Kriticky na okraj akcie zbožšťovanej mimovládnej organizácie GLOBSEC (1. časť)

Partneri 18. ročníka Bratislavského fóra GLOBSEC 2023

Bezpečnostná politika Západu je v posledných rokoch preplnená paradoxmi i anomáliami. Mediálno-politicky je ich hlavným zdrojom snaha želané vydávať za skutočnosť. V rámci tohto deformovaného pohľadu na svet a jeho bezpečnosť sa uskutočňuje 29. – 31. mája 2023 v Bratislave už 18. ročník Bratislavského fóra GLOBSEC 2023.

Neberieme prezidentke SR, predsedovi vlády SR (súčasnému i predchádzajúcemu,  „poverenému“), ministrom zahraničných vecí, obrany či vnútra (z oboch spomenutých vlád) i ďalším politikom ich pohľad na túto udalosť ani nadšenie z nej. Považujeme však za potrebné pozrieť sa na tento „humbug“ kriticky, s poukázaním na to, že ide o to, čo sa už oddávna nazývalo pozlátkou na starej ošúchanej veci. Postupne zverejníme naše hodnotenia prípravy a uskutočnenia konferencie a jej reálnych výsledkov. Pri množstve vedeckých, odborných a iných konferencií, ktorých sa uskutočňuje neúrekom, cynici tvrdia, že ich účastníci sa zišli, porozprávali sa, aj sa možno zabavili i dobre zajedli. Porozchádzali sa, aby sa po čase stretli niekde inde. Ale nepýtajte sa ich na to, v čom bol vlastne prínos konferencie.

GLOBSEC Bratislava

GLOBSEC (patrí zrejme k subjektom, ktoré sa potrebujú zviditeľniť a sebavedomie posilniť aj tým, že svoj názov píšu reklamným spôsobom veľkými písmenami) sa na svojej webovej stránke označuje za nezávislú, nestranícku (? – pozn. autora), mimovládnu organizáciu, ktorá stavia na úspešnej práci Slovenskej atlantickej komisie, pôsobiacej od roku 1993. Jeho hlavným cieľom je formovať globálnu (? – pozn. autora) diskusiu prostredníctvom uskutočňovania výskumných aktivít a komunikácie kľúčových odborníkov na zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Zaujímavé je, že webová stránka je len v angličtine, teda bežným občanom Slovenska, ktorí nie sú povinní ovládať anglický jazyk, asi nie je určená. Alebo ináč  a povedané na rovinu: problémami, ktoré ich trápia, sa nezaoberajú.

Na začiatku GLOBSEC-u bolo, že v roku 2005 sa skupina študentov Fakulty medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pridala k Slovenskej atlantickej komisii a zorganizovala Bratislava Global Security Forum. Akcia i spolok sa postupne rozrástli. Kto chce, môže na internete vyhľadať rôzne blúznenia niektorých slovenských politikov a „mimovládkarov“ o globálnom a strategickom význame akcií tohto spolku.

Konferencia GLOBSEC 2019. Snímka: www.wikimedia.org

Dnes je už GLOBSEC globálny think-tank s úradmi v Bratislave, Bruseli, Kyjeve, Viedni a Washingtone, ktorý sa zaväzuje zvyšovať bezpečnosť, prosperitu a udržateľnosť v Európe a na celom svete. Okrem bratislavského fóra organizuje aj Tatra Summit venovaný politickým  diskusiám o budúcnosti Európy.

V duchu podriadenia sa prianiu Washingtonu o vládnutí svetu bol vytvorený aj GLOBSEC US Foundation. Má podporiť zapojenie spolku do think-tankov a komunity pre tvorbu politík vo Washingtone. Posilňuje vraj aj prítomnosť strednej a východnej Európy v kruhoch tvorby politiky v USA a medzi širšou americkou spoločnosťou.  

