Kto sa bojí Sahry Wagenknechtovej?

Politická situácia v Nemecku je už dlhšie nestabilná a vyhliadky na zmenu stavu zatiaľ nie sú v dohľade. Ani nemecký pilier EÚ už nie je taký pevný ako pred rokmi. Prispeli k tomu nielen objektívne krízové faktory, ale čoraz viac pôsobia následky vládnutia semaforovej koalície kancelára Olafa Scholza, v ktorom pribúdajú slabiny a kritické miesta. Podpora spolkovej vlády i kancelára je už dlhodobo na nízkej úrovni. Negatívne sa prejavuje aj nezmyselná a nepochopiteľná podriadenosť požiadavkám Washingtonu.

V týchto podmienkach narastá nervozita politikov najsilnejších „tradičných“ nemeckých strán (teda SPD, CDU/CSU, FDP a Zelených), neoliberálnych médií hlavného prúdu, rôznych aktivistov, ako aj časti akademickej obce. Na posilnenie sebadôvery sa uskutočnilo viacero masových protestných zhromaždení proti radikálnej a extrémnej pravici, najmä AfD.

Objavili sa aj výstražné upozornenia na „ultrakonzervatívnu“ platformu Únia hodnôt (Werte Union), ktorá združuje konzervatívnych členov CDU. Na začiatku roka ohlásila, že sa chce zmeniť na samostatnú politickú stranu. Vedie ju  Hans-Georg Maassen (*1962), ktorý bol v rokoch 2012 až 2018 prezidentom Spolkového úradu pre ochranu ústavy (Bundesamt für Verfassungsschutz – ide aj o nevojenskú kontrarozviedku – pozn. autora). Z funkcie bol odvolaný kvôli bagatelizácii násilia zo strany krajnej pravice. Pre svoje protiimigrantské až rasisticky zafarbené výroky je považovaný za kontroverznú osobu. Nedávno vystúpil z CDU a v liste predsedovi strany Friedrichovi Merzovi stranu obvinil zo zrady klasických hodnôt. K Únii hodnôt podľa médií inklinujú aj niektorí členovia AfD.

Otázka je, ako sa zhromaždenia proti radikálnej a extrémnej pravici prejavia v blížiacich sa voľbách do europarlamentu a v spolkových krajinách. Na prvý pohľad možno povedať, že sa zatiaľ premietli do mierneho poklesu podpory pre AfD. Vo februárových prieskumoch preferencií sa pohybuje od 18 do 20,5 %, čo je najmenej od júla 2023, pričom ešte v januári to bolo 21 – 24 %. Klesá aj podpora pre Ľavicu a mierne i pre FDP.

Do prieskumov začali zaradovať aj Alianciu Sahry Wagenknechtovej (ďalej len BSW podľa nemeckej skratky), ktorá od 8. januára 2024 pôsobí ako politická strana. Jej preferencie vo februári sa pohybujú od 5 do 7,5 %. V nových spolkových krajinách to je výrazne viac.

V Berlíne sa 27. januára za účasti viac ako 400 členov konal 1. zjazd strany. Zúčastnil sa na ňom aj veterán nemeckej ľavicovej politiky Oskar Lafontaine. Zjazd zvolil  výkonný výbor (Geschäftsführender Parteivorstand) BSW. Schválil aj program strany pre európske voľby 2024 a vybral 20 kandidátov pre ne. ​

Sahra Wagenknechtová

Spolupredsedníčkami strany sú S. Wagenknechtová a Amira Mohamed Aliová (*1980). Otec A. M. Aliovej je Egypťan a matka Nemka. Je veriaca moslimka. Absolvovala univerzitné štúdium práva a do zvolenia do Bundestagu v roku 2017 pracovala ako právnička. Bola členkou Ľavice, za ktorú od novembra 2019 do októbra 2023 vykonávala funkciu spolupredsedníčky frakcie strany v Bundestagu.

Generálnym tajomníkom strany sa stal Christian Leye (*1981). Absolvoval univerzitné štúdium medzinárodnej ekonomiky. Do začiatku politických aktivít v Ľavici pôsobil vo verejnej správe. V roku 2017 neúspešne kandidoval v krajinských voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku. Od roku 2021 je poslancom Bundestagu.

Výkonný výbor strany má 3 podpredsedov, pokladníka, vedúceho úradu a ďalších 15 členov.  Veľká väčšina z nich sú bývalí členovia Ľavice.

Amira Mohamed Aliová

Pred zjazdom sa obrazne poukazovalo na to, že sa koná v podmienkach, keď sa čoraz viac ľudí v Nemecku stáva politickými bezdomovcami. Vládna politika je uzavretá vo vlastnej bubline. Nemá plán, neodpovedá na najväčšie problémy a absentujú v nej rozumné rozhodnutia. BSW chce ukázať červenú pôsobeniu semaforovej koalície. Strana pokračuje v politickej agende bývalej Aliancie (bližšie v súvisiacich články, uvedených na konci textu).

