A chaos vo svete narastá

Od 25. do 28 októbra boli v Európe i mimo nej viaceré voľby, ktoré dokazujú rastúcu polarizáciu najmä vnútri západných štátov. Išlo o druhé kolo prezidentských volieb v Brazílii, prvé kolo prezidentských volieb v Bulharsku, parlamentné voľby v Izraeli a Srbsku.

I. Stručne o výsledkoch nedávnych volieb

Brazília

Zopakujeme, že Brazília je druhým najväčším štátom amerického kontinentu, Dva dni pred svojimi 82. narodeninami zvíťazil už vo štvrtých voľbách Luiz Inácio Lula da Silva (kandidoval za Robotnícku stranu). Začne druhýkrát svoj druhý mandát a od 1. januára 2027 trinásty rok pôsobenia na funkcii prezidenta. Prvýkrát bol na poste v rokoch 2003 – 2010.

V prvom kole volieb zvíťazil Flávio Bolsonaro a Lula da Silva bol na druhom mieste. Flávio Bolsonaro je syn predchádzajúceho prezidenta Jaira Bolsonara (2019 – 2023), ktorý je od novembra 2025 vo väzení, keď bol odsúdený za niekoľko trestných činov, súvisiacich s plánovaním prevratu. Ide o politika blízkeho Donaldovi Trumpovi, ktorý podporoval vo voľbách aj Flávia Bolsonara. V druhom kole získal Lula da Silva 51,79 % a Bolsonaro 48,21 % hlasov. Účasť na voľbách bola vyše 80 %. Bolsonaro odmietol výsledky volieb uznať, ale Liberálna strana, ktorá ho nominovala, ich uznala. Bolsonarovi krátko po vyhlásení výsledkov volieb súd nariadil, aby do 24 hodín odovzdal pas, aby nemohol vycestovať, lebo ho vyšetrujú kvôli podozreniu z prania špinavých peňazí. Vzápätí tajne, údajne cez Argentínu, odletel do USA. Washingtonská administratíva mu vydala povolenie k pobytu, keď Trump vyhlásil, že jeho cestu do USA schvaľuje. Trump spochybňuje aj výsledok volieb.

Lula da Silva sa považuje za ľavicového politika, ktorý bol pôvodne odborárskym vodcom. Vyjadril obdiv pre socializmus 21. storočia, ale v politickej praxi ho zaraďujú viac medzi sociálnych liberálov. V marci 2016 ho zadržala polícia pre podozrenie z korupcie. V júli 2017 bol odsúdený na 9,5 roka odňatia slobody za korupciu a pranie špinavých peňazí. V januári 2018 mu súd zvýšil trest na 12 rokov. V novembri 2019 bol po objavení záznamov tajnej komunikácie sudcu Sergia Mora (v rokoch 2019 – 2020 ministra spravodlivosti vo vláde Bolsonara) so žalobcami, prepustený z väzenia. V marci 2021 ho Najvyšší federálny súd zbavil všetkých obvinení so zdôvodnením, že Moro bol proti nemu zaujatý.

Z hľadiska medzinárodných vzťahov je dôležité, že Lula da Silva je stúpencom pôsobenia Brazílie v BRICS. Uskutočňuje však širšiu pragmatickú zahraničnú politiku, v ktorej presadzuje národné záujmy Brazílie.

Bulharsko

V prvom kole predčasných prezidentských volieb sa uchádzalo o miesto prezidenta 27 kandidátov. Zvíťazila s 34,76 % hlasov Ilijana Jotovová (*1964), ktorá je úradujúcou prezidentkou od januára 2026 (od januára 2017 bola viceprezidentkou), keď rezignoval Rumen Radev, ktorý je v súčasnosti predsedom vlády. Kandidovala ako nezávislá, ale v minulosti bola členkou Bulharskej socialistickej strany a kandidovala za jej koalície. Médiá hlavného prúdu ju označujú za stredovo ľavicovú, proruskú a nacionalistickú političku, ktorá má blízko k Radevovi. Jej víťazstvo sa predpokladalo. Na druhom mieste skončil Andrej Gjurov, ktorý bol v tomto roku niekoľko mesiacov predsedom vlády. Kandidoval tiež ako nezávislý, pri čom sa poukazuje na jeho minulé členstvo v stredovo pravicových stranách a prozápadnú a „proukrajinskú“ orientáciu. Získal 31,95 % hlasov. Účasť a voľbách bola najnižšia v bulharských dejinách (necelých 23 % oprávnených voličov), čo sa napriek polarizácii spoločnosti pripisuje politickej apatii a „presýteniu“ Bulharov z častých parlamentných volieb.

