Nová pravidelná správa (Fact sheet – ďalej len Správa) SIPRI o celosvetových vojenských výdavkoch, zverejnená 27. apríla 2026, zase priniesla neutešené údaje. V správe sa aj „kvalitatívne“ poukázalo na to, že štáty reagovali na ďalší rok vojen, neistoty a geopolitických otrasov rozsiahlymi zbrojnými kampaňami (najmä v EÚ panuje vojnová hystéria, ktorá vedie k nebývalému rastu zbrojenia a strate jej projektu ako mierovej, civilnej veľmoci – pozn. autora). Vzhľadom na rozsah súčasných kríz, ako aj na dlhodobé ciele mnohých štátov v tejto oblasti, výskumníci SIPRI predpokladajú, že rast bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.
Smutné a alarmujúce údaje o globálnych vojenských výdavkoch v roku 2025
V roku 2025 dosiahli celosvetové vojenské výdavky sumu 2 887 miliárd dolárov, čo bolo medziročné zvýšenie o 2,9 %. Predstavovalo to 2,5 % globálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Správa SIPRI, aby priniesla aspoň nejaký pozitívny náznak, poukazuje na to, že v roku 2025 sa medziročne výdavky zvýšili „podstatne menej“ ako v roku 2024, keď to bolo o 9,7 % a sú aj najnižšie od roku 2021. Podľa nás to však vyznieva len „bolestínsky“.
Dlhodobo má totiž zvyšovanie výdavkov veľmi negatívny trend, lebo trvá už nepretržite jedenásť rokov. Za posledné desaťročie (2016 – 2025) výdavky v súhrne narástli o 41 %.
Metodika SIPRI na výpočet vojenských výdavkov sa líši od metodiky používanej v NATO, a preto sa môžu objaviť v niektorých zdrojoch rozdielne údaje. Ak sme pri NATO, tak zdôrazníme, že Trumpova maniacka predstava o vydávaní 5 HDP % na vojenské účely znamená, že v jeho členských štátoch to je (bude) dvojnásobok svetového priemeru. Nuž naozaj pekný znak vraj najúspešnejšieho paktu v dejinách a dôkaz úchylného konania falošného mierotvorcu Trumpa.
Iný, ešte horší, pohľad na problém dostaneme, ak si počkáme na inú správu SIPRI, ktorá sa každoročne zaoberá 100 najväčšími výrobcami zbraní a spoločnosťami vojenských služieb. Vzrast ich príjmov v roku 2024 výskumníci SIPRI označili za prudký. Išlo o 39 spoločností z USA (z toho v prvej desiatke predajcov ich bolo šesť) a z ďalších štátov NATO 31 (z toho jedna v prvej desiatke). Teda viac ako dve tretiny najväčších vojenských producentov na svete boli zo štátov NATO. Podlé na tom navyše je, že ich produkcia sa využíva nie iba doma. Smeruje nielen na najvýbušnejší región sveta na Blízkom východe, ale aj do Juhovýchodnej Ázie, kde rastie napätie, i inde. Uvidíme, čo bude v tejto správe za rok 2025, v ktorom znovu išli veľké sumy na predaj zbraní vyrobených v štátoch NATO Ukrajine a pribudli aj náklady na sionisticko-americké bombardovanie Iránu.
Štáty s najväčšími vojenskými výdavkami a ich nárastom v roku 2025
Štyridsať krajín s najvyššími vojenskými výdavkami v roku 2025 uvedených v Správe, je zaradených do 4 skupín: 1. prvých päť, 2. od šiesteho po desiaty, 3. od jedenásteho po pätnásty a 4. od šestnásteho do štyridsiaty. Zloženie tejto štyridsiatky sa záhadne oproti roku 2024 vôbec nezmenilo, došlo v nej len k posunom nahor alebo nadol. Tieto štáty vydali 94 % globálnej sumy na vojenské účely. Bolo medzi nimi 11 štátov EÚ a 18 štátov NATO. Všetkých 32 členov paktu vydalo spolu 55 % svetovej sumy na zbrojenie.
V prvej päťke sa poradie na prvých troch miestach nezmenilo (USA, Čína, Rusko). Na 4. miesto sa dostalo Nemecko (v 2024 piate) a na piate India (v 2024 šiesta). Zo skupiny „vypadla“ Veľká Británia (na siedme miesto).