Na stránke Bündnis Sahra Wagenknecht je zverejnený program strany pre európske voľby 2024 (Programm für die Europawahl 2024).

Program pozostáva z preambuly (s názvom Nezávislá Európa suverénnej demokracie – mierová a spravodlivá) a 4 častí. Obsahovo nadväzuje na 4 témy spojené s pôsobením strany: Hospodársky rozum, Sociálna spravodlivosť, Mier a Sloboda. Z nezvykle dlhej preambule (skoro 4 strany), ktorá sa hutne vyjadruje k aktuálnym problémom fungovania a budúcnosti Európy a Nemecka, zvýrazníme dve myšlienky. Prvá je: „Integrácia Európy smerom k nadnárodnému unitárnemu štátu sa ukázala ako odchýlka, ktorá Európu skôr rozdeľuje ako spája.“ Druhou je stará múdrosť: „Menej je viac. Za Európu, ktorá robí svoju prácu.“

V súvislosti s preambulou sa dlhšie zastavíme pri náčrte cieľov a úloh, ktoré bude podľa volebného programu strana v Európskom parlamente sledovať:

– Návrat k pôvodne zamýšľanému celoeurópskemu mierovému a bezpečnostnému poriadku s cieľom vybudovať spoločný európsky domov. Zmena orientácie zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európy na zásady diplomacie, vyhýbania sa konfliktom a dobrého susedstva a snahu o odzbrojenie a nové dohody o kontrole zbrojenia. Aktuálne je prvým krokom čo najskoršie uzavretie prímeria na Ukrajine a začatie konštruktívnych mierových rokovaní.

– Nezávislosť EÚ a realizácia takej politickej, hospodárskej a bezpečnostnej politiky, aby vychádzala predovšetkým zo záujmov občanov. Pôsobenie Európy ako aktéra svetovej scény, a nie pešiaka v konfliktoch, ktorý sa podriaďuje záujmom USA. Záujem Európy o multipolárny svet, lebo nová bloková konfrontácia s rastúcimi obchodnými obmedzeniami a eskaláciou ekonomických sankcií ju poškodzuje. Vybudovanie infraštruktúry, ktorá ochráni občanov pred sledovaním a manipuláciou a zabráni tomu, aby Európa bola digitálnou kolóniou USA.

– Silné, inovatívne a sociálne zodpovedné európske hospodárstvo, zabezpečenie hospodárskej a priemyselnej základne, zaručenie rozpočtovej, sociálnej a hospodárskej suverenity národných štátov. Zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, obmedzenie sily nadnárodných korporácií a ochrana stredných podnikov pred ničivou daňovou konkurenciou a nadmernou reguláciou. Pôsobenie  efektívnych a vysokokvalitných verejných služieb všeobecného záujmu a podpora sociálnych štandardov a obrana kolektívnych zmlúv a miestnych miezd pred lacnou konkurenciou. Primerané dovozné clá na dovoz z tretích krajín, ktoré chcú získať konkurenčné výhody prostredníctvom dumpingu. Vytváranie spravodlivej deľby práce, ktorá štátom globálneho juhu ponúkne perspektívu.

– Presadzovanie klimatickej politiky a ochrany životného prostredia prostredníctvom technologických inovácií, verejného financovania a rozumných stimulov. Ochrana pred predražovaním životov a ničením a vytláčaním kľúčových priemyselných odvetví z Európy. Ochrana pred výrobkami so zámerne krátkym životným cyklom, ktoré škodia životnému prostrediu a klíme viac ako vysoké emisie CO2. Podpora budovania vysokorýchlostných trás medzi európskymi hlavnými mestami, ktoré podporujú mobilitu a európsku súdržnosť i ochranu klímy. Zameranie na vývoj palivovo úspornejších modelov alebo cenovo dostupných klimaticky neutrálnych palív namiesto zákazu spaľovacích áut. Presadzovanie rozumnejšej stratégie, ktorá zabezpečí aj ďalšiu existenciu domáceho priemyslu s jedinečným know-how a státisíce dobre platených pracovných miest.

– Zastavenie nekontrolovanej migrácie do EÚ, skoncovanie s pašeráckymi gangmi a vytváranie perspektív v domovských krajinách. Ochrana pred tým, aby zločinecké gangy, ktoré obchodujú s ľuďmi, rozhodovali, kto získa prístup do EÚ. Uskutočňovanie kontroly azylu a ochrany na vonkajších hraniciach EÚ alebo v tretích štátoch. Ochrana pred tým, aby každý, kto nezíska štatút ochrany, nemal nárok ani na prístup do EÚ, pracovné povolenie a sociálne dávky. Orientácia na EÚ ako  zodpovednú silu, ktorá pomáha v boji proti príčinám utečenectva a migrácie.