V prieskumoch od júla 2026 výrazne viedla Jotovová, ale jej podpora klesala a naopak rástli preferencie Gjurova. Druhé kolo bude 1. novembra.

Srbsko

V parlamentných voľbách, ktoré sa konali predčasne 25. októbra, došlo k zmene vlády. Skončila vláda síl, ktoré boli pri moci od roku 2012. Západ neznáša toto Srbsko, ktoré má stále punc proruskej orientácie a jeho vládnuce sily charakterizoval ako populistické a nacionalistické. Označoval ho aj za autoritársky, autokratický či neliberálny režim, ktorý obmedzuje slobodu tlače.

V máji 2012 zvíťazila koalícia Srbskej pokrokovej strany (ďalej len SPS, 25,16 % hlasov), ktorá vytvorila širokú koaličnú vládu na čele so socialistom Ivicom Dačićom. Všetky vlády odvtedy boli koaličné. V apríli 2014 sa predsedom vlády stal Aleksandar Vučić (SPS). Necelý mesiac v roku 2017 po zvolení Vučića za prezidenta bol predsedom vlády znovu Dačić. V apríli 2017 zvíťazila vo voľbách SPS (56,01 %) a v júni 2017 sa predsedníčkou koaličnej vlády stala nezávislá Ana Brnabićová, ale zakrátko vstúpila do SPS. V apríli 2022 zvíťazila vo voľbách znovu SPS (60,01 % hlasov) a v decembri 2023 koalícia Aleksandar Vučić – Jednotné Srbsko (48,07 % hlasov). Od februára do mája 2024 bol predsedom koaličnej vlády zase Dačić. Vymenil ho Miloš Vučević (SPS) a od apríla 2025 je premiérom nezávislý Duro Macut.

Ústrednou postavu srbskej politiky sa stal Vučić (*1970), ktorý bol od mája 2012 do mája 2023 predsedom SPS. Od júla 2012 do apríla 2014 bol podpredsedom vlády (a krátko aj ministrom obrany). V apríli 2014 sa stal do mája 2017 predsedom vlády. Od mája 2017 do 28. septembra bol prezidentom Srbska. Funkcie sa vzdal, aby mohol kandidovať v predčasných parlamentných voľbách. Úrad dočasne vedie Brnabićová.

Poznamenáme, že keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté a tak Vučićovi sa nepodarilo zopakovať úspech bulharského Radeva. Niektoré zdroje uvádzajú, že Vučić nakoniec prekabátil len sám seba. Nebudeme sa zaoberať vnútornou politikou síl vedených Vučićom. V zahraničnej politike uskutočňoval riskantnú pragmatickú až utilitárnu líniu, v ktorej sa snažil vyjsť ako s Ruskom, tak aj s USA a EÚ a podporoval aj Ukrajinu.

Politické napätie stúplo v Srbsku po pádu prístrešku na železničnej stanici Novi Sad v novembri 2024, v dôsledku ktorého prišlo o život 16 ľudí. Udalosť viedla k masovým protestom proti prezidentovi a vláde, ktoré trvali až do predčasných volieb. Protestujúci študenti vytvorili Študentskú kandidátku – Študenti víťazia, s ktorou išli do volieb. Kandidátov vyberali študenti, ale oni nekandidovali. K požiadavkám na kandidátov patrilo o. i., že nikdy nebol členom SPS a nie je funkcionárom žiadnej opozičnej strany. Kandidátka nemala ani vedúceho predstaviteľa.

Vo voľbách zvíťazila Študentská kandidátka s 53,03 % hlasov a získala 141 kresiel v 250-člennom parlamente. Za koalíciu Aleksandar Vučić – Jednotné Srbsko hlasovalo 38,97 % voličov a má 103 kresiel. Účasť na voľbách dosiahla 68,98 % a bola o 10 % vyššia než v roku 2023. Do parlamentu sa nedostala nijaká iná politická strana a budú v nej zastúpené len maďarská, albánska a bosniacka menšina spolu 6 poslancami.