Zameranie GLOBSEC 2023

Organizátori uvádzajú, že ide o poprednú medzinárodnú strategickú (? – pozn. autora), konferenciu o frontových líniách novo rozdeleného sveta. Fórum sa považuje za najvýznamnejšiu platformu tohto typu v strednej a východnej Európe. Zdá sa, že organizátori sa v tomto roku predsa len politicko-mediálne trochu uskromnili, lebo doteraz sa spravidla uvádzalo, že Bratislavské fórum GLOBSEC patrí medzi jednu z piatich významných bezpečnostných konferencií vo svete (ospravedlňujeme sa čitateľom, ale ich zoznam sme nenašli – možno sme zle hľadali…).

Akcia má však tento rok pripomenúť svetu, že región strednej a východnej Európe (na pozadí kolosálnych dodávok zbraní na Ukrajinu? – pozn. autora) nebol nikdy dôležitejší pre zabezpečenie globálnej stability. Ako však presvedčí „nezápadný svet“ o tom, že to je pravda, nevieme. Ale ako politicko-mediálny marketingový slogan je to pre upadajúci Západ potešujúce.  

Mali by to však mať zreteli najprv vo Washingtone a oboch Bruseloch („natovskom“ i úniovom). Kto vie, ako to prijme bidenovská administratíva, ktorej organizácie a emisári sú na GLOBSEC-u 2023 masívne zastúpené. Médiá sú totiž zahltené bedákaním USA nad potrebou dominovať v ázijsko-tichooceánskom regióne, na Blízkom východe, v Strednej Ázii a obviňovaním Číny a Ruska z toho, že pôsobí proti nim najmä v Afrike a Latinskej Amerike. A to im ešte robí problémy Irán i Turecko… A teraz by sa mala presunúť pozornosť sveta do strednej a východnej Európy?

No ale nechajme organizátorov akcie, ktorá zhltne poriadne vysoké sumy v eurách, a to aj zo slovenského štátneho rozpočtu, v ich predstavách, lebo na iné argumenty sa už nezmôžu. Veď pre šírenie proamerického mena Slovenska v aktuálnom neoliberálnom agresívnom štýle treba urobiť všetko, čo sa dá…

Na akcii sa podľa jej propagácie zúčastnia vysokí predstavitelia „zainteresovaných strán“ na vysokej úrovni z rôznych oblastí, aby vytvorili „prelomové“ nápady a riešenia, ako prekonať výzvy, ktoré súvisia s meniacim sa globálnym poriadkom. Diskusie budú rámcované troma témami:
– Pokračujúca podpora pre Ukrajinu
– Odolnosť Európy tvárou v tvár vojne
– Dialóg o globálnych dôsledkoch konfliktu (hospodárske, energetické, hodnotové reťazce)

V čase transparentnosti, kruto spojenej s neoliberálnym zdieraním obyvateľstva a rastúcimi životnými nákladmi, by nás však veľmi zaujímalo aj to, koľko slovenskú štátnu pokladnicu bude stáť celý GLOBSEC 2023. Nezvyklé je napr. vyčlenenie 150 vojakov na pomoc polícii pri znovuzavedených hraničných kontrolách na čas v súvislosti s konaním akcie. Považovali by sme za prejav občianskej odvahy, ak by sa raz našiel človek, ktorý by vedel vyčísliť, koľko nás akcia skutočne stála. A tieto údaje by nemali byť utajované, tobôž ak už bude po „humbugu“.

Prehľad podporovateľov (partnerov) GLOBSEC 2023

Pohľad na webovú stránku o partneroch akcie nie je síce záživný, ale je zaujímavý a mnoho napovie. V málo prehľadných a nezverejňovaných finančných tokoch takýchto akcií ide o subjekty, ktoré prispeli finančne na akciu, alebo nejako ináč pomohli jej uskutočneniu. Zoznam partnerov však má marketingovo ukázať na to, ako je organizátor silný a kto všetko ho podporuje. Zaváňa to nielen samochválou, ale môže sa to použiť aj na uzemnenie kritikov akcie – Mlčte! Nevidíte, akí sme silní?