– Obnovenie dôveryhodnosti európskej myšlienky a taká činnosť európskych inštitúcií, aby chránili demokraciu, spravodlivosť, slobodu prejavu a právny štát namiesto ich podkopávania. Ochrana pred tým, aby Európa bola eldorádom lobistov, ktorí uzatvárajú zákulisné dohody s byrokraciou EÚ bez kontroly verejnosti a demokratickej legitimity. Zastavenie byrokratických útokov na firmy a občanov, zabránenie útokom na záujmy členských štátov a obmedzenie zasahovania do slobody prejavu, najmä na sociálnych platformách. Hlas pre stranu je hlasom za lepšiu Európu.

Jednotlivé časti volebného programu vychádzajú z týchto cieľov a konkretizujú ich. Každá z nich obsahuje viacero prvkov, ktoré sú spojené aj s čiastkovými cieľmi a úlohami.
Prvá časť Hospodársky rozum zvýrazňuje otázky:
Za hospodárstvo s budúcnosťou
Za viac investícií a daňovú spravodlivosť v EÚ, za úpravu rozpočtu EÚ
Za rozumnú energetickú politiku a ochranu klímy
Za spravodlivý obchod
Za poľnohospodárstvo v prospech ľudí, zvierat a životného prostredia.

Druhá časť Sociálna spravodlivosť obsahuje témy:
Za menšiu nerovnosť a iné zmluvy EÚ
Za spravodlivé rozdelenie bohatstva a zdanenie superbohatých

Tretia časť Mier nastoľuje problémy:
Za EÚ odzbrojenia a diplomacie
Za rozumnú susedskú politiku – solidárna spolupráca namiesto rozširovania EÚ
Za politiku EÚ, ktorá zastaví nelegálnu migráciu a zlepší perspektívy v domovských krajinách.

Štvrtá časť Sloboda a demokracia uvádza oblasti:
Za Európu suverénnych demokracií namiesto dirigizmu z Bruselu
Za slobodu prejavu namiesto rušenia kultúry.

Strana zverejnila zoznam 20 kandidátov na voľby. Na prvom mieste je Fabio de Masi (*1980). Má nemecko-taliansky pôvod. Ukončil univerzitné štúdiá medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva. Pôsobil ako vedecký pracovník v Bundestagu. Bol členom Ľavice. V rokoch  2014 – 2017 bol europoslancom za ňu a v rokoch 2017 až 2021 poslancom Bundestagu a zástupcom predsedu jej frakcie v nej. Na druhom mieste je Thomas Geisel (*1963). Ukončil univerzitné štúdiá práva a politických vied a študoval aj v USA (Georgetownská univerzita a Harvard). Pôsobil ako právnik a vo viacerých manažérskych funkciách. Od 1983 pôsobil v SPD a v roku 2024 sa stal členom BSW a jej výkonného výboru. Od septembra 2014 do októbra 2020 bol primátorom (Oberbürgermeister) Düsseldorfu. Potom pôsobil ako advokát. Obaja tvoria vedúcu dvojicu kandidátky.

Napriek tomu, že ústredným problémom „tradičných“ nemeckých demokratov i neoliberálov sa stala AfD, nervozita na politickej scéne sa prejavuje aj pri politicko-mediálnom hodnotení BSW. Ak boli výhrady voči Ľavici, od ktorej sa BSW odštiepila, voči novej strane sú ešte výraznejšie a pridáva sa k tomu aj plač liberálnej ľavice. Na tomto pozadí sa diskutuje aj o kríze nemeckej ľavice.

Akosi aj v Nemecku silnie manipulatívny politicko-mediálny trend a keď sa objaví niečo, čo sa vymyká z rámca neoliberálnych mantier, útočí sa pri tom hlava-nehlava. Nehľadajú sa pritom ani argumenty a aj voči BSW sa používa „vzor“ – lebo Sahra… BSW je bežne označovaná za protestnú (protisystémovú) stranu s populistickým zameraním. Vytýkajú jej, že vraj nie je vyhranená. Jej pozície sú podľa médií raz vľavo a inokedy vpravo a tie si s tým nevedia poradiť. S obľubou o strane tvrdia aj to, že je proruská (proputinovská). Poniektorých irituje, že BSW vôbec nespomína LBGT+.

