V súvislosti s mediálno-politickým pripomínaním dňa rozpútania druhej svetovej vojny som sa zamyslel (v tomto prípade nebudem používať tzv. akademický plurál) nad súčasnými vojnami, najmä nad ukrajinsko-ruskou a izraelsko-americko-iránskou. Podnietili ma k tomu aj systematické a obsahovo bohaté úvahy Emila Višňovského o vojne (Čo je vojna?,16. augusta 2026 a Ako dnes myslíme o vojne?, 30. augusta 2026). Súhlasím s nimi a dovolím si ich označiť za kritický pohľad so silným humanistickým odkazom, ktorý je potrebný v časoch, keď sa na Západe stupňuje vojnová hystéria.
Žiaľ, ani na Slovensku nie je núdza o najmä progresivistických politikov (za všetkých spomeniem Jaroslava Naďa), bývalých diplomatov (nemôžem obísť Ivan Korčoka, Tomáša Valáška a Petra Bátora), novinárov a aktivistov, ktorí strašia vojnou. Alarmisticky zdôvodňujú potrebu prípravy na vojnu, predovšetkým z dôvodu „ruskej hrozby“ a chcú prerobiť „trumpovské“ NATO na európsky obraz, nech to stojí, čo to stojí. Podlé je, že mnohí z nich možno nikdy nepočuli ani výstrel z pištole či samopalu, ale z pohodlia a neraz aj dobre platení, by do vojny húfne hnali iných.
Snaha zachytiť a „usporiadať“ tekutú súčasnosť (Bauman) láka k periodizácii historického času, ktorý sa označuje aj za najnovšie dejiny. Ide i o snahu nájsť nejaké medzníky (udalosti), ktoré ovplyvňujú a menia súčasný svet. Na tomto základe možno výstižnejšie charakterizovať situáciu, ktorú prežívame.
Pracovne som aktuálny čas tekutej súčasnosti nazval dobou úpadku neoglobalistického liberalizmu. Menia sa v nej aj vojny. Stále sú oným „pokračovaním politiky inými prostriedkami“ (Clausewitz), ale ako dodáva Višňovský, určite jediným možným pokračovaním nie sú, lebo ide o najhoršie riešenie.
V tomto desaťročí došlo k viacerým vojnám, ktoré spätne menia aj podoby úpadku neoglobalistického liberalizmu. Z nich sú až historicky výnimočné dve vojny: na Ukrajine v Iráne, ktoré sa stali aj špecificky „multilaterálnymi“. Mnohostranné vojny sú z dejín známe, ale dnes možno o nich oveľa viac zavádzať a klamať. Radovému čitateľovi či poslucháčovi niekedy z rečí o tom, ako to nie je vojna, ale „boj za slobodu a demokraciu“ a z podobných floskúl behajú zimomriavky po chrbte alebo sa im zdvíha aj žalúdok. Pripomeniem, hoci sa tým nebudem zaoberať, že vojny na Ukrajine a v Iráne nie sú náhodné a ani „čistý“ produkt podmienok úpadku neoglobalistického liberalizmu. Majú hlbšie korene, ktoré siahajú desaťročia do minulosti.
Ukrajinu, ktorá od roku 2022 bojuje so silnejším Ruskom, podporujú politicky i vojensky (dodávkami zbraní, streliva a vojenského materiálu) desiatky západných štátov so silným rusofóbnym zameraním. Vychádzajú pritom zo zjednodušeného tvrdenia, že Rusko je agresor a nezohľadňuje sa, ako ho Západ prostredníctvom Ukrajiny bezprostredne ohrozoval. Ukrajina odmietla, podľa niektorých zdrojov na západný (britský) podnet, možnosť uzavretia mieru v apríli 2022. Boje sa stali zástupnou vojnu USA – RF. Útoky na civilné ciele eskalovali po tom, ako v októbri 2022 Ukrajina zaútočila na Krymský most.