Zrejme v záujme zvýraznenia významu a rozsahu akcie sa partneri rozdeľujú do viacerých kategórií. GLOBSEC 2023 má 9 kategórií partnerov: strategickí, hlavní inštitucionálni, inštitucionálni, generálni, hlavní, jednoduchí (bez uvedenia akékoľvek prívlastku) a mediálni. Okrem toho boli obsahoví (content) partneri. Posledným v poradí bol uvedený exkluzívny automobilový partner (BMW). Subjekty uvádzame v poradí, ako sú uvedené na zozname. V prípade menej známych subjektov doplníme ich stručnú charakteristiku.

Strategickí partneri boli len dvaja:
– Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR,
– Spolkové ministerstvo európskych a zahraničných záležitostí Rakúskej republiky.

Hlavných inštitucionálnych partnerov bolo už šesť:
– Ministerstvo obrany SR,
– Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,
– Vyšehradský fond,
– Nadácia Konráda Adenauera (napojená na CDU, Nemecko),
– Stredisko Wilfrieda Martensa pre európske štúdie (so sídlom v Bruseli, je napojené na Európsku ľudovú stranu a jej prezidentom je, čuduj sa svete, Mikuláš Dzurinda!)
– NATO.

Počet inštitucionálnych partnerov bol až desať:
– Ministerstvo vnútra SR,
– Ministerstvo zdravotníctva SR,
– Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica,
– Fakulta medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica,
– hlavné mesto SR Bratislava,
– Jagello 2000 (hlavný český subjekt verejnej diplomacie v oblasti bezpečnostnej politiky a členstva ČR v Severoatlantickej aliancii),
– Marshallovo európske stredisko pre bezpečnostné štúdie (The George C. Marshall European Center for Security Studies, so sídlom v Garmisch-Partenkirchene, Nemecko)
– Liga za duševné zdravie (so sídlom v Bratislave),
– Ministerstvo zahraničných vecí USA
– Stredisko obranných riešení Spojeného kráľovstva (UK Defence Solutions Centre, so sídlom vo Farnborough).

Ku generálnym partnerom patrili:
– Google,
– KNDS (KMW+NEXTER Defense Systems – spojenie firiem Krauss-Maffei Wegmann a Nexter, ktoré sú dvomi z vedúcimi európskych podnikov v oblasti výroby pozemných vojenských systémov v Nemecku a Francúzsku),
– Microsoft,
– Saab.

Hlavní partneri boli šiesti:
– Amazon,
– Eset,
– General Dynamics – európske pozemné systémy (General Dynamics European Land Systems je pobočka korporácie General Dynamics so sídlom v Madride na čele s Antoniom Buenom – zhoda mien so španielskym ministrom),
– Helsing (umelá inteligencia v službe našej demokracie – rôznorodý tím softvérových inžinierov, iných špecialistov a programových manažérov orientovaných na zákazníka, ktorí pracujú na niektorých z najnáročnejších problémov v oblasti obrany),
– Lockheed Martin,
– Palantir (spoločnosť v USA, ktorá sa špecializuje na analýzu veľkých dát, so sídlom v Denveri),

Za partnerov bolo označených 8 subjektov:
– AWS (Amazon web services – webová služba Amazonu, ktorá sa venuje  bankovníctvu, platbám, kapitálovým trhom a poisťovníctvu a nakoniec aj hernej technike),
– ESCO (Energy Service COmpany – Trend novej energetiky – strategický partner štátnej správy, miestnej samosprávy a firemného sektora, priemyslových podnikov a veľkých spoločností v ČR),
– skupina ČEZ (jedna z najväčších spoločností v ČR a z popredných európskych energetických skupín, ktoré pôsobia v západnej a strednej Európe),
– DOK-ING (jedna z vedúcich spoločností pri navrhovaní a aplikácii robotických riešení v nebezpečnom a škodlivom prostredí so sídlom v Záhrebe),  
– eaq (ENERGO – AQUA a. s. so sídlom v Trenčíne),
– EY (celosvetová organizácia spoločností, riadená britskou Ernst & Young Global Limited, ktorá má pobočky so štatútom v nezávislého právneho subjektu na Slovensku so sídlom v Bratislave, Žiline a Košiciach),
– GE Vernova (General Electric? spoločnosť, ktorá chce pokračovať v elektrifikácii sveta, pracovať na jeho dekarbonizácii a riešiť klimatickú krízu, so sídlom v Cambridge, USA),
– IstroSec (európska kyberbezpečnostná spoločnosť so sídlom v Bratislave).

