„Post“ poznámky
GLOBSEC 2023 je za nami. Aj reči odzneli, aj „klobásy“ (prepáčte, boli to asi iné vyberané drahé a zdravé jedlá) sa pojedli. Novinári sa snažili a slovenské médiá hlavného prúdu boli plné „globsekovských“ informácií. Bratislavská doprava neskolabovala, na hraniciach sa nič nestalo, neprišli nijakí „provokatéri“ a protesty podľa starého dobrého slovenského politického poprevratového zvyku nijaké neboli. Niektorí avizovaní účastníci neprišli, ale priebeh akcie to nenarušilo.
Zopakujeme, že z hľadiska našej bezpečnosti nerozumieme tomu, čo organizátori akcie chceli v Bratislave dokázať pozvaním predsedu vlády Slovenskom neuznaného Kosova Albina Kurtiho a námestníka ministra zahraničných vecí Taiwanu Roya Chun Leeho, čo je v príkrom protiklade k politike jednej Číny, ktorú SR uznáva. Jednoduchá a jednoznačná odpoveď bez okolkov je však naporúdzi: Nič iné, ako zapáčiť sa aj na vlastnú škodu vo Washingtone za tým nebolo. A to je asi aj skryté krédo celej konferencie.
Chýbajúce oficiálne hodnotenie obsahu GLOBSEC Forum 2023
Záverečné poznámky (Closing Remarks) akcie boli formálne (nie sú zachytené ani na prístupnom videu). Súhrnný oficiálny materiál o tom, čo sa hovorilo a k čomu sa pritom dospelo, nikto nevydal. Možno okrem starých otrepaných a pokryteckých fráz by sa tam ani nič iné neobjavilo.
Cynicky doplníme, že organizátori akcie to možno nepovažujú ani za potrebné. Dôležité je, že akcia bola v tých „správnych“ médiách vychválená; na ich základe bude vo všelijakých „ratingoch“ a bude môcť zase chodiť mámiť pre mimovládnu organizáciu peniaze od vlád, rôznych nadácií, firiem a pod. aj nabudúce.
Podľa Artura Bekmatova (Odstrihnime GLOBSEC od štátnych financií, 29. mája 2023) „globsekárov“ SR od nástupu novej vlády vo februári 2020 podporila sumou, ktorá presahuje 2,5 milióna eur. Nie sú do nej zarátané platby za tento rok. Títo „mimovládkari“ sú aj poriadnymi špekulantmi, lebo raz žiadajú o dotáciu ako Globsec – občianske združenie a inokedy ako Globsec s.r.o.
Pokojne si však počkajme a ak sa uskutoční aj GLOBSEC 2024, dočítame sa, čo sa napíše v niekoľkých odsekoch o tohtoročnej akcii. Vlastne vtedy bude už úplne jedno, čo tam bude. Aj v tomto prípade totiž možno parafrázovať arabské príslovie, že psi (západného hlavného politicko-mediálneho prúdu) štekajú a karavána (problémov globálnej bezpečnosti) ide ďalej.
Predsa však len poukážeme na zaujímavý rozhovor bývalého ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR z matovičovsko-hegerovských vlád Ivana Korčoka 4. júna v relácii Pavla Demeša CD Klub na TASR.TV, ktorý bol nazvaný „GLOBSEC nie je žiadne tajné konšpiračné stretnutie“. Zdôraznil, že bezpečnostné fóra sa konajú na rôznych bázach po celom svete. V duchu oficiálnej línie súčasnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Bratislavy povedal, že Globsec sa uskutočňuje na vysokej politickej úrovni s obrovským dosahom a významom pre Slovensko a najmä v stredoeurópskom priestore má prostredníctvom médií obrovský dosah. V rozhovore sa dotkol aj širších súvislostí niektorých problémov, o ktorých sa hovorilo na Globsecu.
Kriticky, politicky málo korektne o rokovaní GLOBSEC Forum 2023
Nič prevratné na akcii neodznelo. Okrem farizejského nadšenia slovenských podporovateľov a šíriteľov súčasného washingtonského „politického svetonázoru“ to nikto ani neočakával. No čo už nového sa môžeme dozvedieť od precítene prečítaného prejavu prezidentky SR, pripraveného jej „spoľahlivými“ poradcami prowashingtonského razenia. Opakovaním už známych fráz sa stal aj prejav predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, o ktorej bezpečnostnej kvalifikácii vedia svoje v Nemecku, najmä v Bundeswehri, keď patrí k najhoršie hodnoteným osobám na poste ministra obrany (2013 – 2019) v dejinách NSR. Francúzsky prezident Emmanuel Macron mal prejav vo francúzštine. Tiež neprišiel s ničím novým. Jeho prejav však bol živší i zaujímavejší ako v prípade dvoch spomenutých dám. Pri odpovediach na otázky z pléna (čo u dám nebolo) hovoril už po anglicky.
