Akademik Hraško bol predovšetkým vizionárom

Juraj Hraško, vpravo, medzi účastníkmi Slávnostnej akadémie k 75. výročiu Nového slova,
24. septembra 2019. Foto: Peter Juza

Spomienka na akademika Hraška okrem encyklopedických faktov skrýva aj rozmer, ktorý prekračuje hranice bežného vedeckého života. Juraj Hraško bol predovšetkým vizionárom – človekom, ktorý dokázal vo vede aj v politike „vidieť za horizont“ svojej doby.

V časoch, keď sa úspech poľnohospodárstva meral výhradne tonami vyprodukovaného obilia a bezhlavou chemizáciou, on už premýšľal v dekádach dopredu. Zatiaľ čo iní videli v pôde len ekonomickú komunitu či položku v účtovníctve, akademik Hraško neúnavne opakoval vetu, ktorá sa stala jeho morálnym imperatívom: „Pôda nie je tovar. Je to národné bohatstvo a strategický pilier suverenity štátu.“

Už pred polstoročím predvídal hrozby, ktorým dnes čelí moderná Európa – od straty kontroly nad vlastným pôdnym fondom v prospech nadnárodných korporácií až po kritický úpadok potravinovej sebestačnosti. Bol to on, kto v ére analógového papiera vizionársky presadil digitálne kódovanie pôdnych dát, čím položil základy pre dnešné moderné technológie a drony v poľnohospodárstve. Bol to on, kto uprostred technologického optimizmu 20. storočia zakladal vôbec prvú Katedru trvalo udržateľného rozvoja.

Najpálčivejší odkaz, ktorý nám akademik Hraško zanechal, je jeho mrazivo presná predpoveď o degradácii slovenskej černozeme.

Ako svetovo uznávaný expert na pôdu venoval najúrodnejším oblastiam Podunajskej nížiny desiatky rokov výskumu. Naše černozeme, ktoré príroda tvorila tisícročia, nazýval „živým organizmom, ktorý dýcha a kŕmi národ“. S pribúdajúcimi rokmi však jeho hlas znel čoraz varovnejšie. Predpovedal tri zásadné rany, ktoré našej najlepšej zemi zasadíme, ak nezmeníme prístup:

Varoval, že ak z krajiny vytrhneme živočíšnu výrobu a prestaneme pôdu vyživovať organickým hnojom, černozem doslova vyhladujeme. Predpovedal premenu živej zeme na mŕtvy, utlačený substrát závislý výhradne od umelých chemických infúzií. Dnes, keď vrstva humusu v slovenských pôdach rapídne klesá, vidíme, ako presne diagnostikoval tento problém.

S nesmiernou bolesťou v hlase kritizoval porevolučný fenomén, kedy sa tie najúrodnejšie lány na juhu krajiny začali bezohľadne meniť na logistické parky, továrne a satelitné mestečká. Často pripomínal, že zničiť tisícročnú prácu prírody trvá bagru len pár minút. „Ak sa nezastavíme, táto pôda nám raz bude chýbať,“ hovorieval. Tá chvíľa práve nastala.

Keď vplyvom spájania polí mizli z krajiny vetrolamy a remízky, Juraj Hraško predpovedal príchod veternej erózie. Upozorňoval, že kombinácia sucha a silného vetra raz ten najvzácnejší úrodný prach z povrchu Podunajska jednoducho odfúkne preč. Dnešné jarné prachové búrky na južnom Slovensku sú smutným dôkazom jeho pravdy.

Akademik Juraj Hraško neodišiel len ako autor stoviek vedeckých štúdií a zakladateľ slovenskej pedológie. Odišiel ako veľký mysliteľ našej vedy, ktorého pohľad bol vždy upretý ďaleko dopredu.

Jeho skutočným nekrológom by nemal byť zoznam funkcií, ale stav našich polí. Zanechal nám krajinu s detailnou pôdnou mapou a jasným varovaním. Je na nás, či jeho odkaz definitívne pochováme pod vrstvou betónu, alebo začneme pôdu opäť vnímať tak, ako nás to celý život učil – ako posvätné a vyčerpateľné dedičstvo, ktoré sme si od našich detí len požičali.

S úctou spomína Ing. Anton Julény sen.

Juraj Hraško, Zoltán Bedrna:
Aplikované pôdoznalectvo
Príroda, 1988, 480 strán
Obsah: Pôda a pôdny fond, Pôda v poľnohospodárstve, Pôda v zeleninárstve, záhradníctve a sadovníctve, Pôda v lesnom hospodárstve, Pôda a vodné hospodárstvo, Pôda v iných odvetviach národného hospodárstva, Pôda a životné prostredie, Pôda v chránených územiach, Pôda a hygiena, Pôda a bytová kultúra, Pôda v ekonomike národného hospodárstva

SÚVISIACE:
Gabriela Rothmayerová:
Odišiel akademik Juraj Hraško
Texty Juraja Hraška v Slove:
https://noveslovo.eu/author/jurajhrasko/