Obsahových (content) partnerov bolo najviac – až štrnásť:
– The Air Centre (Atlantic International Research Centre – atlantické medzinárodné výskumné stredisko, ktoré pôsobí ako medzinárodný „rámec“ spolupráce na riešenie globálnych výziev a lokálnych priorít v Atlantickom oceáne, sídlo neuvedené),
– Atlantický výbor (Atlantic Council so sídlom vo Washingtone),
– Clingendael (Clingendael institute – Holandský inštitút medzinárodných vzťahov – nezávislý think-tank a akadémia v Clingendael, časti Haagu),
– The Counter Extremism Project (nezisková, nezávislá medzinárodná politická organizácia pôsobiaca v oblasti boja proti rastúcej hrozbe extrémistických ideológií so sídlom v New Yorku a s viacerými pobočkami v Európe, sídlo neuvedené),
– Európska komisia,
– European Forum Alpbach (miesto pre reflexie a akcie, ktoré spája mladých ľudí z Európy a celého sveta s najinovatívnejším myslením v oblasti politiky, obchodu, občianskej spoločnosti, kultúry a vedy na podporu silnej a demokratickej Európy, so sídlom v Alpbachu v Rakúsku),
– ENGAGE (skratka Envisioning a New Governance Architecture for a Global Europe /Predstavovanie si novej architektúry riadenia pre globálnu Európu/, sieť vytvorená v rámci projektov EÚ, ktorá spája 13 európskych akademických inštitúcií a think-tankov, medzi nimi GLOBSEC /Slovensko/),
– Nadácia Hannsa Seidla (spojená s CSU, Nemecko),- IDM (Das Institut für den Donauraum und Mitteleuropa /Inštitút pre podunajskú oblasť a strednú Európu – regionálny združený think-tank, ktorý je financovaný najmä z verejných zdrojov/, so sídlom vo Viedni),
Obsahových (content) partnerov bolo najviac – až štrnásť:
– The Air Centre (Atlantic International Research Centre – atlantické medzinárodné výskumné stredisko, ktoré pôsobí ako medzinárodný „rámec“ spolupráce na riešenie globálnych výziev a lokálnych priorít v Atlantickom oceáne, sídlo neuvedené),
– Atlantický výbor (Atlantic Council so sídlom vo Washingtone),
– Clingendael (Clingendael institute – Holandský inštitút medzinárodných vzťahov – nezávislý think-tank a akadémia v Clingendael, časti Haagu),
– The Counter Extremism Project (nezisková, nezávislá medzinárodná politická organizácia pôsobiaca v oblasti boja proti rastúcej hrozbe extrémistických ideológií so sídlom v New Yorku a s viacerými pobočkami v Európe, sídlo neuvedené),
– Európska komisia,
– European Forum Alpbach (miesto pre reflexie a akcie, ktoré spája mladých ľudí z Európy a celého sveta s najinovatívnejším myslením v oblasti politiky, obchodu, občianskej spoločnosti, kultúry a vedy na podporu silnej a demokratickej Európy, so sídlom v Alpbachu v Rakúsku),
– ENGAGE (skratka Envisioning a New Governance Architecture for a Global Europe /Predstavovanie si novej architektúry riadenia pre globálnu Európu/, sieť vytvorená v rámci projektov EÚ, ktorá spája 13 európskych akademických inštitúcií a think-tankov, medzi nimi GLOBSEC /Slovensko/),
– Nadácia Hannsa Seidla (spojená s CSU, Nemecko),- IDM (Das Institut für den Donauraum und Mitteleuropa /Inštitút pre podunajskú oblasť a strednú Európu – regionálny združený think-tank, ktorý je financovaný najmä z verejných zdrojov/, so sídlom vo Viedni),
– National Endowment for Democracy (smutne známa Národná nadácia pre demokraciu so sídlom vo Washingtone; podľa charakteristiky na jej webovej stránke ide o nezávislú neziskovú nadáciu, ktorá sa venuje rastu a posilňovaniu demokratických inštitúcií na celom svete a každý rok poskytuje viac ako 2 000 grantov na podporu projektov mimovládnych organizácii po celom svete (rozumej zasahovaniu do vnútorných záležitostí) vo viac ako 100 štátoch, krajinách, financovaná je predovšetkým Kongresom USA v rámci vládnej agentúry USAID),
– ORF (Observer Research Foundation, ktorá sa snaží podporovať politické myslenie smerom k vybudovaniu silnej a prosperujúcej Indie v spravodlivom
a rovnoprávnom svete, sídli v New Delhi),
– Open Society Foundations (založená Georgeom Sorosom, má projekty a skupiny vo viac ako 120 štátoch),
– Oxford Analytica (popredná organizácia v analýze geopolitických rizík, so sídlom v Oxforde vo Veľkej Británii).
– subjekt AKM sme nedokázali identifikovať (ani nájsť na sieti).