Nemá význam rozoberať obsah diskusie, ktorý je vo väčšine (najmä bez toho, čo odznelo na lodnej scéne) dostupný na videách z programu konferencie s niektorými technickými chybami krásy (prestoje a opakujúce sa informačné prehľady politicky marketingového charakteru). Dôslednému pozorovateľovi sa však môže zdať, že avizovaných 1 300 účastníkov akcie ťažko nájsť (spočítať). Sály neboli vždy plné a najmä niektoré formáty na scéne Márie Terézie boli – eufemisticky vyjadrené – veľmi slabo obsadené.
Ak by cieľom takýchto fór malo byť hľadanie riešenia problémov medzinárodnej bezpečnosti a prispieť k dosiahnutiu pokoja a mieru vo svete a regiónoch, akcia nemala nijaký zmysel okrem toho, že „bola“. Slúžila len na to, aby sa potvrdzovala a chválila doterajšia línia politiky Západu v ukrajinskej kríze. Hoci jednou z hlavných tém akcie bola Ukrajina, ktovie z akého dôvodu prišla len delegácia jej druho- a treťotriednych politikov. Výnimkou bol generálny prokurátor Ukrajiny, ktorý v jednom z panelov však vystupoval len cez videospojenie. Možno v Kyjeve „tušia“, že Slovensko a štáty z regiónu (s výnimkou Maďarska) aj tak urobia všetko, čo im Washington či Brusel prikáže.
Programovo chýbal záujem o to základné, čo každá diskusia či rokovanie vyžadujú, že by sa mala vypočuť aj druhá strana, či aspoň iné názory, ako je ten oficiálne pretláčaný a dnes už aj právne chránený. Malo by sa však zamyslieť aj nad tým, či tá druhá strana nemá nejaké oprávnené záujmy vo vzniknutej situácii a zaoberať sa nimi. História je plná „príbehov“, že jednostranný, deformovaný pohľad, snaha zatlačiť protivníka do kúta a nasadiť mu psiu hlavu neskončili dobre.
Západ zahľadený do vlastných problémov a obávajúci sa úpadku však sebareflexie už nie je schopný. Zopakujeme, čo sme už viackrát uviedli – v prípade riešenia ukrajinskej krízy chýba „plán B“, teda, čo robiť, ak to nevyjde podľa predstáv Washingtonu. Ten vyžaduje od EÚ bezpodmienečné podriadenie plánom USA. A členské štáty EÚ, lebo Brusel nemá nijaké vlastné zbrane ani vojenský materiál, trpne plnia to, čo od nich chce zaoceánsky tútor, žiaľ, bez ohľadu na to, aké ťažkosti a straty si pri tom spôsobia a ako tým prehĺbia domáce krízové procesy.
Nedá sa však zbaviť ani „nediplomatického“ dojmu, že U. von der Leyenová i E. Macron sa na GLOBSEC-u zastavili len akoby cestou na druhý samit Európskeho politického spoločenstva, ktorý sa konal 1. a 2. júna neďaleko Kišiňova v Moldavsku. Zvítali sa aj s prezidentkou SR, aj prehodili pár súzvučných slov, nechali sa pritom zachytiť médiami a išli ďalej. Organizátorov možno v tomto prípade pochváliť, že akciu časovo naplánovali dobre. Akciou v Moldavsku sa nebudeme zaoberať, lebo to bolo tiež len stretnutie, na ktorom sa hovorilo v rovnakom duchu ako je v našom priestore zvykom už vyše roka.
Ďalšou akciou, ktorá sa v sérii rusofóbnych aktivít na podporu Ukrajiny uskutočnila a nedala možnosť príliš dlho sa venovať GLOBSEC-u, bolo stretnutie prezidentov B9 (teda Bukureštskej deviatky – Bulharska, ČR, Estónsko, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska), ktoré bolo 6. júna. Zavítal naň aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Je nám už trápne opakovať, že ani tu nezaznelo nič nové, len akoby sa jednotlivé štáty ďalej navzájom podporovali v tom, robme to tak ako doteraz. Tobôž, keď to „schvaľuje“ „vyšťavený“ šéf paktu, ktorého myslenie a konanie neudržateľne a v „uzavretom cykle“ ovládajú už len tri-štyri záležitosti, medzi nimi ukrajinská kríza.