Aká bude nová vláda a kto v nej bude je zatiaľ nejasné. V popredí záujmu je, aký bude jej vzťah k Rusku. Uvidí sa, ako dopadnú prezidentské voľby, ktoré budú 26. decembra.

Izrael

Voľby 27. októbra boli prvými riadnymi voľbami od roku 1998, keď parlament dokončil celé funkčné obdobie. Poukazuje sa aj na to, že v rokoch 2018 – 2022 bola politická kríza, ktorá priniesla päť predčasných volieb. Po voľbách v novembri 2022 zostavil Benjamin Netanjahu (*1969) pravicovo-náboženskú koalíciu a najpravicovejšiu vládu v dejinách Izraela. Premiérom sa stal po siedmykrát, pričom vo funkcii je spolu už viac ako 19 rokov. 

Proti novej vláde sa viackrát masovo protestovalo. Začalo to protestmi proti súdnej reforme (január až október 2023). Od konca roka 2023 do začiatku roka 2026 sa protestovalo po útokoch Hamasu 7. októbra 2023 kvôli kríze s rukojemníkmi a postupu vo vojne s ním, predovšetkým v Gaze. Protestuje sa aj proti vojne s Iránom. Vo vládnej koalícii sú spory kvôli vojenskej službe ortodoxných Židov.

Situácia pred voľbami sa podľa viacerých zdrojov vyhrotila tak, že rozhodujúcou otázkou neboli tak ani programy strán, ale skôr to, či podporujú Netanjahua, alebo sú proti nemu. Viac sa očakávalo víťazstvo opozičných síl.

Voľby skončili patom. Vyhral znovu Likud (voľne preložené konsolidácia) vedený Netanjahuom s 20,52 % hlasov a 27 kreslami v 120-člennom parlamente. Druhá skončila centristická strana Jašar (voľne preložené ako priamy či čestný ), ktorú vedie bývalý náčelník generálneho štábu (2015 – 2019) a minister bez kresla (2023 – 2024) Gadi Eizenkot, potomok marockých migrantov, s 16,05 % podpory voličov a 21 poslancami. Na vytvorenie vládnej väčšiny je potrebných 61 hlasov. Netanjahuov blok má 53 a opozičný Eizenkotov 48 miest. 19 kresiel získali dve arabské strany.

Zostavenie väčšinovej koalície, resp. menšinovej vlády s podporou ďalších síl sa očakáva za dlhší čas. Zásadnou otázkou je, či sa Netanjahu v tejto situácii pustí do nových bojov s Iránom. Pred voľbami ho otvorene podporil aj Trump, napriek tomu, že v Bielom dome neexistuje jednotný pohľad na súčasnú vládu v Izraeli a jej konanie.

II. Pokles podpory Kuby

V pozornosti, ktorá sa politicko-mediálne venovala uvedeným voľbám, sa na okraj záujmu dostalo dlhodobo opakované hlasovanie Valného zhromaždenia OSN o rezolúcii, ktorá požaduje ukončenie amerického embarga voči Kube. Uskutočňuje sa od roku 1992 a 28. októbra 2026 bola rezolúcia prijatá už tridsiaty tretí krát.

Za rezolúciu hlasovalo 130 štátov, 17 bolo proti a 25 sa zdržalo (21 sa nezúčastnilo na hlasovaní). Rezolúcia mala od roku 1995 najmenšiu podporu. Ide aj o výsledok „intenzívnej diplomatickej“ kampane USA. Hlasovalo sa v situácii, keď Washington bezohľadne vyvíja na Kubu silný nátlak, vrátane ropnej blokády a rozsiahlych sankcií, ktoré vážne ochromili kubánsku ekonomiku. Zasahuje aj proti pomoci, ktorá ide na Kubu po mori.