Medzi štátmi na šiestom a desiatom sa okrem výmeny Indie za Veľkú Britániu zmenilo poradie na siedmom a ôsmom mieste medzi Saudskou Arábiou a Ukrajinou, ktorá sa dostala vyššie.
V skupine od jedenásteho po pätnásty štát vypadla Austrália, ktorú nahradilo Španielsko. Izrael a Taliansko „poskočili“ o jedno miesto navrch a Južná Kórea sa prepadla o dve miesta nadol.
Pripomenieme, že Španielsko v toto roku na samite v Haagu ako jediný štát NATO nesúhlasilo so zvýšením vojenských výdavkov na ničivých Trumpových 5 % HDP. Potom Trumpa ako politika, ktorý sa čím ďalej tým menej ovláda, rozzúrilo, keď Madrid nepovolil využívanie vojenských základní na svojom území na besné bombardovanie Iránu. V médiách sú rôzne ťažko overiteľné dohady o tom, že Trump a USA by chceli členstvo Španielska v pakte na nejaký čas pozastaviť, prípadne ho potrestať nejako ináč. Nie je to však také jednoduché, lebo nič podobné v sedemdesiatsedemročnej histórii NATO nebolo a okrem toho má silné mechanizmy vnútornej sebaobrany, ktoré zatiaľ nie sú ani známe a neuplatnili sa. Hrôza v pakte však narastá, lebo takéto narušenie jeho konsenzuálnej jednoty by sa mohlo stať skutočným začiatkom rozpadu.
Medziročný nárast vojenských výdavkov bol najväčší v Belgicku (59 %), Španielsku (50 %), Nórsku (49 %), Dánsku (46 %), Indonézii (28 %), Vietname (27 %), Nemecku a Švédsku (po 24 %), Kanade (23%), na Ukrajine a v Taliansku (po 20 %). Poznamenáme, že ide o 8 štátov NATO a 6 z EÚ.
Podivný údaj je pri USA, ktoré medziročne znížili výdavky o 7,5 %, ako aj pri Izraeli, kde bol pokles o 4,9 %. Metodiky možno nepustia, ale s číslami sa dá všelijako žonglovať…
V tabuľke je uvedený aj celkový nárast za 10 rokov. Najväčší bol na Ukrajine o 1 501 %, v Dánsku o 238 %, Poľsku o 207 %, Nórsku o 166 %, Belgicku o 154 %, Rumunsku o 139 %, Holandsku 133 %, Španielsku o 122 %, Izraeli o 120 % a Nemecku o 118 %. Je to mrzká vizitka globalistického Západu, ktorý sa pokrytecky vraj sebaobetuje aj vojenskými výdavkami za Ukrajinu, lebo chce poškodiť Rusko a odstrašiť ho. EÚ sa pri tom dostáva do čoraz horšej sociálno-ekonomickej situácie a upadá, ale dôležité je, že samovražedne zbrojí ostošesť.
Sarkasticky dodáme, že treba poľutovať nešťastné štáty NATO a EÚ, ktoré musia takto horúčkovite zbrojiť, čo zdôvodňujú vyprázdnením svojich zásob dodávkami na Ukrajinu a potrebou byť pripravené „brániť sa pred ruskou hrozbou“. Nebyť umelo vytvoreného strachu z „toxického“ Ruska, ktoré sa podľa hysterických vojnových alarmistov chystá vraj obsadiť viaceré štáty NATO a EÚ, pakt by sa asi začal rozkladať…
Doplníme ešte jeden často uvádzaný ukazovateľ, ktorým je podiel vojenských výdavkov na HDP v percentách. Najväčší bol na Ukrajine (odhad 40 %), v Alžírsku (8,8 %), Izraeli (7,8 %), RF (odhad 7,5 %), Saudskej Arábii (odhad 6,5 %) a Kuvajte (4,7 %). V NATO išlo o Poľsko (4,5 %).