Mediálnymi partnermi sú Euronews, Defense One (so sídlom vo Washingtone), Monocle Radio (so sídlom v Londýne), Politico (so sídlom v Bruseli), RFE/RL (skratka pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda so sídlom v Prahe a pobočkou vo Washingtone) a denník SME.

Náčrt jednoduchej politickej klasifikácie partnerov GLOBSEC 2023

Celkom GLOBSEC 2023 podporilo 57 partnerov. Z hľadiska obsahu a zamerania pôsobenia ich zaradíme s určitým zjednodušením do niekoľkých politicky relevantných skupín. Podá to aj iný pohľad ako formálne zadelenie do „organizačných“ skupín.

Osem partnerov má charakter štátnej inštitúcie (zaradíme medzi ne aj Európsku komisiu), z čoho sú tri ministerstvá zahraničných vecí (SR, Rakúsko, USA) a 4 ďalšie ministerstvá zo SR, pričom otázky vyvoláva, prečo sa do akcie zapojilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ministerstvo by sa v rámci požiadavky transparentnosti mohlo zverejniť, čo a prečo poskytlo konferencii.  

Pomerne veľká a pestrá je skupina partnerov hospodárskeho charakteru. Traja z nich sú zo zbrojného priemyslu a dvaja ďalší sú naň napojení. V  oblasti kyberbezpečnosti a informačných technológii pôsobia piati partneri. Dopĺňajú ich štyri subjekty rôzneho charakteru, ktoré prezentujú, že pôsobia v smere „ozelenenia“ ekonomiky. Jeden partner je sieť poskytujúca auditorské, daňové a poradenské služby a jeden veľký internetový obchod.

Ďalej to je šesť nadácií, z ktorých päť sa na Slovensku angažuje už roky. Záhadou je, ako sa dostali organizátori k indickej Observer Research Foundation. Do skupiny think-tankov, prevažne prozápadného, resp. atlantického smerovania, patrí osem partnerov.

Sú to aj iní partneri zo Slovenska – akademické inštitúcie a Bratislava. Celkom na koniec poukážeme na paradox – partnerstvo Ligy za duševné zdravie, v súvislosti s ktorou sa zdržíme akýchkoľvek ďalších poznámok, aby sme sa náhodou nedopustili nejakého faux pas.

Partneri len formálne poukazujú na „rámec“, v ktorom sa koná akcia. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že ide o podujatie, ktoré až na málo výnimiek pochádza zo západného  hlavného politicko-mediálneho prúdu a neoliberálnej globalistickej ekonomiky.

Obsahovo prehľad partnerov doplní program konferencie, zameranie vystúpení a diskusie na nej.

(Koniec 1. časti)

(Celkovo 573 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter