Prezident Sadyr Žaparov, vľavo, Kamčybek Tašijev, vpravo, v čase minulom.
Zdroj: www.gov.kg
Pripomeňme si, že Kirgizsko, ktoré je aj domovom slovenských potomkov Interhelpa, oslavovalo 5. mája Deň Ústavy Kirgizskej republiky.
Tento dátum sa za viac ako tri desaťročia nezávislosti stal symbolom nielen právnej stability, ale aj nepretržitého hľadania odpovedí na otázku (ako sa pýtal aj Ferdinand Peroutka), aký štát sa v Kirgizsku vlastne buduje. Stále totiž platí, že aby ste dosiahli cieľ, potrebujete plán.
Sínusový režim
Od roku 1993 sa základný zákon, vizitka krajiny, menil celkom dvanásťkrát. Boli sme svedkami prezidentského modelu. Potom prechod k parlamentnému (negatívnemu experimentu) usporiadania a zasa návrat k jasne vykolíkovanej prezidentskej vertikále moci (v roku 2021). Napriek odporu v spoločnosti, prezident Sadyr Žaparov si vrátil právo na výlučnú politickú a aj inú moc v krajine.
V kontexte s piatym májom patrí pripomenúť, že základ štátnosti Kirgizska je spojený s rokom 1993, keď sa zrodila prvá Ústava Kirgizska.
Lenže potom prišiel rok 2005, ktorý bol rokom ústavnej drámy. Prvý prezident a exprezident Askar Akajev z Kirgizska emigroval (24. marca 2005).
Moderné politické dejiny Kirgizska v čase prezidentovania druhého prezidenta Kurmanbeka Bakijeva sú učebnicovou kronikou právnej manipulácie, ktorá sa skončila – revolúciou. A nakoľko každá revolúcia je spojená s krvou, tak aj táto bola krvavá.
Krátky prehľad: v novembri 2006 bola prijatá nová ústava, ktorá zmenila Kirgizsko na parlamentnú republiku a spustil sa proces permanentnej politickej krízy. Jej rozuzlenie je spojené s dátumom 7. apríla 2010. Vtedy sa politická kríza transformovala na ozbrojený stret. Bilancia – 87 mŕtvych (ktorí majú dnes v centre Biškeku aspoň svoju pamätnú tabuľu).
V zásade v roku 2010 Kirgizsko hodilo rukavicu do celej Strednej Ázie, kde boli (a dodnes sú) tuhé prezidentské režimy. Bol to z pohľadu analytickej politológie, odvážny krok, lenže z pohľadu geopolitiky, geoekonomiky a biogeopolitiky to bol príklon k chaosu. Schéma silný Žogorku Keneš (parlament) a slabý prezident sa ukázala v podmienkach Kirgizska (a de facto aj v Strednej Ázii, alebo na južnom Kaukaze) ako neperspektívna.
Ako dokázal mandát prezidenta Almazbeka Atambajeva, Kirgizsko sa nenaučilo žiť bez „silnej ruky“, ktorú zhmotňovala inštitúcia, resp. osoba prezidenta.
Potom prišla občiansko-politická búrka v októbri 2020. Protesty, zrušené parlamentné voľby a rezignácia prezidenta Soobronbaja Žeenbekova. Bol to posledný durový akord etudy kirgizského parlamentného desaťročia.
Návrat k silnému prezidentovi sa ukázal ako jediný spôsob, ako zastaviť chaos, do ktorého bola krajina uvrhnutá nejasnosťou rozdelenia právomocí.
Nástup prezidenta Sadyra Žaparova v dôsledku ďalšej protestnej búrky znamenal de facto reakciu na občiansku žiadosť o „tvrdú ruku“, ktorú prezident realizuje.
Referendum v roku 2021 nielenže de jure vrátilo Kirgizsko k prezidentskej forme vlády, ale vytvorilo superprezidentskú vertikálu, kde sa kontrola hlavy štátu nad výkonnou mocou stala takmer absolútnou.[1]
Nie bez farby, chute a zápachu
Ak to zhrnieme, Kirgizsko bolo vždy jedinečným bodom na mape Strednej Ázie. Zatiaľ čo jeho susedia budovali systémy založené na dlhotrvajúcej vertikále moci, (ne)stabilita v Biškeku sa často menila na rýchlu zmenu scenérie. Tri revolúcie[2] za tridsať rokov nezávislosti nie sú len štatistikami, sú znakom hlbokej sociálnej požiadavky na spravodlivosť a na zodpovednosť štátnych orgánov.
Nedávne ústavné reformy a náhly návrat na superprezidentskú formu vlády spôsobili kontroverzie. Otázka, ktorá visí vo vzduchu, je jednoduchá. Urobilo Kirgizsko skutočne krok vpred smerom k efektívnejšiemu riadeniu a stabilite zavedením ďalšej reformy?[3]
Predchádzajúci systém založený na komplexnej parlamentnej rovnováhe podľa tézy – prezident so silným parlamentom – často viedol k paralýze moci. Zákonodarcovia sa donekonečna dohadovali a vlády sa menili rýchlejšie, ako dokázali schváliť rozpočet.