Oproti vlaňajšku hlasovalo za rezolúciu o 35 štátov menej. Proti boli okrem USA Argentína (proti bola už aj vlani), Bosna a Hercegovina, Kolumbia, Kostarika, ČR (! zdôraznil autor), Ekvádor, Izrael (jediný štát, ktorý okrem USA stále hlasoval proti), Litva, Maďarsko (proti bolo už aj vlani), Maroko, Severné Macedónsko (proti bolo už aj vlani), Paraguaj (proti bol už aj vlani), Slovinsko, Spojené arabské emiráty, Trinidad a Tobago a Ukrajina (proti bola už viackrát). Je smutný pohľad najmä na európske štáty, ktoré sa chcú zalíškať Trumpovi. Zo štátov EÚ sa zdržali Bulharsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko a Taliansko. Nuž, časy sa menia, ale ktovie komu pomôže meniť v trumpovskom chaose stanovisko, ktoré dlhodobo zastával, pričom trumpovská podpora je menlivá, podobne ako sa hovorí v slovenskom prísloví, že panská láska na zajačom chvoste visí.  

Doplníme, že ešte v roku 2024 hlasovalo za rezolúciu 187 štátov, proti boli len USA a Izrael, zdržalo sa Moldavsko a 3 štáty sa na hlasovaní nezúčastnili. Ak by sme chceli byť mravokárni, aj na tomto príklade možno ukázať, že, žiaľ, Trump šíri vo svete len viac zla a napätia. Nič k lepšiemu nezmenil a zo všetkého sa snaží vytĺcť len zisk pre seba (svoju politiku). Uvidíme, aký účet jeho republikánom vystavia americkí volič v „polčasových“ voľbách 3. novembra. 

III. Trochu čriepkov z polarizovaných západných štátov

Brusel privítal víťazstvo protivučićovských síl v Srbsku, ale pokrytecky a zbabelo prehliada narastanie nespokojnosti v členských štátoch EÚ. Protestuje sa vo Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Španielsku a aj v Nemecku. Uvažuje sa aj o protestoch v Portugalsku. Okrem toho sa na vedenie EÚ vŕši kopa „pestrej“ kritiky.

V Poľsku prepukla 30. októbra kríza, ktorá sa označuje za ústavnú. Ide o spory okolo Ústavného súdu. Kvôli situácii, ktorá vznikla, ukončil zahraničnú pracovnú cestu v Afrike prezident Karol Nawrocki. Po návrate zvolal vzhľadom na ohrozenie vnútornej bezpečnosti Poľska naliehavé konzultácie za účasti zástupcov parlamentných síl s cieľom vyriešiť politickú situáciu a obnoviť ústavný poriadok. Na zvláštny postup svojho chránenca Donalda Tuska, ktorý podľa časti zdrojov stojí za vyhrotením problému, v Bruseli zatiaľ nereagovali.

Stále neutícha šum okolo korupčnej aféry predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s Pfizerom kvôli nákupu vakcín proti COVID-19. Portál Politico 28. októbra informoval, že Leyenová zatiaľ nevypovedala pred Európskou prokuratúrou, ktorá kauzu vyšetruje. Šéfka Európskej prokuratúry Laura Kövesiová, ktorá 31. októbra končí vo funkcii, v rozhovore pre Politico uviedla, že sa opakovane stretla s predstaviteľmi Európskej únie, ktorí odmietli predvolanie jej úradu a upozornila na ťažkosti, ktorým jej úrad čelil pri vyšetrovaní prípadov týkajúcich sa vplyvných ľudí.

Záver

Zopakujeme, že nepatríme k analytikom, ktorí radi strašia a kuvikajú. Žiaľ, súčasné konanie mnohých síl vo svete je prinajmenšom protirečivé a ťažko v ňom nájsť niečo povzbudivé. Aj uvedené udalosti prispeli možno aj, keď rôzne, k rastu napätia vo svete. Primárne však chaos vyvoláva politika USA (Donalda Trumpa) a reakcie vo svete na ňu. Paradoxom je, že chaos, ktorý Západ historicky pripisuje „nezápadnému“ svetu, čoraz viac zachvacuje samotný Západ. Jednota Západu je zrejme už nenávratne preč a uvažovať o kolektívnom Západe možno len ako o strácajúcom sa fenoméne. No a nič nové neprinesú ani politicky-mediálne veľmi očakávané „polčasové“ voľby v USA. Znovu uvedieme, že Trump je len symptómom choroby politiky USA. Nanešťastie jeho reakcie na výsledky volieb môžu byť neočakávané a pri jeho nevypočítateľnosti nielen pre USA, ale aj pre svet nepriaznivé.