Trumpovský Washington sa pokrytecky tvári, že z vojny v roku 2025 vyšiel, ale tlačí na „spojencov“, aby na Ukrajinu dodávali zbrane vyrobené v USA a podporovali ju aj finančne. Formálne z hľadiska medzinárodného práva nemožno tieto západné štáty označiť za účastníkov vojny. Z vojenského hľadiska je to však jednoznačne priama pomoc bojujúcej strane a teda zapojenie sa do konfliktu. Z hľadiska Ukrajiny je pomoc fatálna, lebo ak sa skončí, Kyjev vojnu zakrátko prehrá. Aj teraz sa údery do hĺbky ruského územia robia sčasti zahraničnými prostriedkami, pričom západné štáty s nimi súhlasia. V posledných dňoch sa konflikt eskaloval vzájomnými útokmi nielen na ciele vojenského významu, ale často aj na civilné (najmä energetické a zásobovacie) objekty. Ukrajina vzhľadom na nedostatok rakiet protivzdušnej obrany má výrazne väčšie škody.
Do vojny sa na strane Ukrajiny zapájajú aj „poradcovia“ a bývalí profesionálni vojaci zo štátov NATO. Nachádza sa tam i množstvo zahraničných bojovníkov, ktorých nemožno nazvať ináč ako žoldniermi, pričom Kyjev ich neskrývane verbuje.
Na strane Ruska sa do boja v tomto roku zapojila aj KĽDR, najprv len vojakmi a potom aj dodávkami zbraní (rakiet). Ukrajina a Západ obviňovali Irán z dodávok zbraní, najmä dronov. Aj v ruskom vojsku na fronte sú podľa médií zahraniční bojovníci, ale v oveľa menšom počte ako na Ukrajine.
Špecifickou súčasťou vojny na Ukrajine sa stali protiruské sankcie USA i EÚ. Sú zákerné s cieľom škodiť, ale ich paradoxom je neraz zúfalá výberovosť. Dajú a vedia sa aj obchádzať. Nešťastná EÚ, ohlupovaná jej vedením, prijala už 21. balík protiruských sankcií. Priam systematicky si nimi škodí, čo vyvolalo najmä energetické problémy, ktoré sa premietajú do celej ekonomiky i každodenného života radových občanov. Dostala sa však do takého kolotoča, z ktorého nevie vystúpiť.
Iný charakter majú útoky Izraela a USA voči Iránu. Na konci februára 2026 sa uskutočnila už druhá vlna sionisticko-americkej agresie, keď prvou boli útoky Izraela na Irán, ku ktorým sa pripojili aj USA v júni 2025. Hanbou bolo, že výsledky tejto vojny, ktoré šírili USA i Izrael, sami popreli tým, kam a s akými cieľmi zaútočili tohto roku. Vo svetovej politike je nezvyklé čoraz zmätenejšie, ale aj nebezpečnejšie táranie Donalda Trumpa, ktorý sľuboval vojnu maximálne na štyri týždne. Po neúspechoch USA vo vojne Trump prešiel k nihilistickým, neospravedlniteľným slovným útok na Irán. Médiá v USA i inde na Západe sa už z Trumpa smejú, že je táraj, lebo príliš často ohlasoval víťazstvo i úspešné dohody o ukončení bojov. A vojna trvá už vyše pol roka.
Izraelsko-americká vojna proti Iránu, v ktorej sa vedúcou silou stali USA, nesplnila napriek značnej technickej a početnej prevahe na strane USA a Izraela, svoj cieľ. Išlo o ďalší neúspešný pokus o bleskovú vojnu. Irán utrpel veľké materiálne škody, ale ustál to a ukazuje sa, že zatiaľ ho vojenskou cestou tieto dva štáty nevedia poraziť.
Pri útokoch USA na tisíce kilometrov vzdialený Irán využívali svoje základne na Blízkom východe. Štáty, kde sú umiestnené, sa stali objektom iránskych protiútokov. Ide o Bahrajn, Irak, Katar, Jordánsko, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty. Vojna tým získala špecifický multilaterálny charakter, lebo niektoré z týchto štátov podnikli spätné útoky na Irán.