Zástancovia nedávnych zmien apelovali na potrebu zlepšiť efektivitu. Tvrdili, že krajina, ktorá bojuje proti korupcii, chudobe a potrebe vonkajšieho manévrovania, potrebuje silné a jednotné rozhodovacie centrum. Prezident, ktorý získal široké právomoci, by sa mal stať garantom presadzovania zákonov a nemal by byť predmetom vyjednávania.[4]
Vo februári 2026 sa v krajine uskutočnil prieskum. Podľa neho 81 % obyvateľstva podporuje aktivity prezidenta S. Žaparova. Zároveň 75 % respondentov uviedlo, že určite dôverujú hlave štátu a veria, že si dobre plní svoje povinnosti.[5]
Ústavné zmeny a doplnenia prijaté v roku 2021 v podstate prepísali pravidlá hry, čo výrazne posilnilo výkonnú vertikálu. Z pohľadu priaznivcov je to víťazstvo zdravého rozumu nad politickou anarchiou.
Videli to ako príležitosť konečne začať dlho očakávané hospodárske a sociálne reformy bez toho, aby boli paralyzovaní neustálymi politickými hádkami.[6]
Prezident má navyše silný tím. Avšak aj v silnom tíme sú chyby. Napríklad 16. februára 2026 bol odvolaný minister dopravy Absatar Syrgybajev, minister prírodných zdrojov Meder Mašiev, minister pre mimoriadne situácie Boobek Ažikejev. Ďalej 24. februára 2026 prišli o post minister zdravotníctva Kanybek Došmambetov a podpredseda kabinetu ministrov Bakyt Torobajev.
Koniec generálskej bytosti
Ešte raz si pripomeňme, že 10. februára 2026 prezident S. Žaparov odvolal z postu podpredsedu vlády a predsedu Štátneho výboru národnej bezpečnosti (ŠVNB) Kamčybeka Tašijeva. Neočakávane aj preto, že boli (a sú) politickými spolupútnikmi.[7]
Nemenej zaujímavé je paralelné vyšetrovanie prípadu sprenevery za niekoľko miliónov dolárov v národnej ropnej spoločnosti Kirgizskeftegaz. Hlavnými obžalovanými je príbuzný K. Tašijeva – jeho mladší brat Šairbek Tašijev, ktorý už bol vzatý do väzby.
Rozkol v tíme
Generál K. Tašijev verejne vyhlasuje, že je nevinný, je pripravený na právny súboj a verí v spravodlivý súdny spor.
K. Tašijev po oznámení o zahájení trestného stíhania voči jeho osobe (plus ďalší obvinení) z pokusu o prevrat zverejnil vyhlásenie, v ktorom uviedol: „… ak som vinný, musím niesť za to zodpovednosť. Ak nie, moja osoba bude oslobodená…“
Ďalej verbalizoval názor, že v Kirgizsku sa podnikajú zásadné kroky na spravodlivý súdny systém a vyzval občanov, aby „… dodržiavali zákon a nepodnikali kroky smerujúce k prípadným protestom, alebo iným formám nátlaku. Nie je potrebné sa obávať, všetko bude v poriadku!…“[8]
Patriarcha kirgizskej politiky (a bývalý predseda kabinetu ministrov) Feliks Kulov hovoril o potrebe „… stability, predvídateľnosti a riešení sociálno-ekonomických problémov v Kirgizsku, čo by malo byť prioritou súčasnosti…“[9]
Príprava na prezidentské voľby?
No celkom, bez mihnutia brvou, je možné povedať, že súčasný prezident S. Žaparov sa momentálne snaží sústrediť pod sebou absolútnu moc. Inak, všetci doterajší prezidenti Kirgizska (a všetci mali ex post problémy so zákonom) sa podobne snažili udržať svoje mocenské pozície.
Lenže S. Žaparov nie je Amir Temur (chromý Timur Tamerland) a nezabúdajme na dva politické fakty dnešného Kirgizska:
Po prvé – prezidentské voľby v Kirgizsku sú naplánované na 25. január 2027.
A po druhé – jeho cieľom, nehľadiac na to, že doteraz boli dlhodobými politickými partnermi, spolupútnikmi a tandemom, je udržať stále vplyvného K. Tašijeva mimo.
Teda mimo predpokladaných prezidentských volieb. Inak povedané – držať ho v postavení mimo hru (v ofsajdovej pozícii).
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Päť rokov a rozdvojený mocenský tandem
[1] Pozri: https://www.ng.ru/cis/2026-05-05/5_9489_kyrgyzstan.html
[2] https://www.ng.ru/cis/2026-04-30/100_30042026_5prison.html
[3] Pozri: https://noveslovo.eu/archiv/kirgizsko-ma-noveho-prezidenta-co-dalej/
[4] K bilancii prezidentovania S. Žaparova pozri: https://noveslovo.eu/komentare/sadyr-zaparov-styri-roky-v-urade/
[5] https://www.ng.ru/cis/2026-04-30/100_30042026_5prison.html
[6] Pozri taktiež: https://noveslovo.eu/komentare/horuce-politicke-leto-v-kirgizsku/
[7] https://24.kg/vlast/361818_sadyir_japarov_kamchyibek_tashiev_byil_preduprejden_obotstavke/
[8] Pozri: https://www.nur.kz/world/2371605-eks-glava-gknb-kyrgyzstana-tashiev-vystupil-s-obrashcheniem-k-narodu-i-prizval-ne-ustraivat-protesty/
[9] https://stanradar.com/news/full/54951-tretim-silam-vse-nejmetsja-razrushit-tandem-zhaparov-tashiev.html