Stručne o regionálnych vojenských výdavkoch
Podľa veľkých regiónov, ktoré sleduje SIPRI, boli svetové vojenské výdavky rozdelené takto: Amerika (subregióny Severná Amerika, Stredná Amerika a Karibik a Južná Amerika, 37 %), Európa (stredná a západná Európa a východná Európa, 30 %), Ázia a Oceánia (stredná Ázia, južná Ázia, Juhovýchodná Ázia, východná Ázia a Oceánia 24 %), Blízky východ (7,6 %) a Afrika (severná Afrika a subsaharská Afrika, 2,0 %). Zemepisne je vyčlenenie regiónov oprávnené, ale z geopolitického hľadiska sú medzi nimi i v nich vnútri veľké rozdiely a ich porovnávanie je preto relatívne.
Najhorší bol vývoj v Európe, kde vojenské výdavky medziročne narástli o 14 % a dosiahli najvyššiu sumu, aká sa kedy v SIPRI zaznamenala. Za desaťročie 2016 – 2025 sa vojenské výdavky v regióne zvýšili o 102 %. Podľa výskumníkov SIPRI to vyvolala rastúca geopolitická nestabilita v regióne, najmä v súvislosti s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou (napriek viacnárodnostnému zloženiu výskumníkov sa SIPRI dôsledne pridržiava západnej terminológie – pozn. autora) a neistotou bezpečnostných záruk USA pre európskych členov NATO. Podľa metodiky SIPRI v roku 2025 len 22 z 30 európskych členských štátov paktu vyčlenilo v roku 2025 na vojenské výdavky 2,0 a viac percent svojho HDP, čo je iné, ako boli eufemistické vyjadrenia generálnych tajomníkov NATO.
V Amerike vojenské výdavky v roku 2025 klesli o 6,6 %. Trendy v Amerike sú ovplyvnené vývojom v Severnej Amerike, pričom samotné USA v roku 2025 vydali 90 % regionálnej sumy. Vojenské výdavky v Strednej Amerike a Karibiku klesli v roku 2025 o 27 %. Trendy v subregióne sú silne ovplyvnené vojenskými výdavkami Mexika. Vojenské výdavky v Južnej Amerike v roku 2025 narástli o 3,4 %. Dominuje tam Brazília.
Na Blízkom východe sa v roku 2025 vojenské výdavky zvýšili len o 0,1 %, ale sú rozložené veľmi rozdielne. Najvyššie výdavky majú Saudská Arábia, Izrael a Turecko. Do prvej štyridsiatky sa dostali aj Kuvajt, Irán a Irak.
Vojenské výdavky štátov v Ázii a Oceánii v roku 2025 narástli o 8,1 %. Trend rastu výdavkov v regióne siaha až do roku 1989. Nárast v roku 2025 predstavoval najväčší medziročný nárast od roku 2009. Všetkých päť subregiónov zaznamenalo vyššie výdavky, čo súvisí so zrýchľujúcim sa budovaním vojenskej sily v celom regióne.
V Afrike boli v roku 2025 o 8,5 % vyššie vojenské výdavky ako v roku 2024. Rástli už tretí rok za sebou.
Záver
Najväčší osoh z rastu vojenských výdavkov v dôsledku zvyšovania bezpečnostného napätia vo svete má západný vojensko-priemyslový komplex napojený najmä na anglosaské bankové domy. Ak sa na rast vojenských výdavkov pozrieme dialekticky nielen ako na dôsledok zvyšovania bezpečnostného napätia, ale aj ako jeho príčinu, Západ, teda Severná Amerika a jeho európska časť, sú toxické a nebezpečné. Dnes to vidieť na vojne na Ukrajine i v Iráne. Odsúdenie európskej a najmä americko-sionistickej agresivity v oboch prípadoch vyzerá byť ešte dlho nedosiahnuteľné. Vojnoví zločinci Donald Trump a Benjamin Netanjahu, ale aj „uhladení“ predstavitelia EÚ Ursula von der Leyenová, Antonio Costa či natvrdlá Kaja Kallasová, ale aj vodcovia Nemecka, Francúzska, Poľska, pobaltských štátov atď. a nezabudnime na utáraného Marka Rutteho z NATO, sú pevne v rukách západného vojensko-priemyslového komplexu. Či už mu slúžia zámerne (s vidinou tučných odmien), alebo aktivisticky angažovane, či zo strachu (z Ruska a Číny), alebo z obyčajnej ľudskej hlúposti, je ťažké zistiť.
