj uskutočňovať v úzkom personálnom kruhu preto, aby sa vodcovia mohli sami porozprávať o globálnych problémoch. Ale skoro ako vo všetkom v réžii „najsilnejších“ štátov Západu aj tu ide o kamufláž. Po prvé si ťažko predstaviť, že títo vodcovia prezentujú len svoje osobné názory (rozruch v G7 urobil len Donald Trump, ktorý neraz „z chodu“, bez ladu a skladu skutočne prezentuje názory, pri ktorých sa ďalším vodcom zježia vlasy na hlave). A ak je to tak, vysvetľuje to skutočnosť, že na G7 sa síce veľa hovorí, ale nikdy za vyše polstoročia sa na tomto základe nevyriešil nijaký z problémov, o ktorom slovutní vodcovia „diskutovali“ v úzkom kruhu. Po druhé, hoci vodcovia majú „diskutovať“ v úzkom kruhu, od roku 1996 sa pozývajú na stretnutia aj vodcovia iných vraj nie najvyspelejších štátov sveta, popr. šéfovia medzinárodných organizácií. Takže opäť dezinterpretácia zmyslu pôsobenia skupiny.
Prvé zasadnutie skupiny (za roky svojej existencie sa nazývala od G6 po G8), bolo v novembri 1975 vo francúzskom zámku Rambouillet. Zvolali ho z iniciatívy Giscarda d’Estaing, ktorý bol francúzskym ministrom hospodárstva a financií a nemeckého ministra financií Helmuta Schmidta. Pozvali aj kolegov z USA, Veľkej Británie, Japonska a Talianska. Posudzovali sa najmä také významné súdobé hospodárske otázky ako ropná kríza, kolaps Brettonwoodskeho systému a globálna recesia. V roku 1976 bola na stretnutia pozvaná aj Kanada a tak vznikla G7.
V roku 1977 boli na stretnutie pozvaní aj vedúci predstavitelia Európskych spoločenstiev (a potom EÚ). Nemôžeme si odpustiť impertinentnú aktuálnu poznámku na adresu Ursuly von der Leyenovej, ktorej intelektuálnu „silu“ a vodcovské schopnosti (okrem intrigánstva a korupcie už máločo) roky prezentuje úpadok EÚ pod ňou vedenou Európskou komisiou. Chráň sa svet pred tým, aby táto odiózna osoba ohrozovala „nápadmi“ na G7 aj celý svet.
V rokoch 1997 – 2014 bola členom skupiny aj RF a nazývala sa G8. Prijali ju najmä ako gesto voči prozápadnej politike Borisa Jeľcina a vylúčili ju po pričlenení Krymu k územiu RF. Návrhy na ďalšie rozšírenie skupiny nie sú známe.
O súčasnej ekonomickej sile štátov G7
K základným znakom západného hodnotenia stavu globálnej ekonomiky patrí ukazovateľ hrubého domáceho produktu (ďalej len HDP). Uskutočňovať dlhodobejšie porovnávanie „najvyspelejších“ štátov podľa tohto kritéria je úloha vedeckovýskumného charakteru. Poznamenáme, že viacerí významní ekonómovia sa na tento ukazovateľ pozerajú kriticky. Na Slovensku môžeme uviesť práce profesora Jaroslava Husára z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Oprieme sa preto len o všeobecné údaje na Wikipédii, ktoré vychádzajú z priemerných hodnôt HDP dostupných údajov v zoznamoch Medzinárodného menového fondu (ďalej len MMF), Svetovej banky a OSN vo vybraných rokoch. Použijeme dve kritériá: nominálna výška HDP a výška HDP podľa parity kúpnej sily.
Tabuľka 1. Postavenie štátov G7 medzi 10 najväčšími ekonomikami sveta podľa nominálnej hodnoty HDP.
Pozn. 1 – Neuvádzame nominálnu hodnotu HDP, ale len miesto, ktoré danému štátu patrí podľa jeho výšky.
Pozn. 2 – n = štát v zozname nie je uvedený,
Pozn. 3 – V roku 1975 bol na druhom mieste ZSSR a v roku 1990 na treťom mieste ČĽR. V roku 2010 sa na druhé miesto dostala ČĽR, na siedme Brazília, na deviate India a na desiate RF. V roku 2015 bola na druhom mieste ČĽR, na siedmom India a na deviatom Brazília. V rokoch 2020 bola na druhom mieste ČĽR, na šiestom India a na deviatom Južná Kórea. V roku 2025 bola na druhom mieste ČĽR, na šiestom India a na ôsmom RF.
Zdroj: Wikipedia The ten largest economies by average values of GDP (nominal)[a] by every half decade from the available data in IMF, World Bank, and United Nations lists (in USD billions)
Tabuľka 2. Postavenie štátov G7 medzi 10 najväčšími ekonomikami sveta podľa výšky HDP na základe parity kúpnej sily.
Pozn. 1 – Neuvádzame výšku HDP na základe parity kúpnej sily, ale len miesto, ktoré danému štátu podľa nej patrí.
Pozn. 2 – Údaje o výške HDP podľa parity kúpnej sily za rok 1975 nie sú zverejnené.
Pozn. 3 – n = štát v zozname nie je uvedený.
Pozn. 4 – V roku 1980 boli v tejto desiatke ešte ZSSR (2.), Brazília (8.), Mexiko (9.) a India 10. V roku 1990 to boli ešte ZSSR (2.), ČĽR (8.), India (9.) a Brazília (10). V roku 2010 sa do desiatky dostali aj ČĽR (2.), India (3), RF (6.) a Brazília (7.). V roku 2015 to boli ešte ČĽR (2.), India (3.), RF (6.), Brazília (7) a Indonézia (10). V roku 2020 sa do desiatky dostali ČĽR (1.), India (3), RF (6.), Brazília (7.) a Indonézia (9.). V roku 2025 desiatku tvorili aj ČĽR (1.), India (3.), RF (4.), Indonézia (7.) a Brazília (8).
Zdroj: Wikipedia The ten largest economies by average values of GDP (PPP)[b] by every half decade from the available data in IMF and World Bank lists (in USD billions)
Vzhľadom na všeobecnosť pohľadu na problém nebudeme tieto údaje príliš komentovať. Zmeny v najväčších ekonomikách sveta v podmienkach systému, v ktorom sa snaží stále dominovať Západ, sú postupné a pomalé. Pozícia štátov G7 sa však dlhodobo nezadržateľne oslabuje. Vidieť to najmä na HDP podľa parity kúpnej sily. Po kríze v roku 2008 sa pozícia štátov G7 začala zhoršovať rýchlejšie aj podľa nominálnej hodnoty HDP.
Bokom necháme analýzu vplyvu kolosálneho štátneho dlhu USA, najvyšších vojenských výdavkov na svete a dolára ako rezervnej valuty na výšku ich HDP. Ide o fenomény, ktoré sú z hľadiska globálnej ekonomiky čoraz viac toxické. Nevypočítateľné Trumpove politické, ekonomické a vojenské excesy ekonomický stav USA a ich pozíciu vo svete zhoršujú. Nezvyklé sú nielen jeho ekonomické vojny, ale aj vojenská agresivita, ktorá je najväčšia od čias Georgea Busha Jr.
Všetky štáty G7, s výnimkou Japonska, sú členmi NATO. A nielen NATO, ale aj G7 bez aktívneho zapojenia USA má oveľa menšiu silu i význam.
Zaujímavé je preferovanie Kanady. Jej ekonomické ukazovatele ju podľa nominálnej výšky HDP zaraďovali medzi najväčšie ekonomiky sveta. Podľa HDP na základe parity kúpnej sily tam však Kanada od začiatkov G7 (podľa údajov z roku 1980) už nepatrila. Jedným z možných výkladov je anglosaská snaha dominovať svetu. Z dôvodu, že hlavou štátu je britský panovník, ktorého zástupcom je generálny guvernér, to vyhovovalo najmä Veľkej Británii. Možno pomohlo aj susedstvo s USA. Napokon ani Francúzsko vzhľadom na francúzsky Quebec, asi nemalo námietky proti pozvaniu Kanady. Zdala sa teda dobrým partnerom do skupiny, ktorý posilnil aj jej transatlantické väzby. Po kríze v roku 2008 dochádza k poklesu umiestnenia Kanady aj podľa nominálnej výšky HDP.
O účastníkoch stretnutia G7 v Éviane
Účastníkmi samitu boli Sanae Takačiová, predsedníčka vlády Japonska, Mark Carney, predseda vlády Kanady, Friedrich Merz, kancelár NSR, Giorgia Meloniová, predsedníčka vlády Talianska, Donald Trump, prezident USA a Keir Starmer, predseda vlády Veľkej Británie. Ako sme už uviedli, Emmanuel Macron, prezident Francúzska bol hostiteľom. Hoci nie sú hlavami štátu a ani vlády, prítomní boli aj António Costa, predseda Európskej rady a Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie.
Takačiová bola na samite prvýkrát. Pre Macrona to je vzhľadom na to, že vo funkcii prezidenta by mal končiť v máji 2027, posledná účasť na stretnutí. Nebudeme predvídať, ale otázne je, či do nasledujúceho samitu vydrží vo svojej funkcii Starmer, pod ktorým sa čoraz viac trasie kreslo. (Krátko po zaradení článku na Slovo prišla informácia, že Starmer podal demisiu – pozn. redakcie.) No a podobný osud môže stihnúť aj Merza.
Do úzkeho kruhu vodcov štátov G7 aj v tomto roku pozvali aj iných politikov. Bolo ich 10, teda viac ako „riadnych“ členov skupiny. Možno sa vodcovia G7 cítia osamelí (izolovaní?).
Išlo o Luiza Inácia Lula da Silvu, prezidenta Brazílie, Abd al-Fattáha as-Sísího, prezidenta Egypta, Naréndru Módího, predsedu vlády Indie, I Če-mjonga, prezidenta Južnej Kórey, Williama Ruta, prezidenta Kene, Tamíma bin Hamada Ál Tháního, emira Kuvajtu, Muhammada ibn Zájida Ál Nahjána, prezidenta Spojených arabských emirátov a Volodymyra Zelenského, prezidenta Ukrajiny.
Dvaja pozvaní hostia, Muhammad bin Salmán, korunný princ Saudskej Arábie a Ahmad Šara, prezident Sýrie, neprišli.
Švajčiarsko nebolo oficiálne pozvané, ale jeho prezident Guy Parmelin vítal účastníkov samitu na letisku v Ženeve. Potom sa zúčastnil sa aj na podujatiach samitu.
Zloženie pozvaných hostí nebudeme komentovať, lebo nepoznáme jeho pozadie. Zaujímavý je však fakt, že až štyri pozvané štáty, ktorých predstaviteľov pozvali na stretnutie, sú v BRICS+ (Brazília, India, Egypt a Spojené arabské emiráty). Pri „strategickom“ myslení Macrona za tým iste nie je snaha zlepšiť vzťahy medzi skupinou a BRICS+, ale skôr „loviť“ v cudzom revíre.
Nedá nám však neuviesť, že prítomnosť Zelenského svedčí o protiruskej orientácii G7 a okrem toho k jednote skupiny neprispieva. Na rodinnej fotografii zo stretnutia bolo len 14 osôb (malo ich byť 18) a okrem iných tam chýbal Zelenskyj.
Zdôrazníme, že Módí sa cestou na samit 15. júna zastavil v Bratislave. Jeho stretnutia s Robertom Ficom malo srdečný charakter a sálala z neho vzájomná úcta. Išlo aj o dôkaz toho, že Slovensko vo svete nie je izolované a že politika na všetky svetové strany je prínosná. Slovenskí opozícia sa ako vždy zmohla len na osočujúce zmätené bľabotanie…
K programu samitu
Francúzske zdroje uvádzali, že účastníci samitu sa budú snažiť dosiahnuť spoločné porozumenie situácii a stanoviť spoločné reakcie na výzvy v mimoriadne nestabilnom a neistom medzinárodnom kontexte, ktorý sa vyznačuje zvýšenými konfliktmi, prehlbujúcimi sa hospodárskymi nerovnováhami, oslabenou globálnou správou vecí verejných a zníženým financovaním oficiálnej rozvojovej pomoci.
Za priority samitu francúzske predsedníctvo stanovilo:
- Vytvorenie podmienok pre vyvážený, udržateľný a spoločný rast.
- Budovanie nového konsenzu o medzinárodnej solidarite.
- Posilnenie bezpečnosti základných zdrojov dodávania kritických nerastov.
- Ochrana detí online.
- Boj proti obchodovaniu s drogami.
- Boj proti rakovine.
- Diskusia o geopolitických krízach.
Médiá za základné okruhy problémov, o ktorých sa na samite rokovalo, označovali najmä Ukrajinu a Blízky východ, umelú inteligenciu a online bezpečnosť a kritické minerály.
Bolo prijatých 8 vyhlásení a výziev:
- Vyhlásenie o vzájomne prospešných medzinárodných partnerstvách
- Vyhlásenie o geopolitických otázkach (venuje sa Ukrajine, Blízkemu východu a Indo-tichooceánskemu priestoru)
- Vyhlásenie o vyrovnanejšom, trvalom a odolnom raste
- Vyhlásenie o boji proti pašovaniu migrantov
- Vyhlásenie o zabezpečení dodávateľských reťazcov pre kritické nerasty
- Výzva na koordinovanú reakciu na vypuknutie eboly v Bundibugyo
- Výzva na boj proti rakovine
- Výzva za bezpečnejší digitálny priestor pre maloletých.
Starostlivosť vodcov štátov o G7 o problémy sveta je síce pekná, ale dotýka sa zväčša vecí, ktoré trápia viac ich ako svet. Ide o pokrytectvo aj preto, ako sa títo vodcovia dokázali v „úzkom kruhu“ tak rýchlo dohodnúť na dokumentoch, ktoré pripravovali mnohí úradníci a možno aj odborníci. Ťažké je predstaviť si Trumpa pri dlhšej práci vyžadujúcej vysoké sústredenie. Z ďalšieho hľadiska sa možno opýtať, kto už realisticky a objektívne uvažujúci uverí klamárovi Trumpovi (o vytvorení podmienok pre vyvážený, udržateľný a spoločný rast), nekompetentnej a skorumpovanej von der Leyenovej (o boji proti rakovine). Zlá domáca pozícia nepridáva na dôvere ani slovám Macrona, Merza a Starmera…
Ako to je so „znovunájdenou“ jednotou G7
So „znovunájdenou“ jednotou G7 to je napriek Macronovym rečiam minimálne povážlivé. Uvedieme len tri vybrané aktuálne problémy, ktoré jeho nadšenie vyvracajú.
Až bizarné bolo zdôrazňovanie hľadania spoločného potrimiskárskeho prístupu k riešeniu problémov Ukrajiny a Iránu. G7 mala podporiť Trumpa v otázke prímeria s Iránom a Trump na oplátku mal pomôcť európskym štátom s podporou Ukrajiny. Zatiaľ sa však nič nezmenilo a najmä Trump naďalej ostošesť tára a klame. V EÚ sa tiež dohaduje, čo s rokovaním s Moskvou.
Trump sa na samite správal napodiv pokojne, ale potom prišla obvyklá „bomba“. Detinsky urazil Meloniovú, ktorú falošne obvinil z drankania spoločnej fotografie, zrejme z pomstychtivosti za postoj Talianska k pomoci USA vo vojne s Iránom. Výsledkom je, že taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani zrušil plánovanú návštevu v USA.
Novú vlnu sporov medzi štátmi EÚ vyvolal aj návrh Costu, ktorý opatrne inicioval kontakty s RF s cieľom pripraviť pôdu pre budúce mierové rokovania. Reakcie na tento krok tiež nebudeme rozoberať, ale Macron a Merz kritizovali, že to nebolo vopred skoordinované.
Záver
Žiaľ, napriek dĺžke príspevku možno len konštatovať, že samit bol, ale jeho prínos k riešeniu problémov, ktorými by sa vodcovia G7 mali zaoberať, je minimálny. Vyvoláva iba nové pochybnosti o zmysle a význame takýchto akcií, ktoré za vyše polstoročia prakticky nič nepriniesli. Iste ide o diplomaticky náročné i mediálne zaujímavé akcie a točia sa v nich aj veľké peniaze, ktoré počítajú i s korupciou. Stretnutia vyžadujú aj zvýšené bezpečnostné opatrenia. V tomto roku to bolo nielen vo Francúzsku, ale aj Švajčiarsku. Protesty proti konaniu samitu boli zase spojené s násilím, hoci vo svete, ktorý sa zatiaľ nedostal z chápadiel chobotnice západného modelu moci a peňazí tiež takmer nič nezmenia. Je však dobré, ak sa proti stretnutiam vodcov G7 protestuje, lebo úpadok Západu po jeho vyše pol tisíca rokov trvajúcej dominancie je neodvratný. Podobný osud čaká aj G7 ako jeho výkladnú skriňu s „popraskaným i špinavým“ sklom. Nový multipolárny systém moci vo svete sa rodí dlho, protirečivo a s veľkými ťažkosťami. Treba o ňom však uvažovať, napomáhať jeho vytváraniu a počítať s jeho pôsobením. Západ sa nezosype zajtra, ani za mesiac či rok, ale problémy súčasného sveta nielen že nerieši, ale ich naopak znásobuje.