Ako príklad podivného hodnotenia BSW uvedieme článok „Politik transparent – die Expertise von Thomas Jäger“ – Die Firma Sahra Wagenknecht – in Wahrheit kopiert sie Donald Trump pre Focus online 7. februára. Profesor Thomas Jäger z Kolínskej univerzity, ktorý sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi a zahraničnou politikou USA a Nemecka, v ňom objasňuje, prečo „firma“ S. Wagenknechtovej v skutočnosti kopíruje Donalda Trumpa. Každý, kto počúva či číta S. Wagenknechtovú, a nie je neoliberálne deformovaný, ťažko uverí takejto konštrukcii. Pre upadajúci neoliberalizmus je však aj v Nemecku už všetko dobré.

A na dôvažok vedúci Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Christoph Heusgen nechce na nej v tomto roku (bude sa konať 16. – 18. februára) vidieť nielen Rusko a Irán, ale ani predstaviteľov AfD a Únie hodnôt (ktorá však nie je stranou), a čuduj sa svete, ani BSW. Dlho bolo bežnou praxou, že na konferenciu pozývali politikov zo všetkých strán, zastúpených v Bundestagu. C. Heusgen, ktorý prevzal vedenie konferencie vlani, sa od tejto praxe odchýlil a nepozval už žiadnych politikov AfD a v tomto roku pre istotu ani BSW. Treba lepší dokaz pravdivosti tvrdenia BSW, že nemecká vládna politika sa uzaviera do vlastnej bubliny? Presvedčení aj v Nemecku, samozrejme za podpory atlantistov, presvedčujú nielen seba, ale aj iných presvedčených. Problém je len v tom, že svete je akosi mimo tohto „presvedčenia“.

BSW vstupuje do nemeckej politiky vo veľmi zložitej vnútornej i vonkajšej situácii. Napriek mnohých výhradám voči BSW sa všeobecne pripúšťa, že prispeje k zmene v zacyklovanej  nemeckej politike, ktorá sa po dva a pol ročnom pôsobení vlády semaforovej koalície dostala do krízy, aká tu nebola už desaťročia.

Zakončíme ľudovou múdrosťou, že jedna lastovička jar nerobí ani v politike. BSW na čele s charizmatickou S. Wagenknechtovou, ktorá patrí k najpopulárnejším politikom v súčasnom Nemecku, však môže kde-čo zmeniť. Uvidíme, aké budú výsledky eurovolieb v júni a volieb v troch nových spolkových krajinách v septembri.

To, že S. Wagenknechtová nekandiduje do Európskeho parlamentu, niečo naznačuje. Nie je vylúčené, že narastajúce problémy vláda Olafa Scholza môžu už na jeseň priviesť Nemecko k predčasným voľbám, hoci semaforová koalícia sa tomu zubami-nechtami bráni. Nepoteší to ani súčasné vedenie EÚ (ktovie, aké bude nové) a isto ani Biely dom. Volieb vo svete je v tomto roku  akosi veľa a viaceré z nich sa označujú za kľúčové. Ale niektoré takými naozaj aj môžu byť.

Snímky: www.wikimedia.commons a www.wikipedia.de

SÚVISIACE
Články F. Škvrndu, písané pre SLOVO, momentálne nie sú kvôli technickým problémom na www.noveslovo.eu k dispozícii; oba však prevzal český partnerský web !Argument .
Nemecká radikálna ľavica na rázcestí – čo dosiahne Sahra Wagenknechtová? | 1. časť
Nemecká radikálna ľavica na rázcestí – čo dosiahne Sahra Wagenknechtová? | 2. časť

(Celkovo 504 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

4 Odpovede

  1. Mohol by mi pán Škvrnda vysvetliť v čom je AfD „extrémne pravicová“?
    Uviesť napríklad body ich programu, ktoré to dokazujú.

    1. To je názor, ktorý prezentuje oficiálna nemecká vládna politika. Cieľom článku nebolo analyzovať AfD. Nemecké súdy už vo viacerých prípadoch prijali rozhodnutia, ktoré túto stranu takto charakterizovali.

    1. Ten druhý komentár neberte to úvahy, vyplynul z toho, že dlho trvalo, kým sa objavil ten prvý.
      A ešte k tej „extrémnej pravici“. Tu nejde len o AfD a názor prezentovaný nemeckou vládnou politikou. Strany ako AfD, Národný front (LePenová), Wildersova strana, rakúska OFP atď… sú onálepkované nezmyselne ako „extrémna pravica“ plošne a to nielen politikmi „štandardných“ strán ale aj mainstreamovými novinármi, politológmi a verejnosťou, ktorá nerozmýšľa.
      Ako príklad toho, že je to totálny nezmysel uvediem fakt z článku Thierry Meyssana, kde po predvolebnej besede LePenovej a Macrona skonštatoval, že v socio-ekonomických témach bola LePenova od Macrona jasne naľavo.
      Zrejme všetci tí „odborníci“, ktorí razia uvedené nálepkovanie, si očividne pletú nimi hlásanú extrémnu pravicovosť s úplne normálnym konzervativizmom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter