Na začiatku prázdnin to vyzeralo, že Kirgizsko prežije pokojné politické leto. Po tom, čo bol (v júni 2025) prijatý nový volebný zákon,[1] teda kardinálna transformácia politického systému krajiny so snahou o konsolidáciu moci (viacmandátový systém, genderové kvóty…) a minimalizácie vplyvu opozičných síl.
Lenže,… lenže, a to najmä vďaka tomu, ako „miestni grantoví aktivisti“ [2] vyrazili do útoku, leto bolo nielen meteorologicky, ale aj politicky horúce.
Prezident Sadyr Žaparov totiž podpísal výnosy o schválení a neschválení prijatých zákonov, ktoré majú tendenciu výrazných vnútropolitických zmien v krajine.
Pritom podľa najnovších údajov v Kirgizsku narastá množina občanov, ktorí podporujú sociálne a ekonomické reformy. Ak v roku 2022 bola podpora na úrovni 70 %, v júni 2025 to bolo 90 %. Ďalej 76 % respondentov uvádza (sociologický prieskum realizovala Svetová banka), že momentálne je v krajine dobrá klíma na trhu práce alebo na spustenie vlastnej podnikateľskej činnosti. Taktiež sa znížil pomer ľudí, ktorí sa označujú za chudobných – z 24 % na 14 %.[3] Také sú čísla, aj keď kirgizská realita môže byť iná.
Ľudia s bezchybnou reputáciou
Začnime po poriadku. Prvým zákonom je právna norma, ktorá odteraz zakazuje (znemožňuje) osobám, ktoré majú záznam v registri trestov, resp. bol urobený výmaz z registra, byť volenými, resp. pracovať v rámci štátnej služby.
Inak povedané, od tohto leta (vstúpil do platnosti 6. augusta 2025) sa v Kirgizsku už nebudú môcť zapojiť do kandidovania na post poslanca(ov), posty v štátnej sfére (od postu ministra počnúc) či na post prezidenta Kirgizska.
Len na okraj, doteraz – historicky – všetci prezidenti Kirgizska mali pred svojim mandátom osobnú skúsenosť s pobytom vo väzení. Sám S. Žaparov sa presunul na prezidentský post z väzenskej cely. Logicky z toho by malo vyplynúť, že asi nebude už kandidovať. Lenže… a uvidíme.
No treba vedieť aj o tom, že opoziční politici v Biškeku a „miestni grantoví aktivisti“, ktorí sa maskujú pod vlajkou ľudskoprávnych ochrancov, tvrdia, že je to len inštrument na odstránenie tých, ktorí sú akože pre súčasnú moc nepohodlní. Asi tak!
Pre poriadok treba povedať, že ľudia, ktorí majú záznam v registri trestov, mali aj do prijatia tohto spresňujúceho zákona zakázanú možnosť kandidovať s výnimkou, ak došlo k výmazu trestu. A vymazanie bola drahá záležitosť.
Teraz, nehľadiac na to, či je záznam v registri aktuálny alebo došlo k jeho vymazaniu, nebude možná, resp. bude znemožnená registrácia na kandidáta (kamkoľvek), alebo zastávať politickú funkciu či iné štátne funkcie.[4]
Tento zákon inicioval predseda Štátneho výboru pre národnú bezpečnosť Kamčybek Tašijev (tiež bol v minulosti riadne odsúdený) a jeho cieľom je zvýšiť dôveru kirgizských občanov v inštitúty štátu a zvýšiť reputáciu kľúčových politických figúr.
Digitál pod kontrolu štátu
Druhým právnym dokumentom, ktorý vyvolal letné diskusie v Biškeku, bolo to, že od 15. augusta 2025 – do 14. augusta 2026 (teda na jeden rok) bude v Kirgizsku funkčný štátny monopol na Internet.
Podľa Ministerstva pre digitalizáciu a inovačné technológie Kirgizska[5] štátna monopolizácia ma stimulovať jednak rozvoj internet biznisu v krajine, rozšíriť dostup k internetovým službám v krajine a tým stabilizovať ceny za jednotlivé služby. Teda ide (štátnej moci) o digitalizáciu kirgizskej ekonomiky.
Podľa oponentov tento akt je de facto prípravou súčasnej moci k prezidentským (2026) a parlamentným voľbám s cieľom (v kombinácii s horeuvedeným zákonom) nedopustiť možnosť ovládnuť politický systém Kirgizska cez siete miestnym kriminálom.
V tomto kroku však možno viac identifikovať snahu prehĺbiť boj s korupciou, alebo zneužívanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu…, čo predpokladá (aspoň dočasne) efektívnu kontrolu štátu nad komunikáciami.
Ak sa pristavíme pri téme zoštátnenia, návratu kontroly štátu nad svojím bohatstvom, resp. presadení stopercentnej vôle štátu nad niektorou z nehmotných oblastí (štátny monopol nad internetovou sieťou na výsostnom území Kirgizska), má v tomto Biškek dobré skúsenosti. Stačí, ak si spomenieme na akciu spätného zoštátnenia (2022) zlatonosného náleziska Kumtor, ktoré za záhadných okolností predtým sprivatizovala spoločnosť Centerra Gold z ďalekej Kanady.
Podľa riaditeľa moskovskej Agentúry etnonacionálnych stratégií Aleksandra Kobrinského vraj ide zo strany S. Žaparova „… o snahu o prevenciu pred masovými demonštráciami proti moci, pretože klany, ktoré boli odstránené od vyciciavania štátneho rozpočtu môžu pomocou internetovej siete sponzorovať nepokoje ako na lokálnej, tak aj na globálnej úrovni, vrátane regionálnych revolúcií…“Alebo tiež o možnú „… privatizáciu tohto segmentu ľuďmi (okolím) prezidenta…“[6]
A je poprask
No a teraz tretia záležitosť. Prezident podpísal[7] a dňa 7. augusta 2025 vstúpil do platnosti novelizovaný Zákon O prostriedkoch masovej informácie.[8] Kirgizský parlament Žogorku Keneš prijal tento zákon 25. júla 2025.[9]
Samozrejme, že grantoví aktivisti v tomto dokumente vidia – ako ináč – ohrozenie slobody slova, pričom jeho úmyslom je v zásade vytvorenie podmienok pre rozvoj domácich nezávislých a konkurencieschopných médií.
Nakoniec zákon rieši pravidlá registrácie, preregistrácie a tiež pozastavenia činnosti médií, dostup k informáciám, ako aj termíny pre štátne orgány na odpoveď na novinárske otázky. Konkrétne – odpoveď do troch dní, v prípade vyššej obsahovej zložitosti je termín stanovený na štrnásť dní. V prípade, že štátny orgán odmietne odpoveď, musí o tom písomné (so zdôvodnením) informovať toho, kto otázku položil.
Zákon predpokladá právo na utajenie zdroja informácií s výnimkou, ak za konkrétnych okolností o zverejnení rozhodne súd a je tam fixovaný jasný zákaz cenzúry a možné štátne zásahy do činnosti médií, ako aj pravidlá prístupu k informáciám.
Veľmi dôležitý limit je, že pri registrácii zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou táto môže vlastniť len do 35 % akcií, resp. rovnaký podiel spoluvlastníctva. Podľa tohto zákona povinnosti registrácie či preregistrácie podliehajú nielen tradičné médiá, ale aj internetové platformy vrátane sajtov a blogov.
V tomto kontexte netreba zabúdať, že Kirgizsko vždy patrilo v rámci Strednej Ázie medzi krajiny s vysoko nastavenou latkou slobody médií. Tento zákon inicioval prezident v roku 2022 a je šiestym – kompromisným variantom a predchádzalo päť návrhov, ktoré nenašli u zákonodarcu oporu.
Podľa Svetového indexu slobody tlače (WPFI) je Kirgizsko za rok 2024 na 122. mieste zo 180 krajín sveta (Slovensko je na 38. mieste).[10]
Téma mnohoženstva
Hlava štátu nielen podpisovala zákony, ale aj jeden vrátila. Konkrétne Zákon O zmenách v Trestnom kódexe Kirgizskej republiky, ktorý 25. júla 2025 záhadne presadili poslanci Žogorku Kenešu N. Azygaliev a Dž. Sakkarejev.
Prezident svoje výhrady voči tejto zmene sformuloval na základe podkladov kirgizského ombudsmana, generálnej prokuratúry, Národnej agentúry pre otázky cirkví Kirgizska, ministerstva spravodlivosti a tiež Ústavného súdu Kirgizska.[11]
V čom bola podstata zmeny? Z kódexu mal byť vyškrtnutý paragraf 176, ktorý predpokladá trestnú zodpovednosť za dvoj-, resp. mnohoženstvo.
Taktiež mal byť upravený aj paragraf 181, bod 1), kde sa slovné spojenie „… omamné látky…“ má nahradiť spresňujúco: „… silno vplývajúce látky, omamné látky, psychotropné látky a ich analógy…“.[12]
Prvú zmenu s komentárom vrátil parlamentu, druhú podpísal. V komentári poslancom pripomenul, že Kirgizsko je signatárom Konvencie o likvidácii všetkých foriem diskriminácie žien, čo je priamo zakotvené aj v Ústave Kirgizska.
No a ešte pri podpise dokumentu na vrátenie upozornil na takú „drobnosť“, že došlo k porušeniu reglementu parlamentu, keď bol návrh prerokovaný v troch čítaniach naraz a bez diskusie[13].
Rokovanie parlamentu pri tomto bode riadil jeho podpredseda N. Azygaliev – jeden z iniciátorov vyškrtnutia paragrafu 176.
Taktiež pripomenul, že prax dvoj- a mnohoženstva, teda polygamie, ohrozuje: „… dôstojnosť žien a dievčat, porušuje ich práva na rovnosť, bezpečnosť. Tiež zvyšuje rodovú nerovnosť a vedie k materiálnej deprivácii, majetkovým sporom a narušeniu stability rodinných vzťahov...“[14]
Tak uvidíme, ako sa s vráteným zákonom vyrovná a parlament.
Že sa však táto téma prepašovala na stôl prezidenta, len ilustruje fakt, ako rozmýšľa nezanedbateľná časť kirgizskej spoločnosti.
(Autor je penzionovaný veľvyslanec a emeritný vysokoškolský učiteľ)
Úvodné foto: Prezident Kirgizska Sadyr Žaparov. Zdroj: www.president.kg
[1] Президент Кыргызстана подписал закон об изменении системы парламентских выборов
[2] Pozn.: tento „novopojem“ dosadil do politckých debát prof. O. Krejčí v rámci svojich diskusií na XTV v Prahe. Viď.:ozri: https://xtv.cz/za-carou/trump-se-dostava-do-pasti-prestal-hrat-mediatora-setkani-s-putinem-je-nepravdepodobne-cla-na-cinu-a-indii-smeruji-k-prohre-na-ukrajine-je-masova-korupce-oskar-krejci
[3] Pozri: ttps://www.gov.kg/ru/post/s/25451-kyrgyzstan-turuktuu-osustu-korsotuudo-bakubattuuluk-dengeeli-zana-olko-zetekciligine-bolgon-isenim-rekordduk-korsotkucko-zetti-duinoluk-banktyn-izildoosu
[4] Pozn.: ide o kandidatúru na post prezidenta, poslanca Žogorku Kenešu, zákaz pracovať na poste ministra, byť členom Ústredej volebnej komisie Kirgizska, byť vo vedení Národnej banky Kirgizska, alebo auditorom v rámci Národného kontrolného úradu Kirgizska…
[5] https://digital.gov.kg/
[6] Zdroj: В Кыргызстане людям с судимостью запретили баллотироваться в президенты и депутаты
[7] https://president.kg/ru/news/21/39436
[8] Plné znenie pozri: https://cbd.minjust.gov.kg/819/edition/1273558/kg
[9] www.vb.kg/449041
[10] https://statbase.ru/data/kgz-press-freedom-index/
[11] https://president.kg/ru/news/24/39453
[12] https://online.zakon.kz/Document/?doc_id=35170118
[13] Pozn.: zo prítomných 16 žien v parlamente celkom 14 hlasovalo „za“.
[14] https://president.kg/ru/news/24/39453