O potrebe humanitárnej pomoci Ukrajine nemožno pochybovať. Masívne, skoro bezhlavé zasielanie všelijakých zbraní na Ukrajinu však riešenie krízy len odďaľuje a prináša nové obete, škody a hrozivé následky. Na Západe sa začínajú objavovať skeptické názory skúsených vojenských odborníkov (nie salónnych analytikov ako na Slovensku i inde v EÚ), že hrozí nebezpečenstvo, že s pribúdajúcim časom na Ukrajine bude síce veľa zbraní, ale nebude ich mať kto ovládať.
Vzťah slovenskej verejnosti k bezpečnosti na pozadí obsahu materiálu Globsec trends 2023
Pri príležitosti konania konferencie bol pripravený aj rozsiahly text všakovakých údajov, informácií a záverov Globsec trends 2023 – UNITED WE (STILL) STAND (/Stále/ stojíme zjednotení). Sponzormi materiálu boli National Endowment for Democracy (čo je samo o sebe zárukou jeho „US kvality“!), Unicredit Bank, VÚB Banka a Európska komisia.
Ide o rozsiahlu správu, z ktorej vyberieme len dve veci. Prvou je zhrnutie jej obsahu a zamerania do kľúčových (v niektorých prípadoch značne slaboduchých) záverov, spojených aj s krátkym textom:
– Rusko sa stále vníma ako hrozba.
– Spoliehať sa na kolektívnu obranu NATO.
– Dôležitosť bezpečnosti stúpa.
– Pravda víťazí nad klamstvom.
– Ekonomické sankcie nachádzajú podporu.
– Dohoda o demokracii.
– Čína sa stále podceňuje.
– Dôležitá je dôvera v médiá.
Mohli by sme ich lakonicky charakterizovať veľmi výstižne aj ináč: „Neverte svojmu rozumu ani svedomiu, tomu, čo ste niekde počuli, videli či čítali, len my jediní vám ukážeme, ako máte rozmýšľať“.
Druhý výber tvorí 10 odporúčaní. Názvami sú možno ešte tragikomickejšie ako kľúčové závery. Pri niektorých sa, žiaľ, opäť kvôli ich slaboduchosti nedokážeme zdržať komentárov, ktoré sú uvedené v zátvorkách. Odporúča sa:
1. Pozrieť sa aj „za“ politických vodcov (nemá sa veriť verejnej mienke a niektorým politickým vodcom a to viac sa treba prikláňať k názoru mimovládnych organizácií, všelijakých iniciatív a komunít).
2. Udržovať Ukrajinu v centre pozornosti.
3. Rozširovať obranné opatrenia (v štátoch strednej a východnej Európy sa treba brániť pred zlovoľnými aktérmi, ktorí sa snažia podkopať demokratické procesy a dôveru občanov).
4. Chápať rôzne predstavy o demokracii (časom by mohli byť pre štáty strednej a východnej Európy vzorom predstavy o demokracii v ukrajinskom duchu Zelenského moci?).
5. Pri platení účtov za energie treba myslieť na hodnoty (robte to, čo potrebuje „vrchnosť“ a nepozerajte sa na svoje výdavky za energie v boji za „demokraciu“, lebo to je najväčšie dobrodenie na svete a peniaze na to sa nesmú ľutovať).
6. Udržiavať tempo (treba robiť inovatívnu politiku, ktorá posilní odolnosť spoločnosti a lepšie pripraví občanov na budúce krízy a bezpečnostné hrozby a ani pri tom sa nesmie hľadieť na výdavky).
7. Klásť väčší dôraz na kolektívnu obranu (NATO je jediná záruka na obranu pred všetkými hrozbami a zlom na svete, ktorá má len tie najčistejšie a najčestnejšie obranné úmysly).
8. Bojovať s dezinformáciami v zdravotníctve už teraz (neverte vašim pocitom, lebo Pfizer po korešpondencii s pani von der Leyenovou chce len čo najviac zdravia pre všetkých a zoberte si príklad aj z matovičovského krutého medicínskeho experimentu na slovenskom národe).
9. Zameriavať sa na dlhodobé riešenia (vyvarujte sa vyberať vo voľbách iné sily, ako tie, ktoré potrebujú USA, NATO a EÚ a zabezpečia poriadok založený na pravidlách).
10. Posilňovať osobnú prítomnosť (proti „deštruktívnemu“ pôsobeniu sietí sociálnych médií sa musia – tí správni – politici viac pohybovať medzi občanmi najmä na vidieku, aby budovali vzájomnú dôveru).
Krátky „výber“, ktorý bol z Globsec trends 2023 rozsiahle medializovaný na Slovensku, obsahoval odpovede na dve bezpečnostno-politické otázky v 7 štátoch EÚ (Bulharsko, ČR, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko – organizátori z pochopiteľných dôvodov vynechali Maďarsko). Závery o postojoch slovenského obyvateľstva sa stali novým dôvodom „znepokojenia“ farizejských slovenských podporovateľov a šíriteľov súčasného washingtonského „politického svetonázoru“, ako aj znevažovania Slovákov. „Výber“ má silne alarmistický názov „Nový prieskum GLOBSEC-u: Slovensko zaznamenalo výrazný prepad v prozápadných postojoch“.
Prvá otázka sa týkala prípadného hlasovania v referende o zotrvaní alebo vystúpení z NATO. Obyvatelia SR mali v tomto smere najvyššiu ochotu vystúpiť. Bolo to až 33 %. Za nami bolo Bulharsko s 31 % a Lotyšsko so 14 %. Za zotrvanie bolo na Slovensku rovnako ako v Bulharsku 58 %. Najviac sa NATO držia Poliaci – 94 %.
Druhá otázka bola o poskytovaní vojenskej techniky a zbraní Ukrajine. Ako krok na obranu proti Rusku to schvaľovalo na Slovensku 57 % respondentov. Najmenej to bolo v Bulharsku – 49 %. Najviac to opäť podporovali Poliaci – 93 %. A naopak za provokáciu Ruska a približovanie sa k vojne to považovali najviac (69 %) na Slovensku, potom v Bulharsku a Rumunsku po 59 %.
Vo „výbere“ bola aj tretia otázka, ktorá súvisí s čoraz úchylnejším posadnutím západného hlavného prúdu nebezpečenstvom konšpirácií a hoaxov. Otázka bola v tomto duchu tiež veľmi scestná, či farmaceutické spoločnosti skrývajú lieky na vyliečenie niektorých chorôb, lebo ich zaujíma len zisk. Zaujímavé je, že sem bolo zaradené už aj Maďarsko. Najviac s týmto tvrdením súhlasili v Bulharsku (67 %), Rumunsku (61 %) a Poľsku (60 %). Slovensko sa s 57 % „umiestnilo“ až na 5. mieste.
Záver
Mrzí nás, že o GLOBSEC FORUM 2023 sme nedokázali písať ináč ako kriticky a uštipačne. Nebolo však o čom. Žiadny prínos k tomu, čo konferencia chcela riešiť, nevidieť. Iste, príprava konferencie vyžadovala veľa síl i peňazí a časť organizátorov to robila aj s nadšením. Na Ukrajine sa však naďalej bojuje, hynú ľudia, vyhadzujú sa peniaze, ktoré chýbajú inde, ničí sa príroda atď. Nič, ani za mačný mak sa nezmenilo a žiadny odkaz z konferencie, ktorý by mohol prispieť k zmene katastrofálnej situácie, nevyšiel.
Celkom na koniec poukážeme na inú bezpečnostnú konferenciu, ktorá má tiež dlhšiu tradíciu, ale diskutujú tam vysokí politickí predstavitelia a bezpečnostní odborníci rôznych názorov z politicky odlišných štátov. Ide o Dialóg Šangri-La, ktorý v Singapure organizuje britský Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (International Institute for Strategic Studies). V dňoch 2. – 4. júna sa konal už po 20-krát.
Charakteristika Dialógu Šangri-La (čo aj len jeho účastníkov a programu) by si vyžadovala väčší priestor, ako bol tento krátky seriál článkov o GLOBSEC-u. Poukážeme len stručne na dve udalosti, spojené s konferenciou. Prvou udalosťou bolo, že v jej rámci došlo ku krátkemu, neoficiálnemu stretnutiu ministra obrany ČĽR generála Li Šang-fuho s ministrom obrany USA Lloydom Austinom. Doplníme, že ani v tomto prípade nerozumieme spupnosti USA, ktoré sa rozhorčujú, že s nimi nechce rokovať človek, ktorého zaradili na sankčný zoznam. Minister Li aj v tomto prípade preukázal prevahu čínskeho myslenia a konania nad americkým a urobil veľký ústretový krok. Pochybujeme o tom, že arogantná bidenovská administratíva to zoberie na vedomie. Druhou udalosťou bolo na pozadí konferencie stretnutie asi 20 vedúcich predstaviteľov významných spravodajských služieb, kde sa rokovalo za zavretými dverami o pálčivých problémoch svetovej bezpečnosti.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Kriticky na okraj akcie zbožšťovanej mimovládnej organizácie GLOBSEC (1. časť)
Kriticky na okraj akcie zbožšťovanej mimovládnej organizácie GLOBSEC (2. časť)
Jedna odpoveď
Dokonalá a výstižná charakteristika podstaty Globsecu i celkovej situácie, v ktorej sa, žiaľ, nachádzame.