Napriek tomu, že USA disponujú najsilnejším vojskom na svete, požadovali pomoc od spojencov v NATO. Trump sa zmätene oháňal aj známym gumeným článkom č. 5. Ten sa však môže uplatniť, len ak je napadnuté územie členského štátu. Irán nedávno vydal varovanie, že môže zaútočiť na európske štáty, z ktorých územia je logisticky podporovaný útok USA. Ide o Bulharsko, Grécko (Krétu) a vojenské základne Veľkej Británie, ktoré sú na Cypre, ale vyňaté z jeho územia.
Izrael útočí na Pásmo Gazy, Libanon a Sýriu. Útoky oboch štátov na Irán sa stále zdôvodňujú nedokázanými hrozbami a majú zákerný, pomstychtivý charakter. Nezvyklý charakter mali systematické údery, najmä Izraela, na vedúcich duchovných, politických a vojenských predstaviteľov Iránu. Ani zabitie desiatok osôb Irán nezlomilo. Skôr naopak, to vyzerá tak, že zosilnela pozícia iránskych radikálov.
Na strane Iránu nevystupuje oficiálne nijaký spojenecký štát, ale využíva najmä hnutie Hizballáh v Libanone a jemenských húsíov. Opatrne s Iránom spolupracuje Omán, ktorý si vyslúžil ďalšie barbarské vyhrážky Trumpa.
Izraelsko-americká vojna proti Iránu má aj ďalšie významné aspekty a vážne dôsledky. Vzhľadom na rozsah príspevku poukážem len na to, že spôsobujú energetické problémy globálneho charakteru. Zatiaľ sa ich darí ako tak „ustáť“, ale predlžovanie vojny ich môže dramaticky zhoršiť. V súvislosti so vzájomnými útokmi v Čiernom mori sa môže zhoršiť aj potravinová kríza a môže k nej prispieť aj to, že z Blízkeho východu sa zastavil export surovín potrebných na výrobu umelých hnojív. Vojny budú mať následky aj na globálnu ekonomiku.
Veľmi nebezpečnými sa stávajú vyjadrenia najmä niektorých politikov o možnosti použitia jadrových zbraní či na Ukrajine alebo v Iráne. Z Trumpovej strany ide opäť o nepremyslené vyhrážanie, ktoré nadobúda infantilný charakter. Vo viacerých kruhoch vznikajú obavy o stave jeho duševného zdravia a tom, kam ho môže nevypočítateľnosť a narcizmus doviesť.
Každá vojna je iná, učene povedané, sui generis. Vojna na Ukrajine a v Iráne prináša, žiaľ, tiež nové prvky, ktoré technicky, ale aj ľudsky činia súčasné vojny ničivejšími, barbarskejšími. Detaily oboch vojen vzhľadom na dezinformácie zo všetkých bojujúcich strán nie je možné v súčasnosti komplexne vyhodnotiť. Ide však o zmeny od geopolitických, cez vojensko-strategické, technické, ekonomické i ľudské. USA údajne pri príprave na útok na Irán využili aj umelú inteligenciu.
Zdá sa, že rast škodlivosti ozbrojeného násilia súčasná svetová civilizácia, ktorá sa stáva multipolárnou, stále ešte nevie zastaviť. V mene života a budúcnosti treba poukazovať na neprirodzenosť a neľudskosť vojen a povzbudzovať sily, ktoré a im snažia zabrániť. Azda raz sa im podarí aj postaviť vojny mimo ľudstva, tak ako o tom uvažovali mnohí myslitelia.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Pán profesor, veľmi dobrý aktuálny článok. Ďakujeme, my, jednoduchí čitatelia, ktorí sme proti všetkým vojnám, lebo najviac na ne doplatí naša nová mladá generácia. Nechápem politikov, ktorí vojny podporujú, čo si myslia, že oni na jej dôsledky nedoplatia